reklama
Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

reklama

Zoznam článkov blogera

Vtedy a dnes: Lolek a Bolek (1963 - 1986)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Lolek a Bolek (1963 - 1986)

Dnes si povieme o poľských bohatieroch menom Karol a Bolesław. Že ste o nich jakživ neslýchali, ba niektorí ani len nepočuli? Nuž - sú dve možnosti. Buď máte dvadsať a menej, a vaše veselé detstvo formovali šmolkovia, spajdrmeni a transformeri, alebo vás zmiatli tie mená. Ide o filmáriko-filmuškových klasikov deťmi rozšafne volaných Lolkom a Bolkom. Tak čo? Teraz sa už viete zaradiť? Článok je totiž určený najmä tej druhej kategórii divákov. Vitajte.Najprv si v tom musíme urobiť poriadok. Aj vy ste z rodu zúfalcov, čo nikdy nevedia, ktorý je ktorý? Chápem vás. Tiež som jedna z tých, čo váhajú, ak majú ukázať prstom na Laurela, Šimona, Cyrila, Pata, Toma a Lasicu. I ja zakaždým neomylne vyberám Hardyho, Matúša, Metoda, Mata, Jerryho a Satinského. No dobre, toho Satinského uhádnem hneď, ale keď mi poviete, že Lolek je ten väčší a Bolek menší, nebudem vám to vyčítať. Vlastne Bolek je väčší a Lolek...Doparoma, ako to je?

  • 17. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 684x
  • 11
Vtedy a dnes: Policajná akadémia (1984 - 1994)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Policajná akadémia (1984 - 1994)

Je tu niekto, kto to vôbec nevidel? Vinco a Vanessa? No jasné, vy ste nikdy nemali na lazoch elektriku.A čo vy ostatní? Nikto viac, že?Ja som to vedela! S touto akadémiou sa dá zabodovať všade, a to ani nemusím dávať do nadpisu premiéra, sex, či modré z neba. Možno by som tentoraz nemusela napísať vôbec nič.Len by som vyložila nohy na stôl a čakala, čo pekné mi o postavách napíšu čitatelia do diskusie. Každý to videl, niektorí z vás dokonca vedia citovať celé repliky, akoby boli z Jánošíka (nie z toho od Bottu, ale toho od Radošincov).Ja to však neurobím, nedá mi. Pustím sa do tých siedmich filmov natočených za desať rokov s rovnakou vervou, ako som to robila doteraz. Pozor! Čelom vzad! A pochodujeme! Tam tam tadáádam, tam tam tadáá... tadadadadada (neviem veľmi spievať, tak si to radšej pustite):

  • 3. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 888x
  • 20
Vtedy a dnes: Pohotovosť (1994-2009) II.

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Pohotovosť (1994-2009) II.

Dnes si dáme ďalšiu porciu lekárov, ba nezabudneme ani na sestry, bratov a recepciu oddelenia urgentnej medicíny z fiktívnej fakultnej nemocnice v Chicagu. Nie je vám to len taká ledajaká nemocnica. Nečakajte žiadne suterénne tmavé chodby s rúrami na strope, to veru nie. Dokonca (a to je pre nášho pacienta obzvlášť prekvapivý fakt) chýbajú dvere, ktoré by ste sa snažili uhranúť pohľadom s nádejou, že ich otvorí životom unavená sestrička vraviac "ďalší, prosím".Na tejto pohotovosti je otvorené vlastne všetko. Ak je ranený hanblivejšej povahy, musí si vystačiť so závesom povedľa postele, my ostatní sa zatiaľ radi pozrieme doktorom priamo pod prsty.Recepcia býva umiestnená zvyčajne priamo oproti vstupným lietačkám - to aby do nich mohol vraziť vozík na kolieskach so zakrvavevným pacientom, na ktorom je prilepených niekoľko zdravotníkov. Jeden, samozrejme, hlási diagnózu, druhý resuscituje a tretí zavádza infúziu. Celá táto zostava uteká rýchlosťou, za ktorú by sa nehanbil ani Fitipaldi, takže je malý zázrak, že tú záchranu pacient vôbec prežije. Ale ako vravím, nie je to naša pohotovosť.Dosť bolo posmeškov, vpred sa ísť musí. Tak ja teda idem.

