Zdravím! Volám sa Helena Michlíková, mám 47 rokov. Rada čítam knihy, aj v cudzích jazykoch. Navštevujem ŠJŠ Palisády, kde sa učím angličtinu a španielčinu, pričom by som získané jazykové vedomosti chcela v budúcnosti zužitkovať. Od 17 rokov som na invalidnom dôchodku a mám tým pádom dosť voľného času. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Neverila som dnes svojím vlastným očiam,keď som vstúpila do jedného obchodu.Šibalskými očami sa na mňa pozeralo monchhichi.Bolo ich v poličke dosť.Ja- čo by fajnšmeker- som sa ale aj tak popozerala na zopár kusov. Boli zlaté.Ťažko
Mávam občas tento pocit. Pocit, že aj Mesiac má svoje muchy, že to dáva.Aj tak je a vždy bude pre mňa jedinečný. Vnímam ho ako istý zdroj sily. Dodáva mi energiu- podobne ako Slnko. S podobnými pocitmi k nemu aj vzhliadam. Nestalo
Nebolo by na tom nič neobvyklé, len by to muselo byť naozaj pri tom mori. Kráčali sme s kamarátkou pri Dunaji,vychutnávali sme si poobedňajšiu pohodu pri vode.Tak to zvyknem označovať. Cítim pri nej akési uvoľnenie, zrelaxujem sa.
Zaznamenala som, že bude tento týždeň v istom nemenovanom reťazci v ponuke Fair Trade káva.Vybrala som sa tým pádom po ňu.Snažila som sa prísť dosť včas,veď dobre vieme ako sa pri Akcii týždňa a vlastne pri akciách vo všeobecnosti
Ako som prednedávnom písala o stretnutí OMD, Organizácie muskulárnych dystrofikov, dnes sa, síce iba druhotne, k nemu vraciam. Druhotne z toho dôvodu, že moja dnešná téza s ním súvisí len okrajovo. Keď sme sa boli prejsť, z kríku
A vlastne ani nie.Vôbec. Pomerne inak. Ale ten rok je z týchto údajov asi najpresnejšie definovaný. Čiže: Znova sa prehupol rok a my ideme práve dnes na Celoslovenské stretnutie OMD-Organizácie muskulárnych dystrofikov do Piešťan.
Stáva sa mi to pomerne často. Slová sa mi vyderú z úst oveľa skôr než im dám možnosť dozrieť v mojej hlave. Je to často veľmi nepríjemné. Na druhej strane sa ale z takejto pohotovej reakcie aj teším.Dokážem byť akási obozretnejšia
... sa blíži zima.Toto ročné obdobie má- ako každé jedno svojím spôsobom- svoje čaro.Všetko bude zasypané bielym snehom, niekde viac, inde menej, záleží na štedrosti Perinbaby. Nechajme sa teda prekvapiť koľko,v akom množstve,nám
Začala by som asi týmito slovami: Je celkom jasné,že sa to dá, ide, istým spôsobom by som mohla povedať, netreba sa dať. Stáť si za svojím.Každý jeden z nás má na to právo.Nemáme, resp. nemali by sme si navzájom, závidieť. Jednak
Dlho som rozmýšlala,no a vlastne ešte stále rozmýšľam a nedá mi to, či som to skôr nemala napísať v opačnom poradí- Ľudia a pošta.V takom prípade by som mohla na nadpis okamžite aj nadviazať, rozvinúť tému, rozvinúť ho.No ale tým,
Veľa z Vás si môže povedať, že sa moje príspevky v istom zmysle opakujú, respektíve sú si niečím podobné. Nebude tomu inak ani dnes, po včerajšom nebeskom zážitku, ktorý sa mi naskytol pri ceste zo školy. Zapozerala som sa na nebo
Ako by som len začala. Asi tým, že v poslednom čase rada maľujem. To by bol, myslím si, celkom príhodný úvod. Išli sme preto dnes na vyššie spomínanú výstavu. Výstavu s názvom Bienále ilustrácií. Všetko by bolo fajn. Kresby, maľby
Zašli sme dnes doobeda na prechádzku na toto miesto. Keďže to ale zo začiatku vyzeralo, že sa časom rozprší, ostalo nám len dúfať, že tomu tak tomu nakoniec nebude. Spadli len sem-tam nejaké kvapky, prehánky. A tým sa dnešný dážď
Všetko sa to začalo ako keby náhodou. Vlastne nie, tie neexistujú. Po zverejnení jedného z mojich obrázkov som onedlho, vlastne vo veľmi krátkom čase, našla pod ním diskusiu, ktorá obsahovala slová chvály a uznania. V tej chvíli,
Dve slová, dve dalo by sa povedať opozitá, dve slová na vyjadrenie stavu, dve slová označujúce priestor. Priestor... a čo v ňom ? Vezmime si to na príklade maľby. Na výkres namaľujete napríklad strom a od neho sa odkláňajúci tieň.
Vzhľadom k prítomnosti ale aj vzdialenejšej či menej vzdialenej minulosti by sme sa tým mohli zaoberať takmer donekonečna. Jedno je isté: Skoro vždy je všetko inak. Veľakrát do slova a do písmena. Stačí si len uvedomiť súvislosti,
Naveľa,naveľa,som sa dnes nechala prehovoriť a spoločne s rodičmi som si sadla k televízoru.Neviem,v čom spočívali moje doterajšie obavy zo sledovania tohto programu.Veď takých s temer identickým zameraním som už videla niekoľko.
Mám rada oči. Či už sa jedná o Tretie oko od Elánu,či o tie ozajstné.Vždy ma pohľad na ne niečím oslovil. Je celkom možné,že si túto vlastnosť nesiem už z detstva, vnímala som ľudí akosi inak než ostatní, na jednej strane, no a na
https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1929839143700445&set=pb.100000231345675.-2207520000.1504381556.&type=3&size=898%2C1600 Dnes by som sa chcela zamerať práve na ňu.Z nejakého,pre mňa doposiaľ neznámeho dôvodu mi došla fantázia
Dostala som chuť práve na tento druh maľby. Neviem, no už od včera som sa s touto myšlienkou zapodievala a tak som si dnes podvečer povedala,že sa pustím priamo na vec. Na začiatku som síce nemala celkom jasnú predstavu čo to bude
