"Jediný spôsob ako obstáť v skúške, je skúšku podstúpiť. Inak to nejde."Náčelník Majestátna Čierna Labuť (z knihy Marlo Morgan Posolstvo od protinožcov) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V poslednom čase akosi strácam chuť čítať noviny a pozerať televíziu. Tak ako vyčíňa počasie /za ktorého skoky sme zodpovední my a nikto iný/, tak vyčíňajú naši politici. Od hlasovania ohľadne eurovalu to akosi z môjho "laického" pohľadu ide s nami dole vodou. Rovnako ako klesajú hladiny Domaše, či mojej milej Liptovskej Mary.
V prípade, že sa ocitnete v okolí Ružomberka, Vaše turistické plány naruší počasie, máte chuť sa na chvíľku zastaviť v čase, presnejšie vrátiť sa do dôb minulých a ste obdivovateľom našej histórie, nezabudnite navštíviť rázovitú dedinku s poetickým názvom Vlkolínec. Nachádza sa na severovýchodnom výbežku pohoria Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo v nadmorskej výške 718 m n.m. Okrem Sidorova dedinku obklopujú z východnej strany kopce Stráňa, od západu vyvýšeniny Laz a Diel a od juhu Ravný diel. Prístupná je po odbočení z hlavnej cesty, ktorá spája Ružomberok s Banskou Bystricou.
Je niečo po pol šiestej a vonku 10 stupňov. Pripomínam, že je augustové ráno a sedím pred chatou na Zelenom plese. Slnečné lúče prebleskujú pomedzi štíty, vyzerá to na ďalší krásny letný deň. Vidím na Paľovi, že zvažuje zmenu trasy, čomu sa vôbec, ale vôbec nebránim. Ale pri raňajkách si k nám sadá chatárka Kaja a pýta sa, kam máme namierené. Keď jej Paľo vraví, že pôvodne sme chceli na Baranie sedlo, ale po včerajšom zážitku so mnou zvažuje dáku inú alternatívu, Kaja sa zasmeje a vraví: „ale čo si Zuzi, to je ľahké, tam aj ja bežne chodím, dokonca v zime, nič ťažké tam naozaj nie je". Uverila som. Pri pohľade na jej dobrácku rozosmiatu tvár zmizli všetky moje strachy a obavy a pôvodná trasa sa stala našou métou.
Keďže sú tie Vianoce a konečne mám chvíľku času, postupne sa prinavrátim do čias nedávno minulých a porozprávam Vám niečo o svojich letných výletoch, na opis ktorých som doteraz nemala čas.
Tiež patríte medzi snílkov, ktorí majú predstavu Vianoc spojenú s modrou slnečnou oblohou, bielym snehom, drevenými domcami a plotmi so snehovými čiapkami? S prechádzkou po vŕzgajúcom snehu, ktorý sa blyští čerstvo napadanými vločkami a Vaša tvár je mrazom vyštípaná a líca sa Vám červenajú ako jabĺčka?
Keď predpoveď počasia udávala na nedeľu slnečné, jasné aj keď mrznúce počasie nebolo nám treba viac. Pri venčení Baka na pobreží Liptovskej Mary mi padol pohľad na jeden z troch najkrajších kopcov Slovenska. Jeho zasnežený vrchol priťahoval naše pohľady a tak som navrhla nedeľný výlet práve naň. Poznám Paľa, nie je treba dlhé presviedčanie, moje túry sú pre neho „prechádzky po horských lúkach" a každý strmší kopec je už vopred odsúhlasený.
Zobúdzam sa do rovnakého, ba ešte viac primrznutého rána ako včera. Stromy a polia sú inverzným snehom akoby pomaľované. Sem tam sa zo šedej oblohy vynára slnečný lúč, ktorý vzápätí mizne. Zdá sa, že o nejakú tú hodinku sa psota stratí a bude pekný slnečný deň. Nevidíme ale hory, čo nás trošku znepokojuje. Pre dnešok máme totiž vybratú „rýchlovku" - výstup na Sinú /1.560 m n.m./. Mojimi spoločníkmi sú rovnako ako včera - Paľo /človek/ a Bak /pes/. Opäť ide o trasu, o ktorej nemám ani páru. A veľmi sa na ňu teším.
