Články od Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Columbo (1971 - 2003)

Zdalo sa mi, že dať dokopy článok o tomto seriáli bude malina. Vravím si, máš tam len Columba, tí ostatní sú tam len na to, aby sa dali zabiť, prípadne niekoho zabili, o nich písať netreba. Lenže - a nestáva sa mi to často - v hlave mi skrsla ešte jedna myšlienka. Že vraj, dievča, dávno si to nevidela, však si kukni aspoň jednu časť, nech nevyzeráš pred čitateľom ako nejaký debo.A to som nemala robiť. Z jednej sa stali dva, tri, štyri... skrátim to, chytilo ma to tak, že som týždeň nerobila nič iné, len čumela na Columba. Bolo mi toto treba?Deti sa zatiaľ vychovávali sami, žehlička smutne hľadela na kôpku bielizne a jediným šťastím onej situácie bolo, že sme v robote štrajkovali. Hádam si to sociálka nevšimne a neadoptuje mi potomkov kamsi do Anglicka...

16. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 336x
46

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Chobotnica (1984 - 1999)

Je naozaj škoda, že nám neviditeľná ruka trhu poslala všetkých televíznych hlásateľov do kelu. Taký hlásateľ, resp. hlásateľka, to vám veru bola dobrá vec. Prichádzala na obrazovku s úderom ôsmej, aby nevedomému diváctvu oznámila, že henten a tamten seriál treba pozerať, lebo nastavuje nemilosrdné zrkadlo skorumpovanej americkej/britskej/francúzskej/talianskej (atď.) spoločnosti. Dnes nám už zrkadlo nenastavuje nikto a ten, kto sa odváži, dostane zvyčajne po paprčiach - a pritom by sme pokojne mohli pripísať do onoho zoznamu aj spoločnosť slovenskú. Au...Poďme my radšej do neďalekého Talianska, tam si hádam môj blog nikto neprečíta.Chobotnica pôsobila v osemdesiatych rokoch na diváka ako čerstvý tatranský fujačisko - surovo a štipľavo. Žiaden happyend sa nekonal, dobro vlastne vôbec nemalo šancu. Postupne vlastnou či cudzou rukou poumierali všetky postavy, ktoré boli divákovi aspoň trošku sympatické. Aby som však nebola nespravodlivá, aj tí bastardi na druhej strane barikády občas dostali po frňáku. Nie, neodsúdili ich na dvesto rokov, to by bolo príliš priehľadné, zvyčajne sa len stali obeťou pažravosti vlastnej chobotničej "rodiny".

9. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 17 243x
33

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Flipper (1964 - 1967)

Raz som bola na akomsi psychologicko-motivačnom výcviku, na ktorom vás naučia, ako povedať nie, keď chcete povedať nie, avšak vaše ústa vyslovujú áno. Mladý muž, ktorý sa nechal oslovovať facilitátor (nikto netušil, čo to znamená, ale znelo to dostatočne vznešene, aby sme to rešpektovali), nám dal za úlohu opísať svoju najstaršiu spomienku z detstva. Bol to výcvik platený z nejakého strašne užitočného fondu a my sme ho brali ako možnosť zadarmo sa najesť a zaplávať si v hotelovom bazéne, takže na nejaké vážne hrabanie sa v spomienkach nebol čas, a vlastne ani chuť. Ja som si spomenula až večer v hotelovej kolkárni. Bolo to presne vo chvíli, keď moja guľa zhodila desať kolkov a tie sa pomaly začali zdvíhať smerom hore. Tá spomienka vyzerala ako delfín.

