Profesionálny tunelár"Slovo tunelář vymysleli bývalí kvazikomunisté jako součást své předvolební populistické kampaně."Viktor Kožený Zoznam autorových rubrík: Prihodilo sa mi, Tunelovanie, Vodné diela, Planéta Zem, Historia est lux veritatis, Slovenská sosajety (vážne), Odpočuté, krížom-krážom, 64 polí, Slopeme s monitorom, Mosty, Súkromné, Nezaradené
Nedeľa bol zrejme posledný deň, keď sa v Tirolsku dala bezpečne robiť vysokohorská turistika, tak som sa to snažil naplno využiť. V pondelok začalo snežiť a teraz je tu už od osemsto metrov všade sneh.
„Erich, ty si pracoval na prieskumnej štôlni tunela Višňové, čo si myslíš o tom, že náš premiér vyhlásil, že žiaden tunel nebude? (poznámka: Tunel Višňové je diaľničný tunel obchádzajúci Strečno. Z jednej strany sa razila štôlňa trhavinovo a z druhej strany raziacim strojom. Výstavbu zabezpečovala jedna slovenská firma, ktorá si na to od firmy Porr prenajala raziaci stroj. Erich patril k jeho obsluhe ako vrchný elektrikár.) „S vaším personálom nebude hotový nikdy!
V stredu sme mali na stavbe menšiu grilovačku, tak prinášam nejaké fotky.
Keď si myslíte, že tieto veci akosi nejdú k sebe, tak sa pozrite ďalej.
Trošku dlhšia pauza na mojom blogu nebola spôsobená žiadnym vysokohorským úrazom, ale štúdiom rôznych hanbuchov a licencií, aby som mohol uskutočniť inováciu turistických článkov. Takže dnes sa dočítate, ako som sa do celkom slušnej výšky dostal, kde som predtým nebol, plus som si pripravil niečo naviac ako tie moje bežné bláboly.
„Enšuldigung, bitte, ví špóc? a niečo ma slabo ťahá za rameno. Obzriem sa. Za stolom sedí malý chlapec, ledva dočiahne na obrus. „Devätnásť dvadsaťdva. odpovedám po vzhliadnutí mobilu. V reštauračnom vozni v koženom kresle sedí šuhajko, pred ním ríbezľový džús, okolo neho prádzno. „Kam cestuješ? „Do Inzbruku, „To máš ešte vyše hodiny času, teraz sme v Nemecku, medzi Zalcburgom a Kúfštajnom. „Ja viem. Do Inzbruku vlak príde o pol deviatej. Tam ma bude čakať mama. „A teraz ideš sám? „Áno., hovorí ako samozrejmosť. „A koľko máš rokov? „Jedenásť
Keďže som dosť veľký počítačový antitalent, chcel som si iba vyskúšať, ako sa tu tie videá vkladajú, aby som potom neurobil nejakú hovadinu s tým, čo natočím ja s mojím foťákom (Mimochodom admini už teraz určite vedia, že sa mi to podarilo vložiť až na tretí pokus a rehocú sa na mne) Napriek tomu verím, že sa trochu pobavíte.
Dnes sa pozrieme na to ako otráviť neposlušného manžela, predvediem, čo všetko sa dá nájsť v lese, krajinným inžinierom predstavím jednu vodnú nádrž, ukážem nejaké štíty z iných pohľadov ako doteraz a na záver vám predstavím mojich kamarátov. Takže dnes to bude bez nejakých mojich súvislých táranín, viac sa budem držať dostupnej literatúry.
Ráno sa mi podarilo včas vstať a v duchu hesla, kto chce veľa vidieť, musí skoro z postele, sa vydávam na cestu do Zillertalu, kde sa budem bezcieľne túlať, aby som potom všetkým tvrdil, že to bolo naplánované. Oškrabal som môj bus (áno, 5. augusta som škrabal sklá na aute) a hor sa do hôr.
Naposledy som vás zaviedol do Alpbachtalu na južný hrebeň, teraz vás pozývam na obhliadku toho istého údolia zo severu.
Názov som si nevymyslel sám, to títo šnicláci v rámci reklamy vymysleli slogan Alpbachtal-Wandertal. Ja som sa vybral priamo z jeho konca, dedinky Brixlegg, kde sa nachadza aj môj tunel po južnej strane hrebeňa.
Nemám na mysli posledného dederónskeho štátrátsforzicendera (premiéra) Manfreda Gerlacha, ale náš Gerlachovský štít. Zase som bol vyššie od neho. Po dobrej skúsenosti z Ahornspitze som sa rozhodol znova sa vrátiť do Mayrhofenu a vyliezť tentokrát na Brandberger Kolm (2700 m). Údajne tam mal byť nádherný výhľad a vzhľadom na geologickú stavbu aj veľa pekných kvetín. Tak si vás dovoľujem pozvať na prechádzku so mnou.
Pri prechádzke Slovenskom som sa raz ocitol pri jednej skupinke domov a opýtal som sa, ako sa dostanem na miesto, kde som plánoval prespať. Pani mi povedala, že sa musím po asfaltke vrátiť. Mne sa to ale nezdalo, tak som sa jej opýtal, či by sa nedalo prejsť nejako popri potoku. Naveľa priznala, že je tam chodník. To čo ma tam čakalo, ma doslova očarilo.
Tentokrát som sa vybral do pohoria Rofangebirge s cieľom stretnúť čo najmenej ľudí a vychutnať si prírodu. Preto som tentokrát nefotil seba, ale okolitú scenériu.
Isto si myslíte, že stavebná dynamika, to je súbor nekonečných matíc, integrálov, cosínusov, sínusov, grafov, konečných prvkov, priehybov, pootočení a diferenciálnych rovníc. Je to pravda, ale keď máte učiteľa so zmyslom pre humor, tá sa to veľmi ľahko prežiť :-)
Pochodil som trochu na bicykli Bratislavu a nafotil som si železničné mosty, ktoré by som vám chcel teraz predstaviť. Nejedná sa o všetky, skôr som sa snažil zdokumentovať rôzne typy a urobiť menší prehľad bežne sa vyskytujúcich konštrukcií.
To číslo nie je obvod pása v milimetroch, ani karma článku, ani výsledok nejakej počítačovej hry, ale nadmorská výška najvyššieho miesta na Zemi, kam zatiaľ vkročila moja noha (doteraz to bol Gerlach). A nielen vkročila, ale ona si to tam aj vyšľapala až z údolia. Žiaden podvod s lanovkou sa nekonal. Bol to regulérny výstup na Ahornspitze.
Upozorňujem všetkých, ktorí nemajú radi samoľúbych egoistov, aby tento článok úplne vynechali, keďže bude o mne. Nachádzajú sa v ňom hlavne fotky môjho ksichtu, takže komu nie je veľmi príjemný, nech sa mu tiež veľkým oblúkom vyhne.
Idem si tak horskou lúkou, keď za jedným kopčekom sa mi naskytne pohľad na neusporiadaný dav. Ešte netuším, že čochvíľa sa začnú tieto samice o mňa trhať.
V Bratislave sa nachádzajú dohromady štyri dopravné tunely. Jeden diaľničný dvojrúrový tunel Sitiny, jeden cestný pod hradom, ktorý ale slúži električkám a dva železničné. Sitinám som sa už venoval, tunelu pod hradom sa ešte len budem, teraz sa pozriem bližšie na zúbky železničným tunelom.