  • 20. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 10 753x
  • 16
Vtedy a dnes: Pohotovosť (1994-2009) I.

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Pohotovosť (1994-2009) I.

Je posledný novembrový piatok, do konca tisícročia chýba zo päť týždňov. Hystéria okolo letopočtu ma však zaujíma pramálo - mám pred sebou čosi lepšie.Ak ste sa práve s desom v očiach začali hrabať v kalendári, upokojte sa a smelo sa vráťte k notebooku. Ide len o malú retrospektívu do čias, keď sme televízor oprávnene nazývali bedňou, a keď sa články o pohotovosti nekončili všeobecným pohoršením nad stavom zdravotníctva. Tento príbeh bude o síce o pohotovosti, ale o tej s veľkým P.

  • 13. okt 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 968x
  • 30
Vodákov sprievodca Vltavou, Hronom a inými žaburinami II.

Adriana Markovičová

Vodákov sprievodca Vltavou, Hronom a inými žaburinami II.

Skôr, ako budem pokračovať vo zvyšovaní vodáckeho povedomia nášho ľudu, musím vydať vyhlásenie k úvodnej časti sprievodcu. V mene všetkých háčikov sveta trvám na tom, že naše postavenie na lodi je kľúčové. Tak, a je to.

  • 24. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 631x
  • 7
reklama
Vodákov sprievodca Vltavou, Hronom a inými žaburinami I.

Adriana Markovičová

Vodákov sprievodca Vltavou, Hronom a inými žaburinami I.

Vôbec sa Bedřichovi nečudujem, že o Vltave zložil symfonickú báseň. Predstavte si, bol už celkom hluchý, no tú vodu stále počul. Nebolo to ťažké, zurkot vody je božský zvuk. No - nie o tom som chcela.

  • 17. aug 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 495x
  • 27
Matematické t(T)erno alebo koľko stojí zadarmo?

Adriana Markovičová

Matematické t(T)erno alebo koľko stojí zadarmo?

Milé deti,čaká vás posledný týždeň v škole - veru ja veľmi dobre viem, ako to v také dni chodí. Už sa iba tak naverímboha mocete po chodbách, gumujete a lepíte učebnice, či šmirgľujete hanbaté nápisy z lavíc. Keďže mi záleží na mentálnej úrovni slovenskej mládeže akomak viac, mám pre vás slovnú úlohu. Ba keby len úlohu, priam rébus! A veru nebudem trocháriť, dám vám rovno dva, nech má môj pán a vládca na Stromovej ulici radosť, keď sa mu tak máli matematiky. Odhoďte nedopalky do školského záchoda, ideme na vec.Najprv si však prezrite nasledujúci obrázok.

  • 22. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 693x
  • 63
Vtedy a dnes: Teletubbies (1997 - 2001)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Teletubbies (1997 - 2001)

Predstavte si typickú upršanú nedeľu niekedy k večeru. Obed už dávno rozkladajú žalúdočné kyseliny, teplota diaľkového ovládača sa blíži bodu varu, keď sa ktorési dietko nevinne opýta, či nemáme niečo sladké."No nemáme, všetko ste pojedli," vraví zvyčajne matka otrávená celodenným varením stravy a drhnutím pripáleného pekáča. Láska k potomstvu však nedá pokoja materinskému srdcu a predsa len vydoluje z dna kuchynskej skrinky tri roky starý pudingový prášok. Tomu sa (hádam) nič nemôže stať, aj horšie sme pojedli a prežili sme. Akurát to nie je obľúbený čokoládový, iba akýsi červenkavý, čo vonia ako zubná pasta Perlička. A tak matka opäť varí, zalieva piškóty ružovou zmesou a premýšľa, ako vydrhnúť ten priškvarený spodok, keď... tabipudiing! tabipudiing!... ozve sa z jedného kúta mozgu. Vzápätí na opačnom konci zašveholia neuróny odpoveď tabitóust, tabitóust!... a vy zrazu nevidíte šestnáťročnú dlhaňu vyvalenú na gauči, ale trojročné dieťatko vo vyťahaných hnedých punčochách skackajúce pred neplazmovou obrazovkou s dáždnikom v ruke, a z nepochopiteľného dôvodu sa už neoháňate varechou, ale zháňate vreckovku.Také sme my, matky.

