pyta vela jest Zoznam autorových rubrík: BA, I heart NYC, Sloh z prázdnin, Súrodenci Hyčkovci, Súkromné, Nezaradené
Grécka reštaurácia, narváno na prasknutie, všetci pri koktejloch veselo džavocú a oslavujú koniec pracovného týždňa. Dvojica pri bare už je pri predohre – krásna drobná Aziatka ovinutá okolo extrémne ošklivého WASP chlapca a ja si hneď spomeniem, ako v telke hovorili, že je to jedno z klišé – ázijské ženy a bohatí bieli muži. V duchu sa prefliaskam, sama navonok vyzerám ako niekoľko klišé, a vychutnávam si ich soft-porn show.
Do školy máme napísať príbeh o teoristovi plánujúcom útok na East Village. Nechápem, prečo náš učiteľ vybral práve túto časť mesta - sú tu všetky rasy, nič podstatné po ekonomickej alebo politickej stránke. Za rohom je jedna z mála mešít v Lower Manhattan. Zvonka to vyzerá skôr ako vstup do ghetto telocvične kríženej s jedálňou, ale božie chrámy v NYC celkovo vedia prekvapiť. Jeden katolícky kostol v Chinatown sa napríklad volá blabla Transfiguration, čo je predmet, na ktorom sa Harry Potter učí meniť podobu.
V New Yorku, alebo aspoň dole vo Village, má takmer každý psa. Niektorí majú dokonca dvoch. Majú tu také psíčkarske parky, kde majitelia vysedávajú na lavičkách a psy sa medzi sebou naháňajú. Napadlo mi, že je to možno preto, že sú ľudia osamelí. Tisíce ľudí pohromade na ulici v človeku umocňujú pocit samoty. Ilustrujem na scéne z psíčkarskeho parčíka: blázni sa tam 50 psov, niektorí snobi sedia so svojím pánom na lavičke a zvrchu znechutene pozorujú tých infantilných debilkov s povievajúcimi ušami. Medzi nim sedí na lavičke dievča a na kolenách má mačku. Strašne zlatú, takého klasického dedinského tigríka s inteligentným výrazom a huňatou srsťou, ktorou by som si okamžite pretrela tvár ako hebunkým chvostom opičky na gumičke zo ZOO z detstva. Ale pointa: žiadny pes si ani nevšimol, že tam nejaká mačka je.
Sedím v taxíku a preklínam šoféra. Raňajková praženica mi vybieha hore a občasný rasista vo mne posiela ebenového taxikára jazdiaceho na červenú a kľučkujúceho Manhattanom systémom plyn-brzda späť do Kene.
Raz to muselo prísť, tak prečo to neodpratať zo stola hneď. Veci, ktoré mi na New Yorku vadia. A aby to bolo fér, tak aj veci, ktoré by New Yorku mohli vadiť na mne.
Počas jesenných víkendov sa vykonáva aktivita zvaná leaf peeping. To znamená, že sa človek odvezie vláčikom do Connecticutu alebo Massachusets a účel jeho cesty je pozerať sa na farebné listy. V novinách vychádzajú články, v ktorých autori riešia, kde sú listy najkrajšie, ktorým miestam sa vyhnúť, lebo sú preplnené turistami a podobne.
Tento týždeň sa to v New Yorku hemžilo (polo)nahými telami. Klimt a jeho rakúski secesní kolegovia kreslili na tú dobu a miesto nehorázne erotické akty, baleťáci mali v programe napísané, že si máme dávať pozor na „partial nudity“ a Clintona v rámci obnažovania netreba vysvetľovať. To, že do tejto party hic zapadám aj ja, sa ukáže na konci.
Pred pár dňami som doletela do New Yorku. Prekonala som niekoľko uvítacích opíc, jetlag a teraz už si len vychutnávam mesto a nohy zodraté až po kolená z chodenia. Týždeň prvý.
