Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, SFT s.r.o., videoblog, 2008, 2007, 2006, 2005, s OKS na večné časy a nikdy in, zúrivá fikcia
Kenčan pozrel na hodinky. Bolo 23:30. Zoznam 50 nočných barov, rozdelených do troch stĺpcov, si rýchlo prešiel očami, a zasunul ošúchaný papier do zadného vrecka. S miniatúrnym jointom v ústach, presne takým, aký uchytený pomocou pinzety fajčil aj Big Lebowski, skontroloval obsah batohu, prehodil si ho cez plece, a vypadol na ulicu. *
5 euro. Kamarátska cena. Vyrobené v Číne, z výrazne zelenej gumy. Môj amigo Joan P.H. z Barcelony ich kúpil za 1 euro v Senegale, a spolu s štyridsiatimi pármi, ich doviezol do Európy. Za 5 euro, kamarátsku cenu, ich popredal svojim známym. Spôsob, ako si zarobiť na ďalšiu cestu do Afriky. Ja som v nich odšľapal na letisko, nastúpil do boingu, a odletel som do Južnej Ameriky. Pri 42°C, ktore tu brazílska Jadranka okomentovala predvčerom v TV, sa tu v nich šľape príjemne. Dlhodobým pozorovaním šľapania, som ale prišiel k jednoznačnému záveru – sú predprogramované tak, aby ma viedli na miesta, kde sa niečo deje. Úžasné! *
Dav bol ticho. Očakával show. Najprv bolo počuť dupot. Po chvíli spoza rohu vybehli bežci, a hneď po nich aj býky. - Kurrrva! Kurrrva! Kurrrvááá! Som hotovýýý! Som hotovýýý!!! – po úzkej ulici Estafeta som bežal zo všekých síl. Včera večer ich predstavili v lokálnej TV, Canal 6 Navarra. Jedného po druhom. Včera, som s pivkom v ruke žasol nad tým, že ani jeden z nich, nemá pod 600 kíl. Teraz som bez pivka utekal ako o život. Bolo jasné, že od toho, ako budem utekať, závisí, či si ešte nejaké to pivko vôbec niekedy dám. Šesť obrovských býkov dobiehalo 200 člennú skupinu utekajúcu pred nimi, a všetci spolu dobiehali mňa. Bežal som. AKO O ŽIVOT! *
Postavím vodu na kávu, mravcom na kuchynskej linke nakvapkám pár kvapiek medu, a skontrolujem, či si Dionaea Muscipula, alias mäsožravá rastlina, chytila nejaký hmyz. Nechytila. Prihodím jej nejakeho mravca, a zapínam počítač. *
Ľudia sa delia na dve kategórie. Prvá zje jablko normálne. Druhá ho zje kompletne celé. Okrem stopky. Zelené jablko som si zblízka obzeral asi päť minút. Bolo absolútne dokonalé. Vložil som ho do tašky. * 1000 mladých austrálčanov prišlo do Pamplony vypiť všetok lacný alkohol, a v uliciach starého mesta si zabehnúť pred vypustenými býkmi. Presne tak, ako to odporúča Lonely Planet. Na jednej z fotografií v najpredávanejšom turistickom sprievodcovi na svete, pôvodne tiež z Austrálie, je mladý muž, bežiaci pred rozzúreným býkom. S hlavou otočenou dozadu, a s hrôzou v očiach sleduje býči roh, ktorý ho takmer doháňa. Pod fotografiou je text: „BUDETE MAŤ NA STARÉ KOLENÁ ČO ROZPRÁVAŤ VAŠÍM VNUKOM?“. *
Malá narodeninová oslava jedného veľkého brazílskeho spisovateľa. Z jeho domácej knižnice, ktorá okupuje takmer všetky steny, od podlahy až po strop, vyťahujem „Knihu fotografií Dómu Svätej Alžbety v Košiciach“. V angličtine. Pomaly ju otváram, a aj keď fyzicky v Brazílii, v mysli sa prenášam do centra Košíc. Za sebou počujem vetu: „ Na svete sú dnes už len dvaja presvedčení komunisti. Fidel Castro, a Oscar Niemeyer.“ Zatváram knihu a pomaly sa otáčam k diskutujúcim. * Fidela poznáme všetci. Niektorých z nás, ako napríklad Maroša K., podržal spomínaný vodca kubánskeho ľudu chvíľu aj na rukách. Pred 25 rokmi, ako 6-ročného, počas poľovačky v slovenských lesoch. Ale kto je Oscar Niemeyer? *
Pochopil som to na tretí deň, ale ten pocit.. stál zato. Tri dni som si pri čakaní na autobus, spolu s ostatnými, obzeral výrazný filmový plagát. Umiestnený za sklom, na modernej zastávke MHD, na ulici Joan de Borbo, mal v spodnej časti veľkými písmenami napísané: „VÍŤAZ HLAVNEJ CENY FESTIVALU KARLO VYVARY 2004.“ Dva dni po sebe, som si plagát prešiel očami, a ani za boha som nevedel prísť nato, kde ten filmový festival asi bude. Na tretí deň ma osvietilo. Poznám ten festival!!! *
Na párty, kde bolo osem chlapov, a len jedna žena, sa iné ako chlastať naozaj nedalo. Na ex som do seba hodil pohár sangrie, a s ďalším v ruke, som sa pomaly pohol k dverám. Z obrovských reproduktorov sa začal valiť najväčší hit skupiny Village people. „Vááááááj eem-sííí-ejj“ sa ozývalo celou ulicou Calle del Mar. Kultový videoklip skupiny, kde vedľa seba tancuje policajt, kovboj, indián, motorkár, vojak a stavbár, som dobre poznal. Dokonca som si pamätal, že ten stavbár mal na hlave aj prilbu. Zodpovedný stavbár.