  • 1. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 474x
  • 30
Vtedy a dnes: Baywatch (1989 - 2001)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Baywatch (1989 - 2001)

Sú filmy, ktoré mám spojené s melódiou. Počkať? O tom som predsa písala minule. Chcelo by to iný začiatok.Sú filmy, ktoré mám spojené s farbou. Simpsonovci sú žltí, Adamsovci čierni, Ninja korytnačky zelené, Avatara vidím ako záležitosť modrej farby a sériu o kalifornských záchranároch budem mať naveky vekov spätú s červenou. Plavky, bunda, helikoptéra, ba i to čudo, čo si utekajúci plavčíci vlečú so sebou, aby ho potom šmarili do spenenej vody - všetko je červené.Výsledkom tejto asociácie je, že pri každom topení automaticky očakávam záchranu od minimálne štvortehličkového plavčíka v boxerkách príslušnej farby (myslím, že podobne stresujúcu situáciu, súvisiacu s farbou a mierami vodných záchranárok, zažíva v našich bazénoch i ktorýkoľvek tonúci muž).Okej, kým upokojím frustrovanú myseľ, pozrite si zvučku tohto ukážkového hollywoodskeho produktu. Ak sa vám bude zdať, že v takejto podobe si ju z telky nepamätáte, nevolajte hneď na neurológiu. Ide len o zaujímavú kompiláciu hlavných postáv z rôznych sezón. Taká Pamela si v nej zmení meno až tri razy. Ozaj, celkom mimoriadne som na záver článku zaradila šteniatka.3.. 2.. 1.. začíname!

  • 26. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 31 075x
  • 40
Vtedy a dnes: Krotitelia duchov (1984)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Krotitelia duchov (1984)

Sú filmy, ktoré dostanú od sudičiek do kolísky zvláštnu vlastnosť. Totiž - sotva vyslovíte ich názov, nad hlavou vám začne sťaby čmeliak poletovať melódia. Na rozdiel od Čmeliaka typu Z-37 vás nezasiahne litríkom cypermetrínu, ale tónmi. Možno si už neviete celkom rozpomenúť, o čom ten film bol. Ostali vám iba tie tóny, ale sú tam - zabednené v mozgu lepšie ako celá malá, ba i veľká násobilka. Vyskúšam si vás. Povedzme, Priatelia. Raz - dva - tri! Ááj bidéé fójúú... že to tam je? Alebo skúste toto. Pryty vúmn, wókin daudstrít, pryty vúmn, dkajd lajk tumí, pryty vúmn... Bodkované šaty Julie Roberts, vidíte ich? Ešte jednu. Nevrendistóórýýýýý, ahahaaa ahahaaa ahahaaa.... (to bolo ľahké, už som to tu raz mala). Keď poviem Snehulienka, všetci vieme, že hej hou, už trpaslíci jdou, však? My si dnes dáme práve toto (spievajte so mnou): Hújú gonakól? Gooust bastr!

  • 19. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 343x
  • 39
reklama
Vtedy a dnes: Tootsie (1982)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Tootsie (1982)

Prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bol pre mňa obdobím najväčšieho filmového konzumu. Bola som študentka, prišli prvé lásky, a kde inde ako v prítmí kinosály sa dajú robiť také úžasné veci ako, povedzme, riešenie diofantických rovníc? No dobre, to nie - ale temer všetky kľúčové udalosti sa v kine udiali. Prvé rande pri policajtovi z Beverly Hills, prvé držanie sa za ruky s číslom 5, čo žije... a prvý bozk? Ten prebehol na stanici pri rýchliku do Košíc (to síce nie je žiadny film, ale zážitok to bol tiež pekný). Tootsie sa v mojom živote spája s prvou guľou. Nie biliardovou, ani bowlingovou - tou z fyziky. Namiesto štúdia som sa s kamoškami vybrala v nedeľu do kina. Aj som si vravela, že sa tie elektrické obvody pred spaním doučím, no prišla som z tej komédie taká vyujúkaná, že som sa na obvody vybodla.A vtedy som si do zoznamu obľúbencov dopísala meno Dustina Hoffmana. Ja viem, mal vtedy za sebou oveľa väčšie kusy ako Tootsie, ale vysvetľujte to gymnazistke.

