Články od Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Angelika (1964 - 1968)

"Miluj mě, Nikolasi, miluj!" Je typická upršaná socialistická nedeľa osemdesiatych rokov a z našej detskej izby sa ozývajú zvláštne výkriky. Nedospelý dievčenský hlas o malý okamih pokračuje v monológu s nemenej nástojčivou dikciou: "Já, Angelika Desancé Demontelup (po slabike lup nastala krátka dramatická pauza), hraběnka Depéjrak a markíza Deplesibelijé chci (jej hlas v tej chvíli prechádza do vyšších nadmorských výšok), abys to byl poprvé ty!"Tu to už mama nevydrží a vbehne do izby, aby skontrolovala situáciu. Nájde dve puberťáčky, moju sestru a susedu odvedľa, obe navlečené v troch-štyroch dlhých sukniach naraz. Teda, aby som bola presná, nie sú to celkom puberťáčky, ale komtesy. Ani tie sukne vytiahnuté kdesi zo skríň nie sú celkom obyčajné sukne, ale krinolíny. Ide o čerstvé obete krásnej literatúry vytvorenej spisovateľkou Annou Golon (ako spoluautor býva uvedený aj jej manžel Serge, ktorý ku knihám pripravoval historické podklady). Recitujú najromantickejšie pasáže niekoľkodielnej ságy zvanej Angelika.

24. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
44

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Návrat do budúcnosti (1985 - 1990)

Zase raz budeme cestovať v čase. Tentokrát som si vzala na mušku klasiku timeturistiky osemdesiatych rokov, ktorá z mládenca vysokého 164 centimetrov urobila hviezdu veľkosti zemegule. Na začiatok si predstavte, že máte najnudnejšiu rodinu na svete. Otec sa skrúti do embryonálnej polohy zakaždým, keď ho šéf začne otĺkať po hlave, stokilová mama si miesto minerálky nalieva k večeri destilát a súrodenci stoja za močku tabaku (tento výraz sa mi v literatúre vždy rátal*). V takých chvíľach začnete premýšľať, či aj oni boli niekedy mladí, veselí a ľahkovážni... Väčšina z nás sa to nikdy nedozvie, ale Marty McFly to šťastie má.

17. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
75

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Curro Jiménez (1976 - 1978)

Poviem vám, ľudská pamäť je veľmi zvláštna. Už si myslíte, že vás nič neprekvapí, keď sa jedno ráno zobudíte s melódiou, ktorá vám chodí po rozume celý boží deň. Určite ste ju niekedy už počuli, ale ani za svet si neviete spomenúť, kde. Mne sa to stalo toť minule. Ná nananá nananananananá... išlo ma z nej poraziť, našťastie ma zachránili bežné povinnosti. A tak kým som natierala deťom chlieb na desiatu a popritom ich dvadsaťkrát posielala do kúpeľne, prestala som myslieť na pôvod zhluku tých tónov.

10. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
55

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Dallas (1978 - 1991)

Dallas je seriál, ktorý do našich končín priniesol najväčšiu sviňu na televíznom nebi. Tá sviňa mala na tunajšie pomery čudné meno skladajúce sa len z dvoch písmen a dvoch bodiek. Dlho som si, napríklad, myslela, že Džejár sa píše Jeyar alebo Jerray - jednoducho sme na také novoty neboli zvyknutí. Viete si predstaviť, že by slovenské mamičky pokrikovali z okien na svoje zamazané deti čosi ako PéHá, FíHá, večeraa!? To by sa ten Paľko a Ferko Holubovci veľmi čudovali, čo to tá úbohá matka od nich chce. Vďaka Dallasu sme sa dozvedeli aj to, že mydlová nie je len bublina a vločky na pranie, ale aj opera. Keď je mydlo nové, pekne vonia a všetko sa po ňom hladko kĺže, ale čím je staršie a mazľavejšie, tým viac vám začne liezť na nervy. Lenže vy sa už šmýkate a zastavíte sa až vtedy, keď je z neho malá smradľavá vysušená placka. U amerického intrigánskeho seriálu o naftárskej rodinke Ewingovcov, kde nikto nemá rád nikoho, to brzdenie trvalo 13 rokov, 365 epizód a 2 celovečerné filmy. Podľa posledných správ sa v roku 2012 našli producenti, ktorí sa pokúsili uvariť nové mydlo. Šmýkanie sa môže začať znovu, tentoraz s ďalšou generáciou Ewingovcov.