2. dec 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 551x
9

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Komisár Rex (1994 - 2004)

Mám takú malú úchylku.Každý nejakú má. Niekto si hryzie nechty na nohách, toť suseda zase rada obstriháva kaktusom pichliače. Moja úchylka sa prejavuje hocikedy. Napríklad na cintoríne. Nemusíte sa o mňa báť, v zásade ma z celého cintorína zaujímajú len také tie malé fotky v okrúhlych rámikoch. Hádam ste pochopili, že tá úchylka je neškodná. Obzerám si teda fotky. Najmä také, na ktorých je tá istá tvár kedysi - a dnes. O dvadsať, ešte lepšie o 50 rokov neskôr.Že sa vám ten úvod zdá byť povedomý? Máte pravdu, presne takto začínal prvý článok série Vtedy a dnes pred rokom. S hrdosťou musím skonštatovať, že si za týmto úvodným slovom stojím doteraz. Vlastním stále ten istý kabát s podšívkou zvnútra a stále tie isté úchylky. Teraz trochu štatistiky. Zo 46 častí bola presná polovica z amerického kontinentu (vrátane Mexika a Kanady), 21 ks mala na rováši Európa a dve diela išli na konto protinožcom. Seriálov bol 32, filmov 14. Sedemkrát sme sa mysteriózne túlali časopriestorom, päťkrát sme s hercami spievali i tancovali a sedemkrát vyšetrovali zločiny. Prvoaprílový seriál bol kreslený, zvyšok zvládli zahrať živí herci.

25. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 30 020x
62

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Dempsey a Makepeaceová (1985 - 1986)

Na ich prvé stretnutie si spomínam, akoby to bolo len toť včera. On, sebavedomý amík v ležérne rozopnutom obleku, si jedným pohľadom odzhora dolu (teda skôr zdola hore) prezrie neznámu sexi servírku. Vtom vytiahne z vrecka šuštiacu bankovku a s pohľadom lovca ju hodí uvedenej sexi kosti, by "zaspievala". Ona, modrooká anglická blondínka v červenej sukničke a sieťovaných pančuškách, si založí objednávaciu ceruzku naspäť do účesu a pohŕdavo príjme zopár libier. Podľa výrazu tváre by ňou dotyčného celkom rada pichla pod rebro, keby hneď vedľa nesedel sám veľký šéf.Presne 30 epizód držalo divákov pri obrazovkách práve toto iskrenie. Všetci čakali, kedy si to tí dvaja konečne rozdajú a nič. Scenáristi iste veľmi dobre vedeli, že akonáhle je ruka v rukáve, či noha v noháve, šteklenie je ta-tam, preto sa všetky príbehy odohrávali v čo najväčšej počestnosti.Sotva však kamery vypli červené svetielka, obaja hlavní predstavitelia popustili uzdu vášni a pri prvej príležitosti si zistili úradné hodiny na matrike, aby tam spísali žiadosť o uzatvorenie manželského zväzku. Nie nadarmo sa vraví, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch...

18. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 19 780x
54

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Mastičkár (1982)

Čím to je, že milujeme príbehy s dobrým koncom? Funguje to rovnako, či ide o Monte Christa alebo škaredú Betty. Niekto múdry, šikovný a skromný strašne trpí. Niekedy týždne, inokedy mesiace či roky, ale potom... potom všetkým pochybovačom ukáže zdvihnutý prostredník. Samozrejme, myslím to len obrazne. Zvyčajne je tým prostredníkom neskutočné zbohatnutie, či zásnubný prsteň najkrajšieho muža v chotári. A na tento okamih čakáme my ostatní, čo sme mimo deja. Kdesi v hrudnom koši sa nám vtedy začne rozlievať teplo - presne také, aké uprostred zimnej sánkovačky pociťuje dieťa, čo si v "kritickej" chvíli nestihlo narýchlo zobliecť otepľovačky. Viete aké, že?Mastičkár je presne tento prípad. A viete, kedy nastane tá zohrievacia chvíľa? Pamätníci si skúsia spomenúť a ja vám zatiaľ poviem viac o filme nakrútenom podľa knihy "Znachor" spisovateľa Tadeusza Dolegu Mostowicza. Nejde celkom o originál, Poliaci ho skúšal dostať na plátno už v roku 1937, ale u nás sa premietala práve novšia verzia (ba nebojím sa rovno povedať, že remake).