  • 28. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 318x
  • 30
Dostojevský je pán alebo ako som nezaspala v divadle

Adriana Markovičová

Dostojevský je pán alebo ako som nezaspala v divadle

No to som si pekne navarila s takýmto nadpisom. Kto, prepána, by čítal článok o niečom, čím vás trápili na povinnom čítaní, a čo zvyčajne vyvolalo zdesenie v okamihu, keď vám teta v knižnici doniesla hrubú zaprášenú knihu vydanú pred viac ako sto rokmi. Postoj sedemnásťročnej šarvankyne k takejto literatúre zhruba zodpovedá algorimu: 1. strčiť na nočný stolík2. otvoriť3. prečítať pol strany4. zatvoriť (body 2, 3 a 4 opakovať, kým uplynie čas výpožičky)5. nájsť na nete skrátený obsah, postavy a hlavnú myšlienku (resp. v mojich časoch odpísať od staršej spolužiačky).Ja viem, mohla som ten nadpis uchopiť inak. Úchytkom mi napadá "Syn zabil tĺčikom otca, ktorý mu behal za milenkou" alebo "Kňaz zviedol adolescentku na invalidnom vozíku", či "Chlípnik splodil štyroch synov s tromi ženami". Teraz vás vystraším viac, budem totiž písať o divadle. Bratia Karamazovovci.

  • 13. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 009x
  • 19
Vtedy a dnes: Moskva slzám neverí (1979)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Moskva slzám neverí (1979)

"Byl pozdní večer - první listopad, večerní listopad - ČSSP čas.Hlasatelův zval k filmu hlas, kde Oscarem zaváněl háj..." Jasné, ten záver je blbosť, nemohla som nájsť rým k slovu listopad. O inom som však chcela...V tej dobe nebolo nič isté - hoc už len kvôli tomu "ich" kalendáru. V novembri sme slávili októbrové výročie a kto túžil po dupľovaných Vianociach, mal ešte šancu v januári - no kto to kedy videl? A kto kedy videl, aby práve v ZSSR nakrútili film, ktorý by sa páčil i pubertiačke odchovanej na americkej Pomáde? Navyše s hercom, do ktorého sa v takom veku musíte zaľúbiť, aj keď má o štyri desaťročia viac (pssst, vtedy to bolo strašné tajomstvo, však by ma spolužiačky z gympla zožrali).Taký to bol film.

  • 31. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 12 001x
  • 45
Vtedy a dnes: Highlander (1986)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Highlander (1986)

Nespomínam si, žeby v dejinách ikon adolescentného publika existoval herec, ktorý by napriek očividnej chybe zraku spôsobil u dievčat také pojašenie. Fakt nerozumiem, čo sme na ňom videli. Lepili sme si jeho portrét s mečom v ruke na steny rovno ku dobre stavanému blonďavému Dieterovi a sladko počernému Thomasovi, a predsa vyzeral lepšie ako oni.Myslím, že sa tomu hovorí charizma. A tomu znepokojujúcemu pohľadu krátkozrakosť.Kým sa mi minú znaky na tento úvodný perex, musím v súvislosti s Highlanderom vysloviť ešte jedno slovo. Čo vysloviť - priam vykričať.Queeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeen!Áno, je to detinské a odporuje to všetkým neoficiálnym kritériám na dospelého blogera. Za normálnych okolností má každé moje slovo oficiálnym slovníkom odobrený počet písmen, s interpunkčnými znamienkami sa tiež väčšinu dňa kamarátim, šifrované skratky LOL, WTF a ROFl mi zase vôbec nič nehovoria a občas tvrdohlavo trvám na tom, že hláska Ch sa má skladať z dvojice písmen C a H, a nie z akéhosi X. Teraz však neviem inak - hudba skupiny Queen má pre mňa tých písmen primálo.

