Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue. Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
K práci som sa dostala ako slepé kura k zrnu. Zo začiatku som ani nedokázala vysloviť meno spoločnosti, s ktorou som podpísala zmluvu. A trvalo ešte dlho, kým som si uvedomila, že pracujem vo firme snov.
Zúfalo som potrebovala vzťah. S niekým, o koho by som sa mohla oprieť, keď by som sa cítila slabá a nevládala uniesť ťarchu všedných dní. A tak som sa vydala.
„Vitaj na ostrove bohov, tu tvoja duša pookreje,“ povedal mi pred dvoma rokmi miestny sprievodca na Bali a na krk mi zavesil veniec čerstvých kvetov.
Minulý rok som moderovala autogramiádu Dary Rolins. Po jej skončení ma oslovila jedna zo speváčkiných fanyniek: „Vy sa na ňu tak podobáte, nie ste jej mama?“
Prilepšia si čerpacie stanice i firmy, ktoré robia rozvoz alkoholu a prinesú vám ho až pred dvere ako pizzu. Ale čo tí, ktorí majú vyrátaný každý cent a predražené liehoviny si nemôžu dovoliť?
Raz sa na mňa kamarátka pozrela pohľadom, ktorý vravel, že teraz pôjdu žarty bokom. Spýtala sa: „Povedz mi úprimne, ako sa dokážeš zmieriť s tým, že nikdy nebudeš mať deti?“
Nosiť rúško má svoje výhody. Nikto nevidí môj výraz tváre pri pohľade na vyšportovaného predavača vykladajúceho v supermarkete litrové balenia mlieka.
Náhodné stretnutia s bývalými spolužiačkami sú pre staré dievky zničujúce. Nevyhnú sa pri nich totiž otázke, ktorej sa boja najviac.
V čakárni ma oslovil jeden pán. „Chodieval som k doktorke, mala takú postavu ako vy.“ Ruky roztiahol akoby ma chcel objať, ale pochopila som, že mi iba naznačuje rozmery môjho tela.
U nás už boli zavreté školy aj obchody, keď som volala s bratrancom z Londýna, ktorý bol práve na letisku. „Je tu frmol ako každý iný deň,“ povedal mi do telefónu.
Začiatkom februára som trávila pár dní na chorvátskom ostrove Vir. O takom čase sa tam nenachádzali žiadni turisti. Boli tam len domáci obyvatelia a takmer všetky reštaurácie boli zatvorené.
Nie, nevybil sa mu mobil a nepokazilo sa mu auto. Nemusel brať mamu na pohotovosť a ani mu v kuchyni nevybuchol plyn. Neprišiel. Bodka.
Muži v Bratislave vyzerajú akoby ich jedna mater mala. Vlastnia pekné autá, v ktorých presedia polovicu života a v ranných kolónach si v spätnom zrkadle kontrolujú precízne zastrihnuté briadky.
Ľudia prstami kreslia srdiečka už aj na zarosené okná autobusov. Blíži sa sviatok svätého Valentína a ten je pre staré dievky hotovou pohromou.
Vydaté ženy zvyknú mať plno rečí o tom, že už by sa nikdy nevydávali, ale ja im neverím. Keby boli slobodné, túžili by po vernosti až za hrob spečatenej prsteňom a slávnostným sľubom.
Zavolala mi babkina setra. Mala deväťdesiat rokov a ležala na smrteľnej posteli. „Monika,“ ozvala sa slabým hlasom akoby zo záhrobia. „Na tú Daru si si vyfúkala vlasy?“
Ach, keby tak namiesto darčekov priniesol seba. Zdvihla by som ho na ruky a strach z môjho života by sa vytratil. Neznáma a bezodná tma za oknom by sa razom premenila na tichú noc.
V Podunajských Biskupiciach pôsobil kňaz, ktorého ľud zbožňoval. So všetkými si tykal a chápal problémy bežných smrteľníkov. Aj neznabohom vystrojil parádne pohreby.
Mala som šestnásť rokov a ešte som netušila, že zostanem na ocot. Ale mohla som predvídať, že sa tak stane. Lenže ja som varovné signály prehliadala.
Peter Backus, matematik a dlhodobo slobodný muž, vyrátal, že je väčšia pravdepodobnosť existencie inteligentných mimozemských bytostí, než existencia jeho potenciálnej frajerky.
