Marian Baran
Ježkove oči
Fero pracuje vo veľkosklade ako skladník a každého má rád. Aj jeho má každý rád. Okrem hlavnej pokladníčky. Ta nemá rada nikoho a po chodbách sa pošepkáva, že ani seba.
mám rád červenú farbu a na raňajky pohár mlieka Zoznam autorových rubrík: Osobné, Odpočuté, Odkazy, Nezaradené
Fero pracuje vo veľkosklade ako skladník a každého má rád. Aj jeho má každý rád. Okrem hlavnej pokladníčky. Ta nemá rada nikoho a po chodbách sa pošepkáva, že ani seba.
Babka s farebnou šatkou na hlave, priviedla na detské ihrisko troch šarvancov rôzneho veku. Sadla vedľa mňa a vyzbierala od chalanov fľašky s vodou.
Traktor pluhom vyoral hrudy hliny, ostávali za ním neforemné brázdy. Vlhko zemitého povrchu sa tiahlo poľom, bolo ho cítiť aj za kríkom, na kraji, kde sme čupeli schovaní so škatuľou od topánok.
Stál som na výpadovke a mával na autá. Mohol som ísť autobusom, no chcel som cestu zdolať inak. Tváril som sa prívetivo, lebo to je dôležité.
Má troch synov. Ten najstarší robí riaditeľa vo veľkej firme, má dve vysoké školy a je uznávaný odborník.
Jeho biela hlava žiarila na balkóne aj pred týždňom. Pred tým málokedy vychádzal von, bolo šťastie vidieť ho.
Autá navážali piesok k Dunaju, vytvárali podklad pre ilúziu oddychu. Ostré kamienky sa na to nehodia a tráva sa rýchlo ušliape.
Auto vyliezlo najskôr jedným a potom i druhým kolesom cez obrubník na chodník.
Konáre stromu, ktoré na zemi tieňom kreslili čiary, už zhrubli. Listy sa už cez puky predrali nasvetlo. Staršia pani v zástere naprávala na strome vtáčiu búdku. Pozrela dnu, či tam nemusí dosypať zrno z vrecúška, ktoré držala v ruke.
Že hračky vedia hovoriť som zistil už dávno. To netreba dokazovať.
Autobus sa pohol zo zástavky. Motor zahučal, zaburácal. On stál pri dverách otočený chrbtom. Taký nenápadný, všedný
Bol najmenší v triede a sedával v prvej lavici. Nepamätám, že by sa mu niekto vysmieval, za jeho výšku.
Skoro ráno na sídlisku štartoval Ivan svoju starú favoritku. Nepodarilo sa. Zvuk niečo naznačoval, no autám nerozumie.
Vracali sme sa z mesta, cez starý most. Zašli sme do sadu a zbierali listy. Žlté, oranžové aj hnedé.
Naháňali loptu po betónovej ploche. Bolo zbytočné ich upozorňovať, aby sa nespotili. Aby len strieľali na bránu, alebo si loptu hádzali.
V areáli výstaviska ich bolo veľa. Samí značkoví psi. Na vôdzke alebo len tak na voľno, postávali, vrteli chvostmi.
Pred očami mi visel obraz namaľovaný mäkkým štetcom. Farby neboli zmiešané v prechodoch do seba. Nútili oko si ten odtieň dotvoriť. Nútili pozerať sa dlhšie, prižmúriť, alebo od obrazu odstúpiť.
Parkovisko sa pomaly zapĺňalo autami. Bolo popoludnie a ľudia prichádzali z práce. Z práce sa vracal i Jozef. Svoje novučičké služobné auto presným manévrom zaparkoval priamo pred domom. Pomaly vystúpil. Prešiel na chodník a z diaľky si vychutnal zamknutie dverí sprevádzané zvukovým efektom.