Články od Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Beverly Hills 90210 (1990 - 2000)

Upozornenie pre intelektuálnejšie vybavených čitateľov: Tento článok nie je oslavou americkej komerčnej seriálovej kultúry. Jeho účel je výsostne nostalgicko-pamätnícky, a keď na to bude príležitosť, pokúsim sa o pohŕdavý výsmech, lebo však nič nie je v našich končinách očistnejšie, ako ofrflať čokoľvek, čo som nerobil ja. Začneme ako vždy, ľúbozvučnou zvučkou z prvej série. Tuším si mená dabingových hercov pamätám i po tých dvadsiatich rokoch. Napríklad ten vyumývaný ocko Walsh s plešinkou - Marcel Vašinka, neskôr premenovaný na Jana Vlasáka. Alebo Mirka Součková. Nepoznám tú herečku, ale určite musí vyzerať ako Donna. A ktovie, či je Petra Hanžlíková rovnaká potvora ako Brenda...

5. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 22 301x
36

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Červený trpaslík (1988 - 1999, 2009)

"Toto je volanie o pomoc z ťažobnej lode Červený trpaslík. Posádka je mrtvá, zahynula v dôsledku ožiarenia. Prežil len Dave Lister, ktorý bol v čase nehody na lodi v stave nevedomia a jeho tehotná mačka, bezpečne uzavretá v sklade. Po prebudení o tri milióny rokov sa Lister nachádza iba v spoločnosti tvora, ktorý sa vyvinul z jeho mačky, a Arnolda Rimmera, holografickej simulácie jedného mrtvého člena posádky. Chovám v sebe bláznivú nádej, že za tri milióny rokov, čo sme preč, ľudstvo prestalo viesť vojny, vyliečilo všetky choroby a podarilo sa mu zjednodušiť tlačivo daňového priznania.Som Holly, lodný počítač s IQ 6000. Rovnaké IQ má 6000 učiteľov telocviku."

29. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
73

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Veronika (1972 - 1973)

"Veroniko, Veroniko, snad můj dárek potěší tě. Opatruj ho, milé dítě, zachovej si skromnost svou..."Po týchto dvoch riadkoch musím čitateľa varovať. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak k niečomu nemáte aspoň aký-taký citový vzťah, tak je to strašná nuda (ako príklad uvediem nekonečné hľadanie Higgsovho bozónu, či trojhodinové video šéfkinej vnučky patlajúcej sa v piesku). Takže, ak vám slová piesne z tohto rumunského filmu nič nehovoria, je čas robiť niečo užitočnejšie (zvyšovať HDP, umyť riad po deťoch alebo ísť pomocou umytého hrnčeka popočúvať cez stenu susedov - vraj je to najnovší módny trend našej politickej scény). My sa teraz pozrieme na inú scénu, síce trochu menej nervnú, o to však exotickejšiu.

22. jan 2012
Páči sa: 2x
Prečítané: 38 585x
67

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Pomáda (1978)

Retrospektíva na úvod.Január 1982: Idem s Renčou do kina. Cestou domov obe spievame samelove, hedmi eblee...Február 1982: Do kina ideme ja, Iveta a Renča. Ziapeme ako šibnuté, že agačjúú, dej mou tuplájee...Marec 1982: Kulmujem si v kúpeľni vlasy. Uprostred telmibój, telmibój, zvoní Zuzka.Má navyše lístok. Stále marec 1982: Do kina beriem susedu z ôsmeho. Ešte to nevidela. Večer sa zavrieme do detskej, spievame do kulmy vígoutugédr, šúbap šúbabibap dindí didong.Suseda z ôsmeho zrazu predpaží pravú ruku a opisuje pred sebou ukazovákom polkruh so slovami kíp tólkin, ó kíp tólkin.Monika z Áčky to vraj videla osemkrát. Monika je slabota. Renča má na konte dvanástku. Má tetu, čo trhá v kine lístky. Obdivujeme ju, pozná všetky texty naspamäť. Tvrdí, že v jednej scéne je na aute pomádou napísané JOHN, a nie Danny. To akože Travoltove skutočné meno. Veríme jej.Máj 1982: Pomádu som od januára videla celkom sedemkrát. Renčina teta nás už púšťa dovnútra na schody zadarmo. Renča má od tety aj plagát Travoltu, visí jej v izbe.Moja teta je žeriavnička. Mne visí na stene len Žbirka vytrhnutý z Kamaráta.

15. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 20 239x
56

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Frasier (1993 - 2004)

Frasier je situačná komédia o dvoch bratoch Žeriavovcoch - Frasierovi a Nilesovi, ktorí sa starajú o svojho chorého otca Martina Žeriava. V príbehu sa vyskytuje ešte otcova fyzioterapeutka Vavrína Mesiacová a Frasierova kolegyňa Ružena Dojlová.To som tomu dala, že? Teraz ma polovica čitateľov obviní z prznenia angličtiny a druhá zase z výsmechu jazyka slovenského. A keďže polovice sú len dve, nebudem sa pliesť do remesla prekladateľom a začnem pekne odznova.

8. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
84

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: MAS*H (1972-1983)

Ako jará študentka som v rámci dejepisu povinne chodila na filmové predstavenia. No čo, poviete si, však si pri tom až tak netrpela, čo sa sťažuješ. Nesťažujem sa, len som si spomenula, ako nás nahnali do kina Družba na akýsi vojnový film, ktorý by dnes bez debaty spadal do kategórie "nevhodné pre deti a mládež do 18 rokov". Niežeby sa partizán Kosťa bezhlavo zaľúbil do komsomolky Oľgy, išlo skôr o drsné scény znetvorených konských hláv a krvavých nepriateľských okupantov, ktorí padali na hrudy hliny ako hrušky z hrušky. V noci som sa potom budila spotená v domnení, že na náš panelák práve spadlo nemecké lietadlo a zabilo v ňom celé stádo koní. Neviem síce, čo by v panelovom dome robili kone, ale snu a lietadlu nerozkážeš. Len čo som dosiahla vek plnej právnej zodpovednosti, povedala som si, že ma už na žiadnu vojnovú snímku nikto nikdy nedostane. Dostal. A ani som sa veľmi nebránila.

1. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 37 491x
159

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Mrázik (1964)

Tak čo? Lúpiť? Nelúpiť? Zožrať? Nezožrať? Nie, neľakajte sa! Neprivrávam sa našim papalášom, to je len tá slávna scénka, v ktorej partička zbojníkov rieši zložitý manažérsky problém pomocou SWOT analýzy. Je zima, väčšina obyvateľov Slovenska už stihla vytráviť majonézový šalát, i deti už určite pokazili prvú hračku od Ježiška. Správny čas na pekný príbeh. (Teraz by mala nasledovať veta: "Viete si, napríklad, predstaviť Vianoce bez Mrázika?" Túto vetu nenapíšem. Napíšem niečo iné.)Čo keby ste sa ale vykašľali na telku a prečítali si o skutočných osudoch Marfušky, Ivana či Baby-Jagy? Nie ste zvedaví, či má Nasťa vrásky? Ja teda hej...

25. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 81 397x
122

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Show Billa Cosbyho (1984 - 1992)

Dnes sa pozrieme na zúbky najväčšiemu televíznemu oteckovi všetkých čias. Niežeby iní ockovia neboli lepší, dokonca si myslím, že je oveľa viac kvalitnejších darcov chromozómu XY, to len istý americký časopis nemá nič iné na robote, len zostavovať rebríčky, a to ešte bez československých tatov, s ktorými nás baví svet. Nuž teda, tento víťaz menom Cliff Huxtable má čiernu pleť, päť detí a diplom gynekológa na stene. To, že sa nejaký komediálny seriál zaoberá príbehmi slušnej černošskej rodiny, bolo v osemdesiatych rokoch samo o sebe výnimočné. Dovtedy sa na obrazovkách producírovali bohaté a hlavne biele naftárske detičky s veľkými kovbojskými klobúkmi na hlúpych hlavičkách, a ak sa predsa len dostal do záberu aj nejaký afroameričan, tak zvyčajne len ako zdrogovaný člen nechutne zákerného gangu z Bronxu.Tu to bolo zrazu celkom inak.

18. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 31 464x
53

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Sexmisia (1984)

Ak by som mala označiť film, ktorý urobil pre prienik kapitalizmu na socialistické obrazovky najväčší kus práce, tak by to bola poľská Sexmisia. Nečudujte sa, milí moji (teraz sa privrávam najmä našej mládeži), veď dovtedy boli zábery nahatých ženských pŕs na obrazovke skutočne raritou. Ani neviem, k čomu by som to prirovnala. Bol to rovnaký šok, aký by ste zažili, keby na Markízajojke začali dávať v sobotu večer dvojhodinový dokument o podiele Jozefa Miloslava Hurbana na vzniku časopisu Slovenské pohľady. Pamätám si ten okamih, akoby to bolo dnes. Sedím si v kresle vyrobenom podľa plánu šiestej päťročnice a hľadím na televízor značky Rubín 401. Na druhom programe práve dávajú fascinujúci armádny magazín Azimut, keď tu, ani neviem prečo, vstanem a prepnem na prvý program. Tam, Sodoma-Gomora (pardón, vtedy sa vlastne vravelo Dukla-Slavín)! Akýsi herec stojí vo výťahu s holou babou a je zrejmé, že trpí neslobodou. Ústa sa mu skrúcajú od utrpenia, ale škaredá lúza totality mu nedovolí okúsiť mäkkosť poprsia... taký to bol film!

11. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 37 314x
103

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Doktorka Quinnová (1993 - 1998)

Až doteraz som si žila s pocitom, že Doktorka Quinnová je pekne starý seriál. Keby sa ma na to niekto opýtal (aj keď neviem, prečo by to robil), zaradila by som ho niekam do čias Dallasu. Prvá vec, ktorá ma teda pri získavaní informácií o 150-dielnom seriáli americkej produkcie prekvapila, boli roky výroby - posledná epizóda skončila len pred 13 rokmi. Aj som to chcela vzdať, lebo čo už sa len môže udiať s človekom za takú krátku dobu, herci a herečky isto nestihli ani veľmi zostarnúť. Potom som objavila aktuálnu fotografiu Sullyho, ktorého kedysi žrali všetky devy pod zákonom, a bolo to. Vopred vás teda varujem, že ženy zo seriálu vyrástli do krásy (takmer som použila nepatričný výraz "zostarli") a muži... a veď je to jedno, chlap nemá byť krajší od opice, to by príroda zbytočne mrhala svojim potenciálom, ako vravieval môj nebohý svokor.

4. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 28 692x
23

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Alf (1986 - 1990)

V septembri tohto roka uplynulo 25 rokov od okamihu, čo v garáži rodiny Tannerovcov pristál chlpatý mimozemšťan Alf a začal naháňať ich mačku. Cynický prišelec s ôsmimi žalúdkami robil peklo na zemi štvorčlennej rodine celých 102 epizód, potom jeho "dočasný"(vieme o tom svoje, že?) pobyt ukončil náhly nedostatok financií. Zdá sa vám to zvláštne u takého úspešného seriálu?Zaujíma vás, ako skončili štyria hlavní predstavitelia Tannerovskej rodiny?Kto bol skutočný Alf a ako sa mu darí dnes?Pripomínam, že opäť ide o dokonale neoverené informácie a máličko zákerné fotografie, na ktorých sa starne pohybom myši...

27. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 30 783x
66

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Addams family (1964-66)

Mám takú malú úchylku. Každý nejakú má. Niekto si hryzie nechty na nohách, toť suseda zase rada obstriháva kaktusom pichliače. Moja úchylka sa prejavuje hocikedy. Napríklad na cintoríne. Nemusíte sa o mňa báť, v zásade ma z celého cintorína zaujímajú len také tie malé fotky v okrúhlych rámikoch. Hádam ste pochopili, že tá úchylka je neškodná. Obzerám si teda fotky. Najmä také, na ktorých je tá istá tvár kedysi - a dnes. O dvadsať, ešte lepšie o 50 rokov neskôr. Minule som stretla bývalú spolužiačku zo školy, najkrajšie dievča z ročníka. Povedali sme si zopár slov, zatiaľ čo moje vnútorné JA tlmene vykrikovalo niečo ako: "Háá, tá ale zostarla, čo to má za diery na čele?". Kráčala som po chodníku a tajne hľadela na každú lesklú plochu, či som to aj ja tak... "Do kelu, čo tam vpravo od oka robí tá nepodarená vráska?" Doma som si naliala čistého (vareného) vína a zapla telku. Práve šiel jeden zo seriálov, ktoré pozerávam roky. "Ktovie či tá herečka ešte žije?", už šepkalo moje JA. Takto komplikovane sa dostávam k vysvetleniu, prečo je na svete tento malý škodoradostný výber fotografií známych i neznámych umelcov, ktorí vďaka telke nikdy nestarnú.

20. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 40 619x
35

Adriana Markovičová

Vtedy a dnes: Prehľad publikovaných seriálov a filmov

Zoznam bude priebežne aktualizovaný vždy, keď sa mi bude chcieť. Zatiaľ sa mi chce. Želám vám príjemné čítanie a spomínanie...

19. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

Adriana Markovičová

Tu leží hrdina alebo mňa na lavičku nedávajte (8)

Keď chcete nad nejakým národom urobiť pohŕdavé "pche", najľahším terčom sú Američania.Stačí zájsť do kina na akýkoľvek katastrofický film, a hneď je každému jasné, že iba prezident Spojených štátov vie používať telefón, aby zavolal na nejaké číslo a povedal historickú vetu: "Hele, můžete to spustit a rozbít ten opravdu zákeřnej meteorit, co se právě chystá padnout na naši krásnou planetu". Milióny divákov si v tej chvíli utierajú slzy papierovými vreckovkami a slová odvážneho prezidenta vchádzajú do dejín kinematografie, zaraďujúc sa do radu hneď za "hastalavistabejby" a "bond, džejmsbond". Alebo za vami príde ranno-pubertálna dcéra, ktorá bežne dostáva ťažkú alergiu pri každom materinskom bozku, a zrazu vás objíma so slovami "mám ťa rada, mami". Vtedy si môžete si byť na 99 % istí, že práve dopozerala Hannu Montanu alebo Zachráňte vojaka Ryana, príp. Willyho 1 až 43 (zvyšné percento súvisí s vreckovým). Vo vyvolávaní emócií sú Amíci fakt dobrí. Lenže ja už pár dní dýcham kalifornský vzduch a zatiaľ ma nič nedojalo. Kde sa stala chyba? Som vôbec v správnej Amerike?

4. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Adriana Markovičová

Dva dni na konci prázdnin

Prológ. Je voľný deň. Sedím s deťmi na brehu Dunaja blízko obchodného centra a sledujeme lode. Vyzúvam sa a ukladám si bosé chodidlá do polovlhkého trávnika. Predstavujem si, že je to lúka. Trávnik je na môj vkus príliš dokonalý, no mne to nevadí, tie steblá totiž liečia. Ľudia pár metrov za mnou sedia na barových stoličkách, ale kvôli nim sem nechodím. Vlastne som na nich ešte nikdy nesedela.Syn sa váľa po trávniku dolu kopcom, dcéra má v ušiach slúchadlá, ja sa dívam na vodu. Zrazu zazvoní mobil, volá môj študent. Pýta sa na čas zajtrajšej opravnej skúšky, som totiž jeho triedna. Práve mi začal školský rok.

1. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
26

Adriana Markovičová

Problém WC misy alebo ako som si nechcela prenajať byt (7)

Na hodinách školskej angličtiny sme sa naučili asi päť výrazov pre WC. Vraj sa s touto slovnou zásobou vo svete nestratíme. Podľa mňa sa naša angličtinárka spoliehala na to, že "náš" svet budú ešte sto rokov tvoriť spriatelené socialistické krajiny, a to nám naozaj postačí miesto slov ukázať prstami dve veľké nuly. Musím svoju bývalú učiteľku sklamať. Ako už niektorí viete, ocitla som sa vďaka káve na opačnom konci zemegule - v Kalifornii. A to ešte s plným močovým mechúrom. Po káve sa to obyčajne stáva.Súc hrdá na svoje školské vysvedčenia, smelo oslovujem miestnu čašníčku ázijského výzoru slovami: "Wér is dh tojlet, lávtry, dabljúsí, zírou-zírou, klouzet?"A ona?

27. júl 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
32

Adriana Markovičová

O úprimnom žobrákovi a dlhom čakaní na príliv (6)