4. nov 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 16 340x
55

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: 9 a 1/2 týždňa (1986)

Na začiatok jedno veľké varovanie pre pamätníkov. V žiadnom, ale žiadnom prípade, sa nepokúšajte pozrieť si ten film znovu! Je dôležité, aby ste si naň zachovali v pamäti len milosrdnú spomienku.I ja som si 9 a 1/2 týždňa pustila po viac ako dvadsiatich rokoch len kvôli vám a boli to dve príšerne dlhé hodiny (pred smrťou unudením ma zachránil jedine fakt, že nezištná obetavosť v prospech iných vyvoláva vnútorné uspokojenie nielen v matke Tereze, ale i vo mne).Na dnešné pomery je to zlý film, to už dnes vieme (však aj získal tri Zlaté maliny). No v roku 1991, keď prišiel do našich kín, jeho povesť predbiehala skutočné kvality a my, erotickými filmami nepobozkaní dvadsiatnici, sme lačne chňapli po návodoch na to, ako má prebiehať skutočný milostný akt. Ale... viete si predstaviť, že sa namažete medom, oblejete mliekom a po tom všetkom ešte budete mať chuť na... hm... sú tu deti, ale vy viete na čo?

28. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 993x
29

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Niekto to rád horúce (1959)

"Povězte mi, kde jste byl předevčírem ve tři odpoledne?""Já? Poslouchal jsem Rigoletta.""Jak se jmenuje a kde bydlí?"Nuž, neviem, či sú aj dnešní mafiáni takí zbehlí vo Verdiho operných kusoch, v každom prípade je táto paródia na gangsterské filmy veľmi vydarená, a možno by získala i viac Oscarov ako "len" toho jedného za kostýmy, keby v tom istom roku nesúťažil aj Ben Hur. Ten bral absolútne všetko, avšak kormidelník Čas rozhodol o skutočnom víťazovi nerovného súboja. Vyskúšame sa: Ruky hore, kto si pamätá nejaký dialóg z Bena Hura? Jeden, dva, no dobre, traja (a prestaňte gúgliť, to sa neráta). A kto z vás vie, akou vetou sa končila komédia Niekto to rád horúce?

21. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 423x
30

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: V uliciach San Francisca (1972 - 1977)

Viete, prečo chodia policajti zásadne vo dvojici? Nie, toto nie je začiatok prastarého vtipu, ja totiž poznám serióznu odpoveď. Je to kvôli televíznym kriminálkam. Fakt, nevymýšľam si. Vedeli by ste si, napríklad, predstaviť tú strašnú nudu, keby okolo Dempseyho nepobehovala Makepeaceová? A čo by robil chudák Derrick bez svojho Harryho, však by v prípade núdze nedokázal preskočiť ani len ten plot. Ďalej je dôležité, aby jeden z nich bol krásny a ten druhý inteligentný (netrvám na poradí). K tomu doplníme podľa potreby prívlastky vtipný/suchár, ostrieľaný/nováčik, beloch/černoch, či muž/žena. Vidíte, koľko možností má ešte pred sebou televízna detektívka?

14. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 16 800x
35

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Čo prináša rieka (1983)

Koncom osemdesiatych rokov na našich obrazovkách objavil austrálsky seriál, ktorý mnohým nezrelým mládencom spôsoboval divoké sny.Sotva totiž zavreli oči... videli oči.Oči Philadelphie Gordonovej.A tiež jamky v lícach a zvodne tvarované zúbky, ktoré by dnešný zubár raz-dva spacifikoval do neforemného železného strojčeka. Našťastie sa k hlavnej herečke chýr o existencii ortodocie nedostal, a tak ostala prirodzene krásna.Ani devy radostné neostali pokušenia prosté, iba objekt záujmu sa mierne zmenil. Stačilo, aby sa Brenton Edwards usmial, a už sme boli na mäkko všetky od päť do sto rokov.Výber hlavných postáv sa kastingovému tímu jednoducho vydaril, pretože ak si aj na seriál vôbec nespomínate, po zhliadnutí oboch postáv začne váš hipokampus v strednej oblasti spánkového laloku zúrivo listovať vo svojich záznamoch so slovami "sakra, kde som ja ich už videl".A možno sa vám vybaví ešte jeden zvuk.Ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-túúúút.Takto, prosím, hučí kolesový parník, keď do neho naložia palivo. Keď k tomu primiešate príjemnú klavírnu melódiu, váš hipo jednoducho musí nájsť tú správnu pamäťovú stopu, aj keby nechcel.

