mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
V predajni benzínu a nafty, kozmetička podlahových krytín vytierala protiľahlú plochu stropu. Podrážky mojej športovej obuvi boli zoradené vedľa seba pri obslužnom pulte, súbežne s diaľničným obchvatom, vzdialeným len pár minút pešo, smerom na druhú stranu pultu.
Všetky svoje zberateľské aktivity som už dávno ukončil. Niečo zbierať, zhromažďovať, je veľmi ušľachtilá činnosť, ktorá má veľa pozitívnych vplyvov na človeka.
Minule, keď som si fénoval vlasy, tak vypli elektricky prúd, nastala tma. Ostal som v šoku, zmeral som si pulz. Uistil som sa hmatom, či som si na hlavu naozaj mieril fénom.
Si nedočkavý a rátaš koľkokrát sa ešte musíš vyspať, kým konečne príde ten deň? Budíš sa hlboko v noci, s blaženým úsmevom a nevieš opäť zaspať?
Jedného pekného dňa, som si aj ja kúpil moderný telefón s dotykovým displejom a možnosťou pripojenia do internetu. Môj palec na pravej ruke sa potešil a objednal sa na manikúru.
Les a priľahlé chodníky boli cez víkend plné, čo je určite dôkazom toho, že príroda má stále čo ponúknuť. Príroda je už raz taká, z princípu svojej existencie sa núka a odmenou pre ňu je pošliapanie.
Keď sa mi holuby prilietali vyprázdňovať na balkón, nebol som nadšený. Podozrieval som neznámeho jedinca, že tieto holuby chová, cvičí a to tak, aby svoju prácu robili dôkladne a ich činnosť zanechala čo najviac nepríjemných stôp.
Niekedy len tak stojím pri zapnutom rádiu a počúvam ako hrajú, nesadnem si. Mohol by som, mám kam, stoličiek mám neúrekom, ale ja stojím ako kôň.
Tento list píšem sám sebe, aj preto, lebo sebe som ešte nikdy žiaden list nenapísal, aj preto, lebo si ho určite celý prečítam. Minule som si ale túto svoju nečinnosť vytkol a vzápätí som sa na seba silno urazil.
To, že každý môže byť čím len chce, je viac než istá vec. Ak sa už v detstve podsúva táto teória, jedinec má čo robiť, aby si v ďalšej časti života ujasnil svoje možnosti.
Býval som v malej, prenajatej garsónke. Bola tak malá, že sa tam zmestila len posteľ, skriňa a obrázok stoličky. Keď som sa obliekal musel som otvoriť okno, aby som sa mohol rozpažiť.
Bolo to takto presne pred rokom, len bolo leto, čo som naposledy držal v ruke čakan. Použil som ho na ľahké výkopové práce, kde slovo ľahké evokuje hĺbku.
Už niekoľko desaťročí mám rád chôdzu. Naučil som sa ju takmer sám a hneď ako to bolo možné som ju použil. Dnes sa už chôdza veľmi nepoužíva, hoci voľakedy sa tešila veľkej obľube širokej verejnosti.
Nikdy nemeškám, vybudoval som si na tom image. Precíznymi, dlhodobými postupmi som dosiahol dokonalosť, stala sa zo mňa legenda. To je ten, čo nikdy nemešká, hovoria ostatní a ťukajú si na čelo, aby zdôraznili lokalitu kde to mám úplne v poriadku.
Aj ja raz budem starý, to je viac než isté. Bolo by chybou, myslieť si, že je ešte priskoro, zaoberať sa vzdialenou budúcnosťou. Ak som nezačal včera, dnešok sa napriahne, aby ma zajtrajšok riadne nakopol.
Sú frajeri, čo zahasia poslednú cigaretu a sú z nich trvalí nefajčiari. Prsia sa, že nepoužili žiadnu pomôcku, možno to dosiahli svojou pevnou vôľou.
V časoch, keď obchody neponúkali tovar, ktorý by zohľadňoval vývoj a potreby moderného človeka, bola prirodzená snaha, si nedostatkový tovar vyrobiť svojpomocne. Každý kto bol obdarený manuálnymi schopnosťami, vstupoval do tohto výrobného procesu s oduševnením a eufóriou.
Zbalil som bomboniéru čo mi nechutí a vybral som sa na návštevu. Toto obdobie je vhodné na podobné aktivity, doma už došli zásoby a plyšový maco prestal komunikovať. Dôležité je ale, byť pozvaný.
Otvoril som svoj denník, do ktorého si pravidelne od sedemnástich rokov píšem svoje významné životné udalosti. Nalistoval som posledné záznamy na strane dva. Rozhodol som sa, že si určím, aj poznačím predsavzatia na ďalší rok.
Včera som išiel z práce zas neskoro. Už nejazdili autobusy. Teda videl som ich pár, len všetky išli iným smerom a pomerne rýchlo. Zavolal som si taxík.