Fasinuje ma pohľad na človeka. Korene tejto úchylky nachádzam v časoch, keď som bola vo zvýšenej miere nútená absolvovať množstvo svadobných tancovačiek, stužkových slávností či iných pochybných zábav. Ja totiž nerada tancujem také to kruhové monštrum, v ktorom sa všetci drmú raz na jednej node, potom na druhej a do toho mávajú rukami, pričom nikto nevie, s kým vlastne tancuje. Pri jednej takej akcii mi napadla bohovská myšlienka a tú praktizujem dodnes. Na pozvanie do tanca vravím, že to tu radšej budem pozorovať, aby som si všetkých vryla do pamäte. Nejako mi to však ostalo a naozaj, po čase ma to začalo nesmierne baviť.Človeka pozorujem kdekoľvek. V autobuse, na ihrisku, v čakárni, v jedálni, v zrkadle... nič mi nie je sväté. Nehovorím, že by ten istý zážitok nespôsobovala aj pekne skonštruovaná katedrála či výborne položený štít vysokohorského masívu. Musím sa priznať, že slzím aj pod Van Goghovým obrázkom, keď občas zablúdim do múzea. Keď však zazriem ázijského deduška, ktorý vedie vnučky zo školy, zmäkne mi srdco ako maslo na radiátore a vtedy viem, že som na tomto mieste nebola zbytočne.

16. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Adriana Markovičová

Óda na vafle alebo ako sa nestať hviezdou bulváru (5)

Mám jednu fóbiu. Vlastne tie fóbie sú dve, ale pavúkov sa bojí kde-kto. Ja sa bojím, že nebudem mať strechu nad hlavou. Nejde o klasický problém s hypotékou, nehrozí mi ani osud bezdomovca (u mamičky ma prichýlia vždy). Hovorím o tom, že ak niekam cestujem, potrebujem mať istotu, že budem mať kde zložiť hlavu, zubnú kefku a brožovanú zbierku slovenskej poézie 20. storočia. A že mi počas spánku nebudú behať po hlave ploštice posteľné a fúzače pižmové. Inak som celkom skromný tvor, netrvám ani na oddelených toaletách, predsa len som absolvent internátneho ubytovania v Horskom parku pred rekonštrukciou. Možno si teraz nejaký prériový vlk povedal, že spať sa dá predsa aj pod širákom, ale kde už len v Amerike zoženieš pravý širák? Namôjdušu som v obchodoch videla len kovbojské klobúky a mexické sombréra. A tak sme si vopred rezervovali prenocovanie v moteli.

11. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 706x
12

Adriana Markovičová

Venované iskričkám z 1.B a matke vojaka Kosťu

Mala som 14 rokov a bola som v najvyššej triede základnej školy. Okrem toho, že som mohla z výšky mojich 163 sm pohŕdavo sledovať siedmakov a ostatných mladších nešťastníkov, ako sa mocú cez desiatovú prestávku po chodách dokolečka dokola (my, ôsmaci, sme túto povinnosť pubertálne ignorovali, kým nás súdružka učiteľka pod hrozbou písomky z matiky tiež nenahnala do stáda), mala som právo stať sa iskričkovou vedúcou malým prvákom. Prváci neboli nebezpeční, naopak. Malí šesťroční chlapci sa do mňa a do spoluvedúcej Ingy beznádejne zamilovali a núkali nám manželstvo slovami "ja si ťa vezmem za ženu" (týmto oznamujem Igorkovi, že som opäť k dispozícii).

8. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

Adriana Markovičová

O Dunčovej kreditke, zabudnutom pravítku a starej sekvoji (4)

Ráno o siedmej opäť nastupujem do auta. Nechala som sa pribaliť ako batožina k istej manželskej dvojici z Kežmarku, ktorá je v USA tiež na návšteve. Ideme na dvojdňový výlet. Pani domu (alias Bruceova manželka, môžeme ju nazývať aj obeť okolností) nám nachystá do batôžka tri veľké termosky s kávou a každému prihodí ešte obloženú žemľu a malú sladkosť. Keby som bola hlavnou hrdinkou nejakého filmu, teraz by nasledoval krátky čiernobiely prestrih na spomienku z detstva, v ktorom by ma matka odprevádzala na branné cvičenie s ruksakom, fľašou čaju, salámovým chlebom a horalkou... taký to bol dobrý pocit.Čaká nás dlhá cesta do Yosemitského národného parku, o ktorom som v živote nepočula. Nie je to ignorancia. Jednoducho by som nikdy nepovedala, že sa ocitnem na opačnej strane zemegule a tak viem o tunajších národných parkoch akurát to, že v nich medveď Yogi kradne turistom košíky, a že hlasom Mariána Slováka oslovuje svojho kamoša rozkošným Bubu (dokonca aj teraz to počujem...). Asi to nie je veľa, že?

4. máj 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

Adriana Markovičová

Zoznam článkov blogera