Marian Baran
Pitbul a Redbul
Vločka si obľúbila koleso na behanie. Odvtedy, čo ju doniesol Ježiško, v mnohom sa osmelila. Už sa dala prstom pohladkať po nose, aj zobrať do rúk, keď bola pokojná a zjedla aspoň dva arašidy.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Odpočuté
Marian Baran
Láska v čase električky
Niekto by mohol tvrdiť, že najlepší vzťah je sám so sebou, ale i taký vzťah, má svoje úskalia. Ľudia ale tvoria páry, vzťahy, hrnú sa do nich, lebo je to prirodzené, také ľudské.
Marian Baran
Špaky
Niekoľko týždňov potom, ako som prestal fajčiť, nosil som so sebou stále škatuľku s poslednými cigaretami. Mal som aj zápalky, ale to je predsa prirodzené, veď čo ak by bolo potrebné, náhle niekde zapáliť vatru.
Marian Baran
Pravda o studni
Na chalupe je vždy čo robiť. Minule sme upravovali dvere do pivnice. Nieže by tie dvere boli pokazené, ale pôvodný majiteľ mal výšku meter päťdesiat a minuli sa nám obväzy a leukoplasty.
Marian Baran
Herec
Keď sme mali desať rokov, vedeli sme o dievčatách všetko. Aj to, že vedia ako sa používa hrebeň a niekedy sa spolu smejú iba tak, bez príčiny.
Marian Baran
Svet tesilových nohavíc
Možno závidel Rómeovi Júliu, alebo kamarátovi Mahulienu. Možno to nebola závisť, len obyčajné váhanie. Premýšľal a hľadal rozdiel, dôvod. Niečo, čo by pomohlo nájsť odpoveď.
Marian Baran
Svinský problém
Keď som bol malý, mal som akvárium a v ňom rybku. Mala farebný chvost a tak som jej dal meno Dúha. Ťukal som na sklo, volal a ona nič, nereagovala. Plávala ticho v zelenej, kalnej vode a mňa si nevšímala
Marian Baran
Obyčajní ľudia s poruchou lietania
Spolu mali cez sto rokov a podobne, odhadom sčítané cez päť promile, v krvi alkoholu. Zo štyroch metrov výšky, jeden z nich vlastnil dva a pol, a cez metrák, hmoty, na jednom z dvoch sedadiel autobusu.
Marian Baran
Bol som na pošte
Našu poštu mám rád. Človek tam občas niečo vybaví, neprší tam a nie je tam zima. Pri čakaní spozná nových ľudí, vypočuje si rôzne príbehy a začuje aj nadávky, ktoré ho nútia spontánne sa červenať a prepadať od hanby.
Marian Baran
Japonci a ich lopaty
Každý napadnutý sneh rozdelí ľudí na dve polovice. Nie fyzicky, ale i tak radikálnym spôsobom. Snehomilovia si voľkajú zo snehovej záľahy, laškujú s bielymi vločkami. A snehový odboj ticho kľaje nad nádielkou, pretože priznať snehovú averziu je silne protispoločenské.
Marian Baran
Cica na železničnej stanici
Pri múre, vo vestibule železničnej stanice, bola uložená batožina. Z nej niekto postavil ďalší múr. Podstatnú prekážku na ceste napokon rozobrali cestujúci, ktorým práve prichádzal vlak.
Marian Baran
Decembrové blesky
Včera večer som cestoval z práce domov. Nepíšem, že posledným autobusom s ospalými cestujúcimi, ani nič podobné. Len viem, že už bola tma, zima a príšerne pršalo.
Marian Baran
Ako zabiť kapra
Ak sa na Vianoce pravidelne servíruje kapor, ako pochúťka u ktorej je nutné dávať si pozor na kosti, zvedavosť detí raz prerastie do hlbšieho záujmu, spoznať tohto živočícha inak, ako v strúhanke obalenú podkovu jeho mäsa.
Marian Baran
Všednosť zúfalého jedinca
V prízemnom chlade skorého rána stál pri ceste, kadiaľ prechádza v tú dobu najviac ľudí, sporo oblečený chlap. Niekoľko rokov nestrihané vlasy, zopnuté vzadu zelenou gumičkou. V ruke držal knihu a nahlas rozprával.
Marian Baran
Frajerka ako sa patrí
Takmer každý mal milú, aj Fero mal tú svoju. Ukazoval mi fotky vždy, keď bola príležitosť. Zatiaľ čo iní o cudzích dievčatách snívali, on len o tej svojej neprestajne rozprával.
reklama
Marian Baran
Čudesné čachre čitateľom
Často čítavam čerstvé časopisy. Čo človek často činí. Článkami členená čerstvá človečina. Častujú článkami, čarokrásne časy človeka, často činnosti. Čo čítam častejšie? Čokoľvek.
Marian Baran
Čo bude potom
Niekedy cestujeme spolu ranným autobusom. Vždy ma vyhľadá, postaví sa vedľa, alebo sadne, ak je voľný priestor. Ak nie, počká kým sa miesto uvoľní.
Marian Baran
Onéčina
Chlapi stavali z kameňa plot, boli spálení od slnka a nahlas sa dohadovali. Za nimi kus hotovej roboty a v strede dvora kopa kameňa. Drevené kolíky zapichnuté v zemi, v línii budúcej stavby.
Marian Baran
Medveď v meste
Vždy ma šokuje, keď niekto nazbiera dvadsať metrov húb. Vyzerá to fantasticky na prvej stránke novín a je to dôvod na obdiv, ale to je všetko. Čo na to hovorí medveď?
Marian Baran
Raz, keď budem plešatý
Zatiaľ to tak nevyzerá, ale viem, že taká premena začína nebadane a naruší vlasový porast a trochu sebavedomie. Nie každému je súdené, prehadzovať si ofinu za ucho doživotne.