  • 17. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 14 798x
  • 49
Vtedy a dnes: Indiana Jones (1981 - 2008)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Indiana Jones (1981 - 2008)

Pamätáte si?Velikánska guľa sa ženie velikánskym žľabom smerom dolu, lebo však vďaka gravitačnému zákonu nič iné ani nevie. Všetko by bolo fajn, keby sa v jej okolí (a samozrejme úplnou náhodou) neobšmietal chlapík v širokých gatiach a frajerskom klobúku. Nuž čo, v takýchto chvíľach neostáva milému hrdinovi nič iné, len utekať. A on veru utekáááááá....Odložte sedatíva, ten balvan je aj tak iba z laminátu. Takže - aj keby onen hrdina nebol práve Usain Bolt (čo nebol, bo ten vtedy ešte len driemal ako spermia v ockovom... hmm... proste ešte nebol), tak by ho nanajvýš trošku šuchlo po krížoch. Aj tak tam nemal čo hľadať. Všetci slušní profesori sedia na zadkoch pekne za katedrou, píšu tam do indexov Béčka a Céčka, pritom dohliadajú na polit... pardón, študentov, aby tie svoje diplomovky a rigorózky neopisovali od kohosi od A do Z. Ak aj behajú, tak iba medzi fakultami v Hornej Dolnej a Hostoviciach, kde sú garantmi študijného programu oných vysokých škôl.Tento profesor je nejaký iný. V interiéri na zožratie, v exteriéri na zabitie. Indiana Jones, alias Indy.

  • 3. mar 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 871x
  • 45
reklama
Vtedy a dnes: Modrá lagúna (1980, 1991)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Modrá lagúna (1980, 1991)

Dnes si naložíme na tanier extra romantiku, nad ktorou by náročný filmový kritik päťkrát ohrnul nosom.To viete, uplynulý týždeň bol pre nás, slabšie nátury, mimoriadne náročný. Idete si takto úplne nevinne kúpiť základné potraviny (päť rožkov a horalku), keď tu sa na vás, sčista-jasna, vyvalí z regálu halda fialovej čokoládovej lásky, ktorú zas sprava vytláča láska červeno-marcipánová, aby nakoniec zvíťazila biela kokosová s orieškom uprostred (nechápem, prečo na mňa nikdy takýmto násilnickým spôsobom nepôsobí, povedzme, také zemiakové pyré v prášku). S rozpúšťajúcim sa srdcom v ústnej dutine vám potom nenapadne nič múdrejšie, ako si spomenúť na najpresladenejšiu romancu, akú ste kedy videli (to len aby ma náhodou niekto neobviňoval z nemiestnej ikonizácie Valentínskeho sviatku, za tento článok môže skutočne iba tá beštiálne dobrá čokoláda).Sadnite si do kresla, zababušte sa do deky a chlipnite si čaju, budeme spomínať...

  • 17. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 21 712x
  • 17
Vtedy a dnes: Via Mala (1985)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Via Mala (1985)

Najskôr som to čítala.Mala som pätnásť a mojou obľúbenou postavou bol kapitán Andreas. Predstavovala som si ho ako veľkého modrookého fešáka so širokými ručiskami, ktorými by ma celú obkrútil. Tá doba, keď dievčatá pišťali za mláďatkami s piatimi chlpmi na brade tváriacimi sa ako strnisko, ešte len mala prísť. Vtedajšie idoly boli skrátka muži cakumprásk so všetkým, čo k nim patrí.Potom som to čítala ešte raz.Mala som sedemnásť a túžila som vypadnúť z domu ako Silvia Lauretzová. Podľa jej vzoru som i ja chcela zažiť "iný" svet, kde je určite všetko krajšie a veselšie. No, a tretí raz som to videla v telke.Už ani neviem, koľko rokov som mala, no ani Andreas, ani Silvia ma nedojali. Predsa len, Kukura nebol moja veková skupina, a aj to dievčisko mi liezlo na nervy. Videla som v nej rozmaznanú hlupaňu, ktorú odjakživa všetci chránili a ofukovali, a ešte sa jej nepáčilo. Keby aj jej vtedy (však viete kedy) strčili do ruky sekerku so slovami "tu máš, klepni opitého tatka po gebuli, nech nás tu už viac neznásilňuje", inak by sa, veru, k problémom stavala. To viete, bola som už dospelá - tušila som, že život je jeden z najťažších.