Stanicou sa ozvalo hlásenie. „Zrýchlený osobný vlak z Košíc do Humenného, s odchodom 10:45, stojí pripravený na druhej koľaji. Môžete nastupovať“. Muž, sediaci na širokých schodoch, ktoré viedli k reštaurácii na poschodí, si odpil z fľašového bažanta. Bradatý bezdomovec, ktorý k nemu pristúpil, prešiel okamžite k veci. - Mladý pan! – (smutno-vážny pohľad, pokora v hlase) - Ale dufam, že sa neurazíte, keď sa vás opýtam! - Ááále niéé.. neurazím – Koljajczyk sa k nemu otočil – ale peniaze vám nedám… lebo NEMAM. Bradáč prižmúril oči. - ZABIJE VÁS 6 KORÚN ?!! * *
Mesačným pozorovaním som zistil, že môj pes, ktorého mi vrátnik ešte stále neotrávil, má oveľa radšej Federica Felliniho, ako Davida Lyncha. Ja mam tiež radšej Felliniho, ale to je vec názoru. Nediskutujeme o tom. Filmy z požičovne aj tak vyberam ja, a bez toho, aby som sa ho pýtal, či má radšej fracúzsku Nouvelle Vague, alebo taliansky Neo-Realizmus. **
Po nočnom zážitku s učiteľkou tanca, spôsobenom z 50% jej nymfomaniou, zo 40 % jej záujmom o vyskúšanie piercingu v mojom jazyku, a z 10 % mojím šarmom, som bol úplne rozhodnutý. S Baskom sme sa nebavili o tom, či chcem ďalší piercing, ale čo si nechám prepichnúť. Moje ÁNO vyčarilo na jeho tvári spokojný úsmev. - PRSNÉ BRADAVKY! – dal bez rozmýšľania svoj tip, a pravou rukou si vycentroval piercing „obrátené U“ v nose, odborne nazývaný septum. - Čo? Prečo hovoríš v množnom čísle? - Prepichneme ti obidve. Vyzerá to VYVÁŽENEJŠIE – vysvetlil, a pomaly sa otáčal smerom k výstavnému kusu, ktorý sa oprel vedľa neho. Jeho pohľad skončil presne tam, kde aj môj. *
Tím prestížnej reklamnej agentúry pripravuje propagáciu mega-koncertu aktuálnej star. Dôraz chcú položiť na reklamné letáky, ktoré budú hromadne distribuované po celom meste. Spoločne vyberajú najlepšie fotografie, a štylizujú text. Mladá sekretárka podáva kávu. Po ďalšej dvojhodinovej diskusii sa rozhodnú privolať externého experta. Prichádza, zapája sa do diskusie, dáva návrhy na malé zmeny v letáku. Všetci súhlasia. Vek cieľovej skupiny stanovia na 14 až 24 rokov. Súhlasia aj s návrhom, že leták treba vytlačiť na kvalitnom, drahom papieri. Po prestávke na pizzu, ktorú objednáva sekretárka cez telefón, pokračujú v práci. Výsledkom je profesionálny flyer. *
K MLADÉMU MUŽOVI, sediacemu vo vlaku pristupuje sprievodca. Berie od neho cestovný lístok. Spolu s označeným lístkom mu podáva farebný rozkladací leták, na ktorom sú otrasné fotografie vlakových nešťastí, v rohu každej z nich je miesto nehody, dátum, a počet mŕtvych. Muž nechápavo pozerá na leták, ktorý drží v obidvoch rukách. Pomaly otáča hlavu, smerom k sprievodcovi, ktorý pokračuje v označovaní cestovných lístkov, a rozdávaní letákov. *
Človek si zvykne. Aj na brazílske pivo. Jedna z najpredávanejších značiek sa volá BOHEMIA. Hneď ma napadlo, odkiaľ asi pricestovali jej zakladatelia. Odkiaľ pricestovali zakladateľia pivovaru ANTARCTICA, som zatiaľ nezistil, ale nie o tom som chcel. * Bol to dobrý týždeň. V nefalšovaných brazílskych gumákoch som zblízka spoznával nefalšovanú brazílsku prírodu, a došiel k prekvapujúcemu záveru – HADY SÚ SVINE. * Na povalu chaty sa nám nasťahovali myši. Skúsený zahradník Gilson, ktorý sa o chatu, a pozemok stará, navrhol riešenie. Nasadiť na nich hada, najlepšie anakondu. Je ich tu dosť. Stačí ju chytiť v záhrade, a hodiť ju na povalu.