3. jún 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
41

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Štyria tankisti a pes (1966 - 1970)

Je všeobecne známe, že ženičky na matrikách v pravidelných intervaloch bojujú so záchvatmi smiechu pri zapisovaní mien novorodencov, ktorí majú tú smolu, že v televízii práve vysielajú obľúbený zahraničný seriál. Postupne sa táto dobrá nálada presúva do materských škôlok, a neskôr aj základných škôl, avšak pre deti samotné to až taká zábava nie je. V sedemdesiatych rokoch takto sedávali v laviciach rôzne Ribanny a Winnetouovia, osemdesiate roky priali Sandokanom a malým Mariankám (tie mali v podstate celkom šťastie, lebo ide o normálne pekné meno), deväťdesiate roky sa vďaka telenovelám niesli v znamení Esmeráld, Damiánov a Rosalínd. O päť rokov nastúpia do prvých tried prvé Šeherezády a Onurovia...Viete, že podobný trend možno sledovať aj pri zvieratách? Na americké psy sa zvyčajne pokrikovalo Lassie, japonskí chlpáči krútili chvostom pri pomenovaní Goro, no a z každého druhého stredoeurópskeho dvora štekal nejaký Šarik alebo Lajka. Nemé tvory sa na nás za to (na rozdiel od detí nehnevajú) a ešte nám aj oblížu ruku. Uf, takýmto veľkým oblúkom som sa konečne dostala k meritu veci. Šlo mi vlastne o toho Šarika.

27. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
71

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Sandokan (1976)

Nie, nepomýlila som sa, tento ilustračný obrázok ku seriálu o Tigrovi z Mompracemu patrí. Chutné čokoládovo-kokosové pochúťky majú totiž celkom svojrázne meno, volajú sa Sandokanove oči. Kedysi sme ich vyrábali pomocou plastových obalov od vajec, ktoré vydržali aj pod tromi tehlami. Plechové formičky a papierové košíčky boli podpultový tovar, tak si socialistická gazdiná pomáhala, ako sa dalo. Po tomto zdĺhavom entrée ste už asi prišli na to, že aj dnes budeme spomínať na časy, keď sa v telke okrem armádneho magazínu a Pionierskej lastovičky vysielali pritrúble reklamy (to sa vlastne až tak nezmenilo). Sandokan totiž sedem rokov po svojom vzniku spôsobil na československých obrazovkách malú kultúrno-spoločenskú explóziu. Fakt si nevymýšľam.

20. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
51

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: MacGyver (1985 - 1992)

Viete, čo to znamená, keď vyhodíte z ôsmeho poschodia zhrdzavený klinec a na zem dopadne traktor?Prastarý vtip má pointu v tom, že na treťom poschodí býva istý čiernooký chlapík s jamkami v lícach, ktorý spakruky súka z hlavy nekonečné znalosti z oblasti chémie, fyziky i matematiky. MacGyver.V časoch, keď ho vysielali v našich končinách, býval idolom chlapcov od 6 do 13 rokov a dievčat od 13 do 19 rokov (no dobre, v niekedy aj do deväťdesiat, ale u oboch pohlaví rovnako).Bol iný ako nabúchaní americkí svalovci, či šťúpli čínski karatisti, čo sa prebíjali životom vďaka svalom, úderom a zbraniam. On si vystačil s vreckom v nohaviciach, v ktorom ukrýval švajčiarsky nožík, žuvačky, čokoládovú tyčinku, lepiacu pásku a podobné drobnosti. Nemyslite si, že to bol nejaký somrák, všetko sa mu zišlo - tu potreboval vyrobiť výbušninu, tam zlikvidovať balistickú strelu, a to by v tom bol čert, aby to nešlo kancelárskou sponkou.

13. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
63

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Derrick (1974 - 1998)

Derrick je fenomén, ktorému som nikdy nerozumela. Teda, aby ste rozumeli, mala som jasno v tom, kto je obeť, a kto vyšetruje. Niekedy sa mi dokonca stalo, že som mala okamžite jasno aj v tom, kto je vrah.To, že vrchný inšpektor nebol prototypom antického ideálu krásy, mi takisto neprekážalo. Pre mňa je skôr záhadou, že sme si k tým svietiacim debnám sadali znova a znova, hoci sme vedeli, že aj dnes bude na odhalenie páchateľa použitý rovnaký vyšetrovací postup ako pred týždňom. Spomínate si? Inšpektor Derrick príde so svojím fešáckym parťákom Harrym na miesto činu, potom si záhadným metodologickým postupom vyhliadne náhodne zvoleného podozrivého, ktorého dovtedy obťažuje telefonátmi a návštevami, kým ten úbožiak nepustí perie a nezaspieva. Poviem vám, keby som ja bola vrah, stačil by mi aj Derrickov hlboký pohľad, okamžite by som sa priznala k mordu aj bez dôkazov.

6. máj 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
64

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Anna zo zeleného domu (1985)

Kedysi som svieže knihy Lucy Montgomeryovej čítala pod lavicou, lebo slovenčinárka trvala na povinnom čítaní a strkala nám do pozornosti depresívne Čenkovej deti. O niekoľko rokov neskôr celkom iná slovenčinárka prikázala mojej dcére čítať Annu zo zeleného domu a viete, ako to dopadlo? Pod lavicou čítala akúsi depresívnu ságu o upíroch. Netrúfam si tipovať, čo bude pod školskou lavicou čítavať nasledujúca generácia dievčat, viem však, že moja dcéra sa k Anne predsa len dostala, a to cez televíznu obrazovku. Určite to bolo aj vydareným obsadením hlavnej herečky (vraj ju vybrali spomedzi 3000 dievčat), ale najprv sa vráťme ku knihe.

29. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
49

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Vlasy (1979)

Tuším to bolo niekedy koncom jari. Letné skúškové obdobie vrcholilo, chýbala mi posledná skúška z eMeRHá a ja som namiesto analýzy príčin Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá nebola ani veľká, ani októbrová, stála v rade pred kinom Hviezda a čakala, kým teta otvorí to prekliate miniokienko. V ten deň som mala šťastie. Kradmá ruka si spoza plexiskla vzala moju papierovú päťdesiatkorunáčku a naspäť mi cez polkruhový otvor šuchla posledné tri opečiatkované zelenkavé lístky. Vypredané.Miesta na kraji v prvom rade síce znamenali zmeravený krk a príšerný zvuk, ale čo by študent neurobil pre kultúrny zážitok. "Osoba, ktorá upraví, sfalšuje, úmyselne zničí, poškodí či akokoľvek pozmení tento dokument, môže byť potrestaná pokutou do výšky 10 000 dolárov, stratou slobody na 5 rokov, alebo oboma spôsobmi." Nejako takto začína film, v ktorom rozkošný dlhovlasý chalanisko páli v ohníku povolávací rozkaz a ja sa mu ani nečudujem. Cestovať kamsi cez pol zemegule len preto, aby se zastrelili pár úbohých vietnamských chlapcov skôr, ako oni zastrelia vás, no ktože by to chcel?

22. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
44

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Winnetou (1962 - 1968)

Práve vstupujem na mínové pole.Niežeby sa v indiánskych filmoch používali nášľapné míny, to nie, uvedomujem si však, že za akýkoľvek sarkastický tón na tému Winnetou ma potrestá nielen samotný Manitou (ó, Veľký Manitou!), ale aj tí čitatelia, ktorí mali kedysi šťastie byť deťmi. Už aj za to, že som minule v ktoromsi článku omylom spotvorila meno krásnej Ribanne, som od toho tam hore (ó, Veľký Manitou!) dostala zaslúžený trest - zrazilo sa mi mlieko na sporáku. Dnes sa chystám nechať vykysnúť cesto, načim mi dávať si pozor na jazyk. A keby mi predsa len niečo ušlo, som ochotná sa kajať a ako tuhý nefajčiar zdolať fajku mieru, ak nie priamo zakopať vojnovú sekeru.

15. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
135

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Žandár zo Saint Tropez (1964 - 1982)

Už sa vás niekto pýtal, čo pre vás znamená Veľká noc? Že nie? Vravíte, že nie ste žiadna celebrita, aby sa vás ľudia spytovali také veci? Vlastne ani mňa nie, ale pre istotu mám odpoveď pripravenú. Vyzerá nejako takto: "Hmm (dlhé váhavé zamyslenie), v prvom rade to bude údená šunka s cviklou, potom maľované vajcia a do tretice zúfalé pokusy utiecť pred nadr... natešeným spolužiakom, ktorý práve zazvonil na dvere nášho domu. Ale hádam najviac sa mi sviatky jari spájajú s francúzskou komédiou. Nehovorím len o veľkonočnej klasike s Belmondom, ktorá bývala a stále je povinnou televíznou jazdou. Na slávneho Bébela sa však tešili hlavne naše mamy - pre pionierky v rozpuku ako ja to bol len pokrčený škaredý ujo. Nám, našim otcom a bratom pišťalo srdce skôr pri pohľade na istého nervného minichlapíka s kockatou hlavou a elastickou tvárou. Volali ho Fufu."

8. apr 2012
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
52

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: No počkaj! (1969 - 2005)

Je prvý apríl. Médiá sa hystericky predháňajú, aby prišli s textom, ktorému všetci uveria a pritom všetci vieme, že si z nás robia srandu. Toto je chvíľa ako stvorená pre mňa. Ako by povedal pán Kaplan z Večernej prípravnej školy pre dospelých: "Damyjapanóve, nepudu teťko dělat pro fas ňákej chloupej šouprokrám, čišel čas na fášna šurnalistika."Súc uvedená klasikom, nebudem sa s tým veru dlho párať a rovno načriem hlbokou lyžicou do studnice múdrosti priamo na internete. Čo teda vraví stará dobrá Wikipédia o seriáli No počkaj? Pozrime sa na to:"Ústredným motívom animovanej rozprávky je snaha vlka chytiť zajaca, pravdepodobne preto, aby ho mohol zjesť."Vidíte to, čo ja? Dnes nemusím hýriť humorom. Urobil to za mňa niekto iný...

1. apr 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
64

Adriana Markovičová

Zápisky pedagóga - dokonale neseriózny pohľad na americkú školu (9)

Pred dvoma rokmi ma priatelia pozvali na kávu do Kalifornie. Viem, už som to raz vravela, ale v detstve mi vtláčali do pamäte také večné vety ako: "Opakovanie je matkou múdrosti" a "Historia magistra vitae est" - a to zanechá stopu aj na sebaväčšom lajdákovi.Ten druhý citát si pamätám najmä preto, že sme si ho museli napísať na prvú stranu dejepisného zošita a učiteľ trval na tom, že vitae sa píše so zlepeným A a E na konci. Kto to nemal takto, dostal pravítkom po prstoch. No dobre, trochu si vymýšľam. Za mojich školských čias sa po prstoch pravítkom nešvácalo, ale za zlepené A a E som dostala jedničku, lebo som ho mala najkrajšie z triedy, preto si to tak dobre pamätám.Odvtedy viem, že zopakovať zásadné pravdy občas treba, najmä, ak ide o článok, ktorý nadväzuje na osem predchádzajúcich a čitateľ je plný informácií z krízy, opíc a kadečoho, čím ho napĺňajú médiá.

25. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
101

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Linda (1984 - 1989)

Možno ste si všimli, že sa v tejto nostalgickej seriálovo-filmovej ságe nevyhýbam ani krajinám, ktoré nie sú v centre pozornosti väčšinového diváka. Mala som tu rozkošnú rumunskú sirotu, odvážnych sovietskych kozmonautov, či výrobcu ľadových cencúľov, nezabudla som ani na obdivovateľov krásnych poľských obnažených žien. Je teda najvyšší čas na našich bratov tuto z Dolnej zeme (konkrétne sestru).Na začiatok si vyskúšame, či u vás funguje Pavlovov reflex. Prečítajte si pozorne nasledujúce slovo, najlepšie nahlas aj s výkričníkom:Iiiiiiiija!Už si vyzúvate dreváky? Ak áno, ste tu správne. Budeme hovoriť o Linde Veszprémiovej.

18. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 36 909x
60

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Vtáky v tŕní (1983)

Najprv som si prečítala knižku. Bola nehorázne hrubá, ale to viete, v istom dievčenskom veku nie je nič dostatočne hrubé na to, aby ste sa neprepracovali k prvému bozku. Ten bol zvyčajne až na dvestopäťdesiatej ôsmej strane, ale bol. Sotva sme si po škole spravili úlohy, už sme hltali Angeliku aj s de Peyracom. Po sobotách a nedeliach sme bojovali (o lásku, samozrejme) s večnou Ambrou, Scarlett O´Harovou, i Gričskou čarodejnicou, ktorú v šesťdesiatych rokoch zachránili pred skazou naši predkovia tým, že ju šlohli zo socialistickej knižnice (fakt, na druhej strane bola ešte pečiatka). Bolo to také romantické... šťavnatá Meggie zostupuje po schodoch v dlhých šatách, páter Ralph zabúda na pánbožka i na otvorené ústa, lebo vidí krásu... ktorá z nás by to nechcela zažiť? Myslím vtedy. Dnes sme už ošľahané vetrom, rokmi i nepodarenými vzťahmi. Vieme si celkom dobre predstaviť, žeby to bola s takým kňazom celkom pekná komplikácia, a tak nám to až také romantické nepríde...

11. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 27 366x
34

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Do naha (1997)

Internet tvrdí, že ide o jeden z najúspešnejších britských filmov všetkých čias. Oscar za najlepšiu hudbu, plus nominácia za najlepší film, scenár a réžiu.Striptíz, v ktorom ide dolu skutočne všetko.Tržby 257 miliónov dolárov a nejaké drobáky navrch.Keby ste túto tortičku rozdelili na 73 rovnakých kúskov, iba jeden z nich by zaplatil výrobu samotného filmu, zvyšok by bolo vreckové. Na prilepšenie.Ale nie o tom som chcela.Chcela som o sebe.

4. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
30

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Twin Peaks (1990 - 1991)

"Agente Kúpše, dáte si tšešňový koláč a šálek hošké kávy?"Povedali by ste, že táto veta je zo seriálu, ktorý vyvoláva zimomriavky? Že ide o kúsok, na ktorý vyčkávate každý boží týždeň až do neskorých večerných hodín, aby ste nakoniec skončili s hlavou zaborenou do vankúša, lebo nikdy neviete, kedy sa zjaví Bob?A že sa uprostred toho desu začnete zrazu nemiestne rehotať na akejsi scéne z policajnej stanice?Tak presne takéto je mestečko Twin Peaks. Neviete, či sa pozeráte na horor, sitkom, psychotriller, detektívku alebo kovbojku - málokomu sa totiž podarí do jedného 30-dielneho seriálu vtesnať toľko žánrov naraz. Taký je už raz David Lynch. Čudný, fascinujúci, nepochopiteľný a návykový.

26. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
53

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Moskva - Kassiopeia (1973)

Viete, aká je najspoľahlivejšia metóda likvidácie robotov?Možnosti sú dve. Buď vylovíte z vrecka starý hrdzavý klinec a trošku sa im pošpárate vo vnútornostiach, alebo im dáte zákernú otázku. Napríklad takúto: "A i B sedeli na komíne. A spadlo, B odletelo. Čo ostalo na komíne?"Kým sa tým kovovým rárohám budú variť elektrónky v hlave, my sa pozrieme na priekopníka detského vedecko-fantastického filmu - dvojdielny sovietsky kúsok režiséra Richarda Viktorova Moskva - Kassiopeia (v originále — ) a Cesta vesmírom ( ).

19. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 11 271x
36

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Profesionáli (1977 - 1983)

Je piatok večer.Deň, keď môžem ostať hore. Zajtra sa do školy nejde.Mám dvanásť rokov.Možno trochu viac.Mladšia sestra dávno zaspala.I mama si šla ľahnúť.Je unavená.Ostali sme tu už len traja. Ja, otec a čiernobiely televízor.O chvíľu privítame návštevu. Príde k nám Bodie a Doyle.Idylka.

12. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 37 217x
82

Adriana Markovičová

Zoznam článkov blogera