Marian Baran
Meškanie vlakov
Za oknom vagóna fúkal vietor. Hral sa so snehovými vločkami a nedovolil im spadnúť na zem. Ale ani tie, ktorým sa podarilo uniknúť, neostali dlho bez dozoru. Vietor ich našiel a naháňal im strach, že nikdy nepadnú.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Za oknom vagóna fúkal vietor. Hral sa so snehovými vločkami a nedovolil im spadnúť na zem. Ale ani tie, ktorým sa podarilo uniknúť, neostali dlho bez dozoru. Vietor ich našiel a naháňal im strach, že nikdy nepadnú.
Na zastávke autobusu mama karhala syna. Za správanie, za zlé známky i za to, že sa voči nej nespráva práve vľúdne. Vraj je drzý a tak.
Pokazil sa fén. Prestal fúkať teplý vzduch. Podvedome som sa pozrel, či je zapnutá wifina, kým mi môj vnútorný hlas našepkával, aby som fén rozobral.
Je to už dávno, čo mám nový mobilný telefón. Po mesiacoch odriekania ho už sústavne neomakávam pohľadom. Vytiahol som svoju pevnú vôľu z vôd ľahostajnosti a teraz žnem to, čo som zasadil.
Sedel som v čakárni a čakal na vlak. Malé mestečko stálo nedaľeko. Dve babky a jeden prútený košík plný jabĺk sa usadili oproti na lavičke.
Žinčica je nápoj bohov. Je to liek, medicína na všetky neduhy. Uhasí smäd, zasýti. Žinčica je aj prírodný, voľne dostupný energetický nápoj, ktorý sa vyrába z trávy.
Henry, všimol som si už dávno ako sa mi prihováraš. Ako ma lákaš do klubu miliardárov. Dobre sa počúva, že práve ja v tom vašom spolku chýbam.
Zo zuba mi vypadla plomba. Chcel som si to opraviť sám. Kvapka sekundového lepidla dokáže mnohé vyriešiť. Ušetril by som peniaze i čas.
Bol som si s kamarátmi po dlhše dobe zacvičiť. Vložil som do toho všetko, bral som tie najťažšie činky. Precvičili sme celé telo, no hlavne biceps. Lebo biceps je cesta.
Bol som v potravinách, do košíka vložil zeleninu i ovocie, na dekoráciu nákupu. Pri mäsových výrobkoch som čítal na obale slaniny drobný text, aby som s istotou kúpil produkt s najnižším obsahom tuku.
Pokazila sa mi práčka. Začala pracovať mimo programu. Čo mala preprať na štyridsiatke, to vyvarila. Keď mala prádlo vyžmýkať, nechala to tak.
Stará pani bývala v prednej časti domu. Kým vládala, mala to do záhradky pred domom iba pár krokov. Kvety, to bol jej svet.
Človek v lese môže stretnúť čokoľvek. Zbadá napríklad zver, ktorá zvyčajne plachá, utečie. Zvieratám odvážnym, ktoré sa chcú zoznámiť, tým sa treba vyhýbať.
Autobus sa pomaly pohyboval po ceste druhej triedy. Asfaltové záplaty rôznej farby, vytvárali efekt komfortnej jazdy. Tlmiče autobusu, mali už isto za sebou milión kilometrov bez nehody.
Za chatou bol kopec zarastený stromami, čiže hora. Vznášal sa nad ňou mliečny opar, aromatizovaný ihličím. Vrcholce stromov ho olizovali ako tú najlepšiu lakotu. Kým sa ukázalo slnko, nezostalo po ňom stopy, celý ho lačne zlízali.
Cez dedinu viedla len jedna cesta. Okolo cesty stáli domy, akoby čakali na každého kto prejde okolo. Psy pozdravili svojsky štekotom, zatiaľ čo domáci sa ponad plot pozerali, či sa ja, cudzinec, tvárou na niekoho domáceho podobám.
V cirkuse stál vrhač nožov v pokročilom veku, s jemným chvením v zápästiach. Ukazovákom blúdil po divákoch. Čakal les rúk, po výzve na asistenciu dobrovoľníka z prítomných divákov. Vyrúbaný to bol háj.
V nedeľu som sa bol pozrieť na most, ktorý postavili cez rieku. Neviem, či sa stále volá Starý most, ale jedno je isté, ten most je zelený. Ja ho budem volať Zelený most.
V jeden horúci deň, som vybral bicykel z pivnice. Oprášil som pavučiny, dofúkal duše a potichu som sa previezol úzkou pivničnou chodbou, aby som sa uistil, že som sa za ten rok bicyklovať nezabudol.
Ráno som na zastávke autobusu uvidel myš. Neviem čo tam v rannom šere hľadala, možno chcela nadviazať kontakt, možno len čakala na svoj spoj.