- A čo on je zač? – slamku som položil na stôl pred seba. - Herman? On je švéd... má vlastnú porno stránku,.. fotky, video, a tak. - Vlastné fotky?? – prekvapený som pozrel na Henryho, a pomaly som sa otočil smerom k asi 55 kilovému švédovi, ktorý spokojne hádzal mince do cigaretového automatu, v rohu nočného baru Rei de Copas. Čierne tričko veľkosti „M“ s bielym nápisom FKK – Frei Korper Kultur, na ňom zúfalo viselo. - On je programátor.. a majiteľ. Prevádzkuje normálnu porno web, ale prezradil mi.. - Čo ti prezradil?
Prešlo pár dní, a už sú tu nové impulzy. Informačný šum pokračuje. Jasne, že pozitívne. Podľa hesla „všetko, čo vedie k zábave, je pozitívne“. Vymyslel som ho sám. Skúmať, či dáva zmysel, nepotrebujem. *
Tak toto, čo som tu doteraz popísal, bol absolútny informačný šum. Ten pravý blog - internetový denník, začína až teraz. *
Nesnívalo sa mi to. Motorola timeport zvonila naplno. Aj napriek tomu, že bolo 5 hodín ráno. - Nóó?… - Jan! Ahoj.. tu je Helen.. - He-en! He-en kde si? - Tu.. na autobusovej stanici.. - Na kto-ej? - Na Sants.. čo sa ti stalo, že rozprávaš jak dement? - Ku-va! Vče-a veče- ..pie-cing ja-yka.. nemôžem otvoriť papu-u, t-pím jak suiňa!.. čo –obiš na stanici?.. dojdi ku mne..ku-va, ko-ko je hodin? - Asi 5:00.. došla som z Paríža.. - Z Pa-íža?.. - Hej.. to je dlhá historka.. daj adresu.
Malý mŕtvy zajačik ležal nehybne na dlažbe. Pomaly som sa k nemu zohol, dotkol sa jeho bielej kožušiny, a obrátil ho na druhý bok. - Definitívne mŕtvy… - vyšlo zo mňa, a prudko som sa postavil - Kurrrva!..čo tu robí?.. mŕtvy zajac... niekto ho zabil, hodil mi ho do bytu, kurva…a čo keď to bude nejaká výstraha…tak skončíš!..kurvakurvakurva.. Napadlo ma len jediné riešenie. Zavolať tomu, kto si poradí so všetkým, vždy s chladnou hlavou. Bez rozmýšľania som siahol po mobile a vytáčal… 00421 - 903 - …
6600 euro, ležiacich na stole predo mnou, bola jednodňová tržba najväčšieho tetovacieho a piercingového štúdia v Španielsku. Dve šesťhodinové smeny, štyria tetovači, štyria pierceri, a šiesti pokladníci-informátori. Dvanásť hodín, počas ktorých niekoľkosto zákazníkov odišlo s vylešteným kusom chirurgickej ocele 316L, či titanu, nazývaným aj piercingový šperk. 140 zákazníkov odišlo s čerstvou perforáciou, ľahší v priemere o 50 euro, a ťažší o pár gramov vážiaci spomínaný šperk, ktorý im ihla značky Becton-Dickinson hladko dostala do svalu, kože, či predkože. A ešte 20 zákazníkov, ktorí odišli s čerstvým tetovaním, rôznej veľkosti, a tiež rôznej kvality. * * Mierne zhypnotizovaný peniazmi predo mnou, som si predstavoval, ako za nich cestujem okolo sveta. Rozhodoval som sa, či pôjdem z Hong kongu na Filipíny loďou, alebo bez váhania sadnem na vlak do Vietnamu, keď do kancelárie vošiel majiteľ štúdia. S čiernou taškou na odpadky v jednej ruke, a niekoľkými papiermi v druhej, si sadol oproti mne.