Na úvod mám pre Vás malú súťažnú otázku - viete čo je inverzia? Tí, ktorí viete, nasledujúci odsek čítať nemusíte, tí ktorí tušíte alebo neviete, tu je stručná odpoveď. Vo všeobecnosti inverzia znamená obrat, resp. zvrat v rozložení napr. meteorologického prvku v priestore. Z bioklimatického hľadiska je veľmi dôležitá teplotná inverzia. Normálne teplota vzduchu so stúpajúcou výškou klesá, ale pri inverzii je to naopak. Teplota s výškou neklesá, ale stúpa od aktívneho povrchu /zemského/ do výšky hladiny inverzie, ktorá môže byť podľa mohutnosti inverzie v rôznych nadmorských výškach.
Naša prvá zastávka hneď po prílete do národného parku Masai Mara bola pri rieke, cez ktorú prechádzajú stáda pakoňov a zebier. Zvieratá putujú za vodou a musia čeliť nebezpečenstvu útokov zo všetkých strán. Z vody na ne striehnu krokodíli, zo súše levy, leopardy a ostatné dravce.
Mojou prvou knihou o Afrike bola už dávno čítaná Škvrnitá sfinga od Joy Adamson /určite Vám je známa jej kniha o levici Else/. Opisovala v nej svoju snahu o návrat gepardej samice Pippy, ktorú dostala do opatery vo veku 7 mesiacov, do voľnej prírody. A keďže kniha bola plná fotografií, tešila som sa na podobné stretnutia s týmito škvrnitými elegánmi.
Mojim hlavným africkým fotocieľom bolo nafotiť mačkovité šelmy - najmä levy, gepardy a leopardy. Kráľ zvierat bol z mojej trojky najčastejším objektom. V počítači mi leží množstvo fotiek, ktoré sú pre mňa spomienkovo zaujímavé, ale pre nezainteresovaného diváka už pomenej.
Slony sú pre mňa fascinujúce stvorenia. Pripomínajú mi svojim rodinným cítením naše ľudské spoločenstvo. Majú výbornú pamäť a podľa všetkého prežívajú pri strate niektorého člena svojho stáda podobné emócie ako my.
Ahojte, som opäť doma a snažím sa spamätať z afrického sveta a preorientovať sa do toho sveta nášho. Tentokrát nebudem písať cestopis, tentokrát budem pridávať fotopríbehy, ako ich píše príroda sama. Bolo mi dopriate vidieť zvieratá v ich prirodzenom prostredí a pri prirodzených reakciách - mimochodom na nerozoznanie od tých ľudských.
Zrána som sa potešila slnečnému počasiu, ale ako to už v poslednom čase býva víkendovým zvykom, o malú chvíľku sa obloha zocelila a zdá sa, že do konca dňa z tejto farby nepoľaví. Škoda, šla som fotiť levanduľu a mám tak akurát chuť na čiernobiele fotky.
Milujete obálky? Ja áno. V schránke, vo dverách, či na pracovnom stole – všade pre mňa znamenajú napätie a prekvapenie. Čo v nich nájdem? Kto mi píše? Čo nové sa dozviem?
Nie, nebojte sa, nejdem vás lákať na zvodné krivky spanilej devy menom Katarína, chcem Vám len predstaviť nádherné miesto neďaleko Trnavy, vhodné na rodinný výlet, či prechádzku s priateľmi.
Keď mi ešte na jeseň v mailovej schránke „pristála“ pošta s ponukou TK JAMP-u na túru s názvom „Pavlovské vrchy … a pivnice“, môj nos ihneď zacítil vôňu viníc, zrelého hrozna a hlavne dobrého moravského vína. A keďže s „Jampákmi“ je na každej akcii kopec srandy, neváhala som ani minútu a odoslala ihneď prihlášku.
Hrabem sa v archíve a nachádzam ešte kopec vecí, ktoré som chcela a z časového dôvodu nestihla dať na blog. Tu je jeden z tipov na výlet do Krkonôš.
Začalo sa to celkom nenápadne. V jedno zimné sobotné ráno som si z kvetinárstva priniesla domov Orchideu. Ako to však v zime býva zvykom, vonku bolo mrazivo a sychravo. Orchidea sa začala triasť a kýchať, až z nej opadli všetky všetulinky kvety.
Na záver celej série Vám ponúkam, ako inak - moje nepálske lásky - deťúrence. Keďže mám obdobie čiernobielej fotografie, ich fotky som prerobila na túto verziu a dúfam, že sa Vám budú ako rozlúčka s Nepálom /nebojte nie navždy, iba na nejaký čas/ páčiť.
