Monika Nagyova
Dnes mám narodeniny
Kalendár, zdravý rozum a okolie tvrdí, že 28. Ja hovorím: POMOOC!!
reklama
Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Články z rubriky O pocitoch smrteľníka
Monika Nagyova
Svet škaredých žien
Škaredá žena je záhadná, klamlivá a zradná. Voľným okom ju neuvidíte. Škaredá žena je slabá, podráža si nohy, sebavedomie ju obchádza na míle. Má dokonalý make-up, dlhé mihalnice, hustý trojfarebný melír a drahé talianske lodičky. V zrkadle ale vidí niečo iné. Chuderu, ktorú nikto neľutuje.
Monika Nagyova
Zbytočne vymýšľam
Chcela by som byť v nejakej dedinskej krčme. Prísť si tam kúpiť horalku a kofolu. Sú tu miestni fajnšmekri s cigaretou medzi zrobenými špinavými prstami. Krčmárka, jediná žena v miestnosti, si netrhá obočie štyri roky a čapuje naslepo. Na stole ležia Sparty a soletky. Chlapi pijú z otlčených pohárov borovičku a spľasnuté pivo. Pól piatej, slnko vysoko, krčma plná. Skapal pes, zastavil sa čas. Je tu ticho, iba televízor s Rebeccou bzučí v rohu. Nemajú si čo povedať. Prešli do štádia, keď už vedia spolu mlčať. Nebudú dlho, zajtra začína šichta ráno o šiestej. Spotia sa, zhltnú guláš, doma nakŕmia zver, zašpinia podlahu a o druhej šup do krčmy. Sú tu aj takí čo nepracujú. Nemajú kde. Tí tiež mlčia. Nemajú o čom.
Monika Nagyova
Boh & syn
Prechádzam sa v takom malom mestečku s jazerami. Domčeky sú farebné a nalepené vedľa seba. Na jednom som uvidela ceduľu: Boh & syn Reštaurácia
Monika Nagyova
Posledná pieseň
Kráčam k Tvojej rakve. Bože, ja fakt kráčam k Tvojej rakve! Ako to, že ma nesú nohy? Prečo dokážem zapiť myšlienku Tvojej smrti? Nerozumiem tomu. Je tu ten silný pohrebný zápach. Kvílivé melódie, čierne kabáty, zatiahnutá obloha, zamračený farár a ťažká vôňa veľkých vencov.
Monika Nagyova
Zobudila som Boha
Zobudila som Boha. Nech nespí, keď mne budík zvoní o šiestej! Bol ešte rozospatý a ja som nahnevane spustila:
Monika Nagyova
Každý z nás
Každý z nás sa občas pustí stromu, ktorého sa držal vo víchrici. Každý z nás si občas podráža nohy. A na svete nie je nikto, kto by ho pozbieral... Každému z nás občas vyschnú v hlave všetky myšlienky. Každý z nás občas túži uletieť na planétu ticha. Kde dýcha nalepený sneh na konároch. A kde sa tráva usmieva, keď vykúka spoza zimnej nádielky.
Najčítanejšie blogy za posledný mesiac
reklama
