...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
Ešte pred nedávnom z každého rohu na mňa skákali bilboardy s vysmiatym Ficom, Radičovou, Sulíkom, či srandistami typu Kollár a Záhradník. Nestihli ich prelepiť a na referendum sa hodili znova. Teraz sa blížia komunálky a tváre sa vymenili. Čo sa však nezmenilo je to, čo tie bilboardy a všemožné reklamy spôsobujú. Nechuť k politikom a ich bludom, za ktoré sa nehanbia postaviť s vážnou tvárou.
...výsmech občanom Bratislavy. Posledné dni mi prišlo niekoľko mailov a dnes aj sms s informáciou o dňoch mobility, ktoré sa konajú aj v našom hlavnom meste, Bratislave. Vyzývajú ma ku ekologickejšiemu presunu po meste, či návšteve niekoľkých organizovaných akcií a prednášok. Z toho ako vyzerá realita mám však pocit, že si touto akciou zo mňa robia dobrý deň.
Dlho som mal s policajtami hlavne pozitívne skúsenosti. Občas sa našli niektorí, čo sa snažili zaradiť do tej tlupy, o ktorej čítam všade na internete, ale až túto sobotu som mal tú česť naživo stretnúť priam ukážkový príklad.
...a ich pracovníkov nepustite ani na úrad práce. S tým ich pracovným nasadením a zodpovednosťou si nič iné asi ani nezaslúžia.
..ale dôležitejšia je trpezlivosť. "Vydržať!" by malo byť heslo slovenského študenta.
Dnešnú noc mi naši úžasní zelení uniformovaní príslušníci policajného zboru opäť raz dokázali, že aj ked sú platení z našich daní, neslúžia nám, ale svojim osobitým záujmom.
...alebo podnikanie po slovensky.
Tma je vonku už o piatej, počasie, že by von nik ani najhoršieho nepriateľa nevyhnal a v televízii ide ako vždy veľké NIČ. Keďže filmy sa mi už pozerať nechce, z mojich obľúbených seriálov som videl posledné epizódy a na knihu si rezervujem čas pred spaním, rozhodol som sa využiť počítač na to, na čo som ho mal pred 12 rokmi, na hranie. Tí, čo majú po ruke parťáčku/ka na sex nech ďalej nečítajú, je dokázané, že počítačové hry ničia spokojný sexuálny život.
Prídem domov a ticho. Ticho, ktoré by som mohol nakrájať na jemné kocečky a stále by si držalo svoju celistvosť, akoby naň môj nôž ani nepôsobil. Ticho, ktoré keď by som sa snažil prehlušiť hlasnou hudbou, tak by mi len viac a viac kričalo do uší, že je tu, ešte tichšie než predtým. Ticho, ktoré mi dáva najavo, že môžem robiť hluk a nikoho nevyruším. Ticho, ktoré mi ukazuje, aký mám kľud a pohodu. Mám rád to svoje ticho, to prázdno vo vzduchu, ktoré mi dodáva energiu na všetky tie dni plné ruchov okolo mňa. Na dni, keď mám chuť so všetkým praštiť a odísť na opustený ostrov. Na dni, keď mám chuť aspoň na hodinu nikoho nepoznať a tváriť sa, že všetky tváre okolo mňa vidím prvý krát. Mám ho rád, ale zisťujem, že občas by som bol radšej, ak by nebolo až také tiché.
...alebo ako vyzerá spam v úhľadnejšej forme.
Tohtoročná jeseň sa u mňa nesie v testovaní kultúrnych zariadení a testovaní seba samého, koľko toho vlastne znesiem. Producenti pobavili, ale nejak zvlášť nezaujali, chystám sa na toľko mojim okolím ospevovaný príbeh ulice a čas medzi tým som dnes vyplnil troma kamarátmi. Producenti majú veľké promo, lístky drahé jak sviňa, u toho hophop muzikálu to je podobné. Traja kamaráti sú ale úplne iná kategória. Žiadne veľké bilboardy, či reklamy v televízii a na pódiu nestoja megahviezdy nášho hereckého neba. Išiel som tam ako panic do bordelu, bez predstavy čo ma čaká. A stálo to za to! Ďuro Mokrý ukázal, že vie aj hrať, nielen prdel si robiť z každého , Sáva Popovič vie robiť aj lepšiu hudbu ako dójiť dójiť . Ostatní podali tiež dobrý výkon, až na slečnu, u ktorej som si stále klopkal na čelo Čo tam ona robí?. Našťastie, na záver to sama vysvetlila. Potlesk na koniec si Mokrý s náležitosťou užil, budiž mu odpustené. On a jeho kamaráti si to zaslúžili. Každý, kto premýšla nad hrou, ktorá mu ostane v hlave dlhšie ako učivo z poslednej skúšky nech určite navštívi divadlo Aréna a pozrie si túto hru, neoľutuje.
Kto sa bude držať týchto rád, ten sa stane najobľúbenejším volantootáčačom na našich cestách.
Nechcem rozoberať či je homosexualita vrodená, či ich tolerovať (kým mi nešahajú na zadok tak ich akceptujem), alebo či práve ten priteplený kaderník je správna voľba na dobrého kamaráta pre ženu. Jediné, čo ma zaráža je obhajoba ich snahy vychovávať deti. Tí, čo obhajujú výchovu detí v homosexuálnej rodine požiadam o jedno. Skúste si spomenúť na dobu, keď ste boli deťmi vy.
Ako to vyzerá, keď popri práci stíham ešte aj školu a nie naopak.
Dnes ráno ma opäť naši úžasní verejní činitelia presvedčili, že predpisy sú na to, aby sa porušovali. Respektíve, aby ich oni porušovali. My bežné ovečky v stáde máme držať huby a krok, ale im nech ich výsady neberieme. 8.30 ráno, z úradu pre ochranu verejných činitelov vychádza vládne BMW (P-00036). Šofér za volantom si v kľude s úsmevom na perách telefonuje. Len čo naskočí zelená vyrazíme dopredu (ako hovoria bratia češi Vstříc zářivým zítřkům), na čo nás obyčajných smrteľníkov hneď BMW obieha. Kutlíková ulica v Petržalke, kde sa bežne jazdí 90 miesto 60 (preto tam tak radi jeho kolegovia merajú), ale jemu sa aj tých 90 málilo. Až na dolnozemskej ho stretnem znova po tom, čo ho zbrzdila kolóna prekvapivo poctivo jazdiacich šoférov. Ešte jedna prekážka pri výjazde na prístavný most (kolegovia v audine si našli skvelé miesto na pokutovanie) a šup ho do sveta. Nik mu už v ceste stáť nebude. Nech sa policajti nečudujú, že sa tu jazdí občas ako na divokom západe, keď oni tu ten divoký západ vytvárajú.
