Miroslav Makyta
Jarné intermezzo
Včera bol máj. Povetrím vonia neskorá jar a slnečné lúče hladkajú ženy po nohách. Pani móda je k mužom ústretová a pripravila opäť prehliadku minisukní.
Hľadám svoj priestor a našiel som ho. Zoznam autorových rubrík: Film a literatúra, Recenzie, Tvorba, Miesto pre život, Súkromné, Nezaradené

Včera bol máj. Povetrím vonia neskorá jar a slnečné lúče hladkajú ženy po nohách. Pani móda je k mužom ústretová a pripravila opäť prehliadku minisukní.

Nik nespochybňuje právo víťazovi volieb zostaviť vládu, ale dostať veľkorysých 10 dní svedčí jedine o neuvedomení si reality. Fico a Gašparovič, ohlúchnutí africkou vuvuzelou, nepočujú hlasy pravicových lídrov o nezáujme rokovať so Smerom. Fešáci tejto strany s pokazeným kompasom nepoznajú svoj smer – Smer do opozície, a neustále bľabocú o dvojkoalícii. Keďže náš prezident nie je ekonóm ako český a nedokáže zrátať počet mandátov, dnes sa s ním stretnú stredopraví lídri a okrem deklarácie spolupráce dostane do daru predvolebnú kaukulačku – kresťanským demokratom jedna zvýšila.

Nemocničná chodba žiari bielym svetlom žiariviek. Nesvietia všetky, niektoré bzučia, iné blikajú, čakajú na ruku odborníka. Nikto si ich nevšíma, žiaria si svojou čistou sterilitou, akoby pre seba. Táto sterilita neladí s tým, čo sa chystám urobiť... Sedím na obsedenej lavici, očami behám po farebných plagátoch a pobehujúce sestričky po chodbe. Nevnímam ich... Nezaujímajú ma... Som zaujatá svojim osudom, svojím problémom. Jedným. Len ten jediný rezonuje nad všetkými... Prečo to robím ? Robím dobre ? Prečo to dopúšťam ? Bože, pomôž mi !

Krúžkovanie je dobrá vec. Nielen krúžkovanie vtákov ale i poslancov. Do parlamentných lavíc tak majú možnosť zasadnúť aj kandidáti, ktorí by inak nemali možnosť presadiť sa v straníckej konkurencii.

Včera večer pred deviatou sa za oknom strhla búrka... Vietor roztočil krútňavu, blesky križovali oblohu a pán hrom ukazoval, kto je šéfom. Začalo sa blýskať na lepšie časy ? Moje politologické okienko by som začal pesničkou Janka Lehotského „Karty sú už rozdané, každý má svoj diel...“ Hoci sú volebné výsledky neoficiálne, prezradili to najdôležitejšie. Poďme teda postupne na to.

Som rád, že aj v ťažkých a napätých dobách si ľudia zachovávajú humor. Svet je odrazu krajší a láskavejší. Ako včera večer. Na Markíze bežala predvolebná relácia s lídrami štyroch strán, poctivo rozdelená na dvoch z koalície a dvoch z opozície.

Druhá Dzurindova vláda si vykásala rukávy a začala s reformami. V prvej sa to nedalo, lebo brzdou bol koaličný partner SDĽ. Reformy neboli jednoduché, mnoho ľudí reptalo. Ale kdesi vo vnútri väčšina chápala, že sú nevyhnutné. Napriek veľkým problémom národ preukázal svoju statočnosť a vydržal bez zbytočných sociálnych nepokojov. Opozičný Smer vtedy postavil svoju rétoriku na bezhlavom kritizovaní aj toho dobrého, o ktorom sám vedel, že je nevyhnutné. O tom však neskôr.

Nie som členom žiadnej politickej strany, takže by mi mohlo byť v podstate jedno, či politické strany dostanú po voľbách „krátené“ peniaze zo štátneho rozpočtu alebo plnú sumu, na akú majú nárok. Problém vidím, že pár hodín pred voľbami vládna strana mení pravidlá, ktoré môžu ohroziť fungovanie malých strán. Ich rozpočty sú určite napäté a budú potrebovať každý cent na svoju činnosť. Akoby aj nie, veď premiér ako správny socialista rozdal svoju rezervu už dávno a dokonca zaťal sekeru...

Je to už vyše tisíc jednosto rokov čo si nitrianske knieža Svätopluk svojim dobyvačným úsilím podmanil územie o skoro celú Vyšegrádsku štvorku. Tento muž patrí nesporne medzi naše historické veličiny. Dejepisci však nezabúdajú ani na Rastislava ( Rastic ), ktorý sa významnou mierou pričinil o politický a duchovný rozkvet našich predkov.

Keď v roku 1984 stvoril horrorový špecialista Wes Craven ( Vreskot 1, 2 a 3 ) hrôzostrašný príbeh démonického Freddyho Kruegera s rukavicou so štyrmi čepeľami, nikto netušil napriek veľkému úspechu, že vznikol kult. Do roku 1989 nasledovali štyri filmy rôznych režisérov, ktoré ťažili z úspechu jednotky, ale boli to len priemerné snímky. Craven sa v roku 1994 vrátil k svojej postave a natočil “Nová močná mora” koncipovaný ako film o filme a dôstojne ukončil sériu.

Jednotka veliteľa americkej armády Roya Millera má za úlohu pátrať po zbraniach hromadného ničenia. Áno, sme v Iraku, krátko po zvrhnutí Husajnovho režimu. Celý svet čaká na správu o nájdení zbraní, lebo to bol dôvod na rozpútanie vojny. Lenže Millerovi sa to nedarí, stale viacej si začína uvedomovať komplikovanú spravodajskú hru amerických politikov, novinárov, ale i domácich pohlavárov. Postupne získava informácie a stáva sa dôležitou súčasťou hry, lebo pozná to najcennejšie – pravdu.

Kráľ anglickej detektívky, spisovateľ, scenárista, režisér, dramatik a novinár Edgar Wallace je považovaný za tvorcu kriminálneho thrilleru. Mnoho z jeho diel bolo sfilmovaných ( existuje takmer 160 titulov natočených podľa jeho románov, “The Green Archer” bol sfilmovaný dokonca trikrát ). Najväčšej pocty sa mu dostalo v Západnom Nemecku v 60-tych rokoch, kedy vzniklo mnoho filmových detektívok, ktoré si získali obrovskú popularitu.

Včera sa mi prisnilo. Smútočný sprievod vstúpil do miestnosti, v ktorej sa konal kar. Keď sa hostia usadili, rečník si vyžiadal pozornosť:

V meste bol predpoludňajší zhon. Sadol som si na lavičku v mestskom parku, unavene sa oprel, prekrížil nohy a bezducho sledoval neďalekú križovatku. V hlave som mal kolotoč neusporiadaných myšlienok, ako keď sa vietor hraje s jesenným lístím.