mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Za chatou bol kopec zarastený stromami, čiže hora. Vznášal sa nad ňou mliečny opar, aromatizovaný ihličím. Vrcholce stromov ho olizovali ako tú najlepšiu lakotu. Kým sa ukázalo slnko, nezostalo po ňom stopy, celý ho lačne zlízali.
Cez dedinu viedla len jedna cesta. Okolo cesty stáli domy, akoby čakali na každého kto prejde okolo. Psy pozdravili svojsky štekotom, zatiaľ čo domáci sa ponad plot pozerali, či sa ja, cudzinec, tvárou na niekoho domáceho podobám.
V cirkuse stál vrhač nožov v pokročilom veku, s jemným chvením v zápästiach. Ukazovákom blúdil po divákoch. Čakal les rúk, po výzve na asistenciu dobrovoľníka z prítomných divákov. Vyrúbaný to bol háj.
V nedeľu som sa bol pozrieť na most, ktorý postavili cez rieku. Neviem, či sa stále volá Starý most, ale jedno je isté, ten most je zelený. Ja ho budem volať Zelený most.
V jeden horúci deň, som vybral bicykel z pivnice. Oprášil som pavučiny, dofúkal duše a potichu som sa previezol úzkou pivničnou chodbou, aby som sa uistil, že som sa za ten rok bicyklovať nezabudol.
Ráno som na zastávke autobusu uvidel myš. Neviem čo tam v rannom šere hľadala, možno chcela nadviazať kontakt, možno len čakala na svoj spoj.
Doktorka mi predpísala liek. Každé ráno, polovicu tabletky zapiť vodou. Veľmi jednoduché, pomyslel som si, veď na každej tabletke je ryhou vyznačené, kde je polovica. Nie je nutné realizovať výpočty a rysovať čiary.
Na lavičke v parku sedel veľký chlap a pozeral do mobilu. Okolo na kolobežke krúžilo malé dieťa. Krabica od nového zariadenia ležala vedľa neho, hneď vedľa červenej fľašky s vodou.
Vždy som chcel vedieť, ako sa smiať prudko nákazlivým smiechom. Takým, čo zlomí vážnu imunitu každého. Jednoducho bez slov, dokáže každého preladiť. Ovládať smiech, čo niektorí dostali do daru.
Dnes, keď som s korbáčom putoval za dobrodružstvom, ani ma nenapadlo, že ma niekto bude chcieť kontaktovať preukazom revízora. Asi sa množia delením, ako bunky. Posledné dni ma kontrolujú pravidelne, na tej istej linke.
Každý deň zjem dve jablká. Čo je za rok približne tristotridsať jabĺk. Mesiac december nerátam, nekazím jablkovým zvykom mesiac mandaríniek.
Raz ráno, keď som sa zobudil, netiekla voda. Ani červená, ani modrá. Celkom ma to prekvapilo. Zvyknutý na vodný štandard, ostal som úplne odrezaný od zdroja.
Bol som si v obchode kúpiť niečo zdravé, nech podporím imunitu. Tak ako písali v jednej knihe za pár eur, všetko čo začína na c je vhodné.
Raz som stretol v meste zvláštneho chlapa. Na chrbte batoh, trčali mu z neho udice, asi sa vracal z rybačky. V ruke držal igelitovú tašku, bola v nej ryba.
Stretol som kamaráta a pozval ma na kávu. Dlho som ho nevidel, úplne sa zmenil, vlasy na spánkoch si začal farbiť na sivú.
Pred pár týždňami som prišiel domov, v detskej izbe sedelo dievča a čítalo knihu. Oči dokorán sme mali obaja. Pozdravil som, ani sa nepohla. Z mágie tlačiarenskej farby úplne onemela.
Stál som na pošte v dlhom rade a opatrne medzi prstami držal zabudnutý, nezaplatený šek. Od doručenia sa výrazne zmenil, jeho zelená elegancia, oslavujúca hladkosť povrchov, zanikla.
Každý rok v tomto čase, pečieme vianočné pečivo. Vo veľkom množstve a rôzne druhy. Skúsili sme aj kúpiť v obchode, ale nebolo to ono. Hoci v zložení nie je veľký rozdiel, niečo tam jednoducho nedokážu primiešať.
Nie som veľký kutil, určite by bol pre mňa problém, napríklad postaviť len tak svojpomocne panelák. Preto keď príde pokyn, vymeň žiarovku v kúpeľni, zapínam internet a študujem návody.
V nedeľu podvečer som cestoval žltým vlakom, smerom od Komárna. Vlak bol plný, hlavne študenti. Stál som tam v uličke, ani držať som sa nemal čoho, tak som sa aspoň držal svojho plánu. Moja batožina mi ležala pri nohách.