7. okt 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 432x
28

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Matlock (1986 - 1995)

Vždy, keď začínam písať článok, prejaví sa u mňa tendencia tváriť sa ako seriózny autor zo seriózneho média. Prvá veta potom vyzerá strašne nudne, dokonca tak nudne, že sa ju mne samej nechce ani čítať. Aj teraz, zachránila ma len kypiaca polievka na sporáku, inak by ste museli prežuť také vetné konštrukcie, ako sú "široký diapazón prípadov", či oveľa horšie "súdne eskapády svojrázneho právnika". Paradajková polievka je však už bezpečne spacifikovaná vo svojom hrnci a ja môžem konečne napísať prvé, čo mi napadne pri pohľade na človeka s hustým obočím posadeným prekliato nízko. Jeho meno je Ben Matlock.

30. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
25

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Horúci vietor (1980)

Na pódiu hrajú kudrlinkovanú balkánsku melódiu, vtom sa zo stoličky dvíha vysoký štíhly čiernovlasý muž a čudným pokrčeným krokom sa posúva na parket. Ruky sa mu vykrúcajú v horizontálnej i vertikálnej polohe, ženy v publiku sú také omámené, že sú okamžite ochotné vziať si ho za manžela. Usmieva sa, krásne sa veru usmieva a tancuje...Poznávate ho?Do dvoch metrov mu chýbajú dva cenťáky a neexistuje povolanie, ktoré by ho bavilo. Jeho meno je Borivoj Šurdilovič, priateľmi volaný Šurda.

23. sep 2012
Páči sa: 1x
Prečítané: 8 716x
38

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Skippy, stepná kengura (1966-1968)

Viete, čo som kedysi najviac závidela austrálskym deťom z buša? Že nemuseli chodiť do školy. Občas si sadli za akúsi smiešnu vysielačku, podebatovali s učiteľkou, a keď im chcela dať písomku, odpísali odpovede z knižky, lebo to aj tak nevidela. Ukazovali to v jednom seriáli o šikovnej kengure, tak to musela byť pravda.Dnes už viem, že všetko, aj podvádzanie, sa nám raz v živote vráti. Prišla som na to toto leto, keď som v duchu nadávala šestnásťročnej Adriane Markovičovej za to, že sa kedysi flákala na hodinách angličtiny. Tak, keď som sa už pochválila, že som netrávila prázdniny za pecou, prejdeme plynule k najväčšej ikone austrálskeho kontinentu - ku Skippy.

16. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
39

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Flashdance (1983)

Po muzikáloch Pomáda a Vlasy bude tretím hudobným filmom, o ktorom budem ako vetchá starenka rozprávať svojim pravnúčatám, práve Flashdance. Predstavujem si to nejako takto - hupsnem si do hlbokého čalúneného kresla, tzv. ušiaka (to dostanem pár rokov predtým k sedemdesiatke), ešte predtým si však napravím háčkovanú dečku uloženú na jeho opierke. Potom si vezmem na kolená niektorú z vnučiek a začnem výchovnú reč: "Dieťa moje, nebol to práve najintelektuálnejší kúsok mojej pubertálnej filmotéky, ale ver mi, práve vďaka nemu som sa naučila, že žena navlečená v pánskom obleku vyzerá príšerne aj vtedy, keď práve strká mužovi popod stolom nohu do rozkroku."Toľkoto spomienka na budúcnosť, teraz sa mrknime na tento americký film z roku 1983 podrobnejšie.