  • 10. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 295x
  • 33
Vtedy a dnes: Fantozzi (1975 - 1999)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Fantozzi (1975 - 1999)

Nie je to humor, ktorý by som milovala. Viete, neprekáža mi jeho prvoplánovosť založená na podkladaní rôznych predmetov pod nohy, ani následné padanie na zadok - nakoniec, vyrástla som na nedeľných čiernobielych groteskách. Iné ma hnevá. Ten nešťastný mužíček totiž robí zlé meno povolaniu, ktoré je sčasti aj mojím povolaním. Môžem smelo vyhlásiť, že vo svojom okolí poznám niekoľko mimoriadne vtipných a pohľadných účtovníkov, ktorí majú nádherné manželky, a ešte krajšie dcéry. A vôbec, videli ste, že by niekedy niečo zapisoval do účtovných kníh? Alebo aspoň kreslil šibeničku? Kde je potom základná úloha, ktorú má plniť kinematografia, ha? (Pozn. autorky: myslela som tým, samozrejme, zobrazovanie reality života). Bratia Lumierovci sa iste obracajú v hrobe. Keby toto vedeli, tak svoj prvý film s názvom "Robotníci opúšťajú fabriku" pre istotu rovno spália v piecke.

  • 3. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 49 168x
  • 69
Vtedy a dnes: Zahraniční herci v československých filmoch

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Zahraniční herci v československých filmoch

Počas takýchto lenivých dní hrávam jednu spoločenskú hru.Tá hra síce nemá vlastný názov ako človeče či piškvorky, je však užitočnejšia. Okrem toho, že si pri nej zľahka precvičíte kĺby jednej ruky (pri troche dobrej vôle dokonca oboch), utužíte zároveň rodinné vzťahy.Potrebujete k nej len jeden televízor ľubovoľnej značky a diaľkový ovládač.Ovládač uchopíte do dlane (tá je zvyčajne súčasťou niektorej z vašich končatín). Jemným pohybom prstov pomaly prepínate prvý kanál na druhý, druhý na tretí, atď..., až kým neprídete na číslo udané v návode k televízoru ako posledné. Ani potom nestrácajte odhodlanie a začnite zase od jednotky.Popritom nadávajte. Je dôležité nadávať tak hlasno, aby to počula celá zídená rodina. Je to naozaj ľahké, najmä preto, že sa nadáva stále na to isté - že v tej telke zase nič nedávajú.Neverili by ste, aká je to užitočná sociálna aktivita. Kým dovtedy všetci ledabolo polihávali pri tácke s koláčmi, zrazu ožijú a pridajú sa ku hre. Zapojiť sa môže každý člen, ktorý už zvládol základnú slovnú zásobu, t.j. od 2 do 115 rokov (údaj zistený podľa Guinessovej knihy rekordov ku 30.12.2012, kapitola Najstarší žijúci človek).

  • 30. dec 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 10 674x
  • 33
Vtedy a dnes: Teta - Pehavý Max a strašidlá (1987)

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Teta - Pehavý Max a strašidlá (1987)

Často dostávam otázku, prečo tak trestuhodne zanedbávam staré československé seriály. Možno ste si aj pomysleli, či nie som, nedajbože, nejaký odrodilec, zapredanec, či ešte horšie - janičiar.I preto odpovedám takto:"Viete, ľudkovia, niežeby som bála, že mi tí naši herci vynadajú, keď im vyberiem fotku, na ktorej majú piaty vlas v deviatom rade vykrútený akomak krivšie, to veru nie. No dobre, tak trochu sa bojím, ale pravda je inde. Naši umelci sú v tej telke vlastne stále. Tu sa vadia pod povrchom paneláku, tam varia bez servítky smotánku, no čo nové by som mohla priniesť zvedavému čitateľovi, že?"Takto múdro ja veru odpovedám dúfajúc, že mi tú pravdu niekto zožerie.Preto mi padlo náramne vhod, keď som objavila niečo, kde i vlk ostane hladný, i koza bude celá zožratá. V seriáli, o ktorom budem písať dnes, je cudzincov plná noša. To, že ide prevažne o strašidlá, je vlastne dobrá správa. Znamená to, že sa v našich hereckých databázach nenájde nikto, kto by sa im aspoň trošku podobal (dúfam, že toto poklonkovanie ocení aspoň jeden náš herec).Ako to teda dopadne, keď sa spojí génius Jakubisko s géniom Dietlom?

  • 23. dec 2012
  • Páči sa: 2x
  • Prečítané: 40 531x
  • 31
reklama
SkryťZatvoriť reklamu