Miroslav Babič
Prečo si myslíte, že práve Vaše súkromie každého zaujíma?
Alebo paranoja v každom z nás...
...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík: Myšlienky z nevyspatej hlavy, Tour de Europe 2009, Potulky Európou, Potulky svetom, Paródia na život, Súkromné, Fotky, Ostatné, Sprostosti, Štatistiky, Opendata
Alebo paranoja v každom z nás...
Je úplne jedno kto čo vyštuduje, aj tak často robí niečo úplne iné.
Každá škola by mala mať svojho Chucka Norrisa. Tá naša ho má!
Dnes sa mi opäť ozvalo pár ľudí s jednoduchým problémom: Nejde mi internet. Rozhodol som sa, že spíšem menší návod, ktorý pomôže aspoň uľahčiť zisťovanie, kde je ten pes zakopaný. Mohlo by to pomôcť pri riešení problémov, respektíve aspoň potom vedieť ukázať slečnám na hotline, že nie my, ale oni sú tí, čo majú problém. Pokúsim sa to všetko objasniť bežnou ľudskou rečou tak aby tomu pochopilo čo najviac ľudí.
Telesne postihnutí ľudia to na Slovensku majú dosť ťažké. Nielen, že im komplikuje život štát, rôzne inštitúcie či firmy, často im ho komplikujú na prvý pohľad zdraví ľudia. Zdraví sú však len na prvý pohľad. Po bližšom preskúmaní sa dá zistiť, že sú to tiež invalidi, duševní.
Ešte som nikdy nebol tak naštvaný, aby som vôbec niekomu želal smrť, ale tento si to fakt zaslúžil.
Môj prvý a dúfam, že aj posledný článok o politike.
Na našich mobilných operátorov sa valí kritika zo všetkých strán. Jeden by chcel volania zdarma, ďalší k tomu aj smsky a tretí by aj v zahraničí roamoval najradšej zadarmo. Mám pocit, že niektorí ľudia si nejak nechcú uvedomiť trhový mechanizmus, ktorý sa snaží okolo nich fungovať. Nik ich predsa nebude zadarmo dotovať len pre ich modré oči, či krásny biely úsmev. Keď zákazníci platia, konkurencia nieje veľká tak načo sa snažiť. Každému operátorovi ide v prvom rade o zisk, nie o filantropiu.
Príjemná, už skoro letná sobotná noc. Približne dve hodiny po polnoci a ja mám možnosť sa opäť presvedčiť, že ak v Bratislave niečo pípa, hučí, reve na celé okolie, tak jediný účinok čo to má, je vytrhnúť všetkých naokolo zo sladkého spánku.
Povedal som si, že už bludy písať nebudem, resp. aspoň sa ich pokúsim obmedziť. Ale keď ono sa to nedá, vždy sa nájde nejaká blbosť, ktorá fakt stojí za to.
Pred pár dňami BSA (Business Software Alliance - organizácia zaoberajúca sa softwarovým pirátstvom) vydala správu o podiele nelegálneho softwaru vo svete za rok 2007. Postupne tú správu prebrali slovenské IT weby (www.zive.sk, www.dsl.sk atd) a popísali rôzne zaujímavosti ohľadom toho.
Hudba sa dá robiť aj ináč, resp môj pohľad na súčasnú aj minulú tanečnú, elektronickú hudbu...
Po tom ako Peter Šťastný ukončil kariéru profesionálneho hokejistu a začal sa venovať manažovaniu či politike, prestal mi byť sympatický. Avšak po tom čo som si dnes prečítal, stúpol o pár bodov. Mám rád ked sa niekto nekašle a určité veci povie na plnú hubu, aj keď to je proti vplyvným ľudom.
Šéfovať, niečo viesť nieje len tak. Predsa len, ten kto je hore, musí rozhodovať o tom, čo sa bude diať pod ním. Horšie je však to, že vo väčšine prípadov sa každý zodpovedá len svojmu priamemu nadriadenému a vytráca sa väzba medzi začiatkom a koncom celej organizácie.
Chodím plávať, snažím sa celkom pravidelne. Je to výborný relax počas pracovnej prestávky, a na moju chrbticu to je adekvátna záťaž. Snažím sa tam len plávať, ale občas aj keď nechcem sa dopočujem zaujímavosti zo sveta ženského.
Denne musí bežný človek v hlave prebrať hŕbu informácii, či už vážnych, alebo menej dôležitých. Pracovne vyťažený premýšla, čo všetko ho ešte v práci čaká a neminie, študent zas dumá, či tú skúšku radšej nepreloží o týždeň, keďže sa na učenie vykašlal.
Pravidelne sledujem, ako sa kamaráti či kolegovia rozčulujú, ako na nich zamestnávateľ šetrí. Každú korunu obracia a človek si pripadá ako niekto kto mu len kazí rozpočet a nie ako súčasť firmy.
Január v polovici, skúškové obdobie zimného semestra tiež v polovici. Všade naokolo počúvam ako sa každý drví na skúšku, nespí kvôli učeniu, berie rôzne podporné prostriedky na pamäť. Jednoducho dokonalý chaos, stres, panika.
Výťahy vo všetkých tých administratívných budovách (po bratislavsky biznis centrách) majú veľa výhod. Potrénujú vám nohy, kým na ne čakáte v nekonečne dlhej rade, vytrénujú váš nos aby si zvykol na rôzne pachy a vône, či vám doprajú v tom čakaní stretnutie s osobou, ktorej sa už dlhú dobu vyhýbate, a to celkom úspešne.