9. sep 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
28

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Prestávka (1953 - dodnes)

Prestávka je televízny útvar, ktorý mal, najmä v dobách minulých, svoje stále miesto na obrazovkách. Ide vlastne o najstarší seriál, síce trochu nepravidelný, ale často strčil do vrecka aj televízne spravodajstvo, či Góly - body - sekundy. Samozrejme, najväčšiu slávu mu priniesli roky päťdesiate, kde zažíval svoj zrod. Čím vyššie číslo sa písalo do letopočtu, tým kratšie boli jednotlivé časti, až kým nezanikol s príchodom zahnívajúceho kapitalizmu. Potom ho nahradila reklama. Že trepem somariny? Len sa pozrite do vašich špajzí a komôr! Čo tam vidíte? No jasné, myslela som si... tri poschodia zaváraných uhoriek, sezóna je v plnom prúde. Tak sa neondite a ospravedlňte zníženú kvalitu textu v seriáli Vtedy a dnes, predsa len - sú ešte prázdniny.

26. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Nekonečný príbeh (1984)

Ale však neutekajte - nebudem hovoriť o prepúšťaní a zatváraní Karola Mella do basy, ani o tom, či sa Banderas zase rozchádza s Melanie. Posvietime si na nekonečný príbeh s veľkým N.Anglicky znejúca nemecká snímka bol v čase svojho vzniku najdrahším filmovým projektom na západ od nás. Dnes, keď sme prejedení všetkými tými Narniami, Pottermi či Zlatými kompasmi, by asi nikoho nevzrušilo jej vtedajšie spracovanie, ale vtedy sme boli dokonale očarení. Bol začiatok osemdesiatych rokov, tých pár počítačov, ktoré už boli na svete, sa umiestňovalo do chránených klimatizovaných miestností a pod slovom Windows si každý predstavil skutočné okno s kľučkou. Robiť animáciu za takýchto podmienok, bola drina hodná uznania.Ja osobne som bola najviac namäkko z lietajúceho draka Falka, čo vyzeral ako pes - najmä keď tak rozkošne krútil ňufákom a hlasom Eduarda Cupáka pozýval Atreja na letecký výlet po krajine Fantázia. Ale chutní boli i gumení Kameňožrúti, korytnačka Morla, čierny zubatý Gmork a ... a vlastne všetky príšerky kompletne, čo budem zbytočne vymýšľať.

12. aug 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 19 215x
38

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Jednoducho Mária (1989)

Telenovelu sme tu ešte nemali. Možno očakávate spŕšku pohŕdavých intelektuálnych invektív na tému "aká to bola blbosť", ale keďže mi nič ľudské nie je cudzie, rovno sa priznám, že aj ja som jednoduchú Máriu každý piatok sledovala. Bola totiž prvá (tak ako na prvú triedu a prvú lásku, i na toto sa vzťahuje tzv. frfľacie embargo).Nečudo, dovtedy sme boli zvyknutí na Nemocnice, Sanitky a Odysey, na konci ktorých predsa len prišla aká-taká pointa, a tu sa vám zrazu v telke prezentovalo čosi, čo sa nekončí trinástou časťou. A ešte k tomu z Mexika! Krajina, ktorú sme si dovtedy vedeli predstaviť len ako futbalový tím, vám normálne natáča seriály... no povedzte, kto by nebol zvedavý?!Seriál nás združil do kolektívu. Stretávali sme sa pri telke všetci z okolia - kamoši a kamošky, bratranci a sesternice, i suseda odvedľa. Stačilo, aby medzi dvoma scénami zahral akýsi starý ujo na gitare zopár ledajakých tónov a už nám tiekli slzy. A fráza "nemôžem tomu uveriť, láska moja" patrí doteraz k základnej výbave každého nášho stretnutia pri káve. PS: Až po rokoch mi ktosi z našej partie prezradil, že to nebola komédia. Tí Mexičania to celé mysleli vážne!

29. júl 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 22 241x
48

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Sedem statočných (1960)

Priznám sa hneď na začiatku, western nie je žáner, kvôli ktorému by som sadala na zadok. Nerozumiem, prečo sa chlapíci v klobúkoch musia navzájom postrieľať namiesto toho, aby hľadali konsenzus. A neverím, že by sa na vystružlikanie okrúhleho stola nenašiel v saloone nejaký zručný stolár, nakoniec, dopyt po truhlách je v takomto prostredí zrejme vyšší ako je celosvetový priemer. Aj tie dámy... behajú si tam po zaprášených cestách v dlhočizných sukniach a vôbec im neprekáža, že sa zašpinia (a to som ešte nespomenula vysokú pravdepodobnosť znásilnenia v spomínanom saloone).

15. júl 2012
Páči sa: 1x
Prečítané: 30 303x
90

Adriana Markovičová

Všade, kam sa pozrieš, je nejaké San Čosi (10)

Kalifornia je plná miest a mestečiek, ktorých názov sa začína slabikou San. Každý, kto bol čo i len trochu svätý, tu dostal svoje - najviac hádam František z Assisi, po ktorom je paradoxne pomenovaná mekka voľnomyšlienkárov a homosexuálov - San Francisco. Podobne si na pobreží Pacifiku prišli na svoje aj svätá Barbora (Santa Barbara), Lojzo (San Luis), Jozef (San José), Tóno (San Antonio), Klára (Santa Clara), Michal (San Miguel), Jakub (San Diego) i niekoľkí Jánovia (San Juan atakďalej).Môžu za to Španieli. Keď sa v 16. storočí člnkovali z Mexika smerom na sever, objavili úrodný kus zeme. Motali sa po nej zo dve storočia, obzerali si Indiánov, odovzdávali im európske osýpky, či podobnú zhubnú háveď, a potom juchú, kolonizovať. Poverili teda istého františkánskeho mnícha menom Junípero Serra, aby tým zaostalým domorodcom, čo si maľujú po tvári kadejaké čarbanice, vštepil jedinú správnu vieru na svete. Misionár nelenil a v roku 1769 položil základný kameň prvej kalifornskej rímskokatolíckej oázy na mieste, kde dnes leží San Diego (na mapke dole na juhu).

8. júl 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Daktari (1966 - 1969)

Tento článok som dva razy takmer zmazala. Aby ste rozumeli, nebol to ten prípad, keď si zabudnete niečo uložiť a zrazu zistíte, že plody vašej polročnej práce odišli do večných lovíšť len preto, že vypadla elektrina. Len sa mi vôbec nedarilo. Zvyčajne postupujem tak, že si vyhliadnem seriál, vyhľadám mená hlavných postáv a potom gúglim fotografie. Ešte nedávno som si pochvaľovala, že najlepšie sa hľadajú americké produkcie, lebo tam sa o všetkých všetko vie, herci sa stretávajú pri každom trochu okrúhlom výročí uvedenia ich seriálu na svet a natáčajú o tom ďalšie dokumenty. Dokonca som sa hrdopyšne oháňala vyhláseniami typu, že si oveľa viac cením životopisné texty o hercoch strednej Európy, ktoré sú originálne tým, že o nich každú chvíľu nepíše bulvárna tlač. A teraz tá moja bohorovnosť vyfučala ako balónik... dve najdôležitejšie postavy amerického seriálu Daktari mi spôsobili hlavybôľ. Po niekoľkých hodinách hľadania a dvoch kritických večeroch, keď som mala sto chutí vymazať aj tých pár viet, ktoré som zosmolila, som bola stále na začiatku.

1. júl 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 8 717x
16

Adriana Markovičová

Zoznam článkov blogera