Monika Nagyova
Nevera po slovensky. Napísané podľa skutočných udalostí.
Mená osôb sú pozmenené, všetko ostatné v príbehu je autentické. Kľúčová časť deja sa odohrá v noci pred jedným z panelákov na bratislavských Dolných honoch.
Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Mená osôb sú pozmenené, všetko ostatné v príbehu je autentické. Kľúčová časť deja sa odohrá v noci pred jedným z panelákov na bratislavských Dolných honoch.
Sadlo zohráva v živote mnohých žien kľúčovú úlohu. Ustavične na nich visí a pri chôdzi sa im nehanebne natriasa. A čo je najhoršie, neopúšťa ich ani v tých najintímnejších okamihoch.
Na Schwechate som pila kapučíno s jemnou nadýchanou penou a čakala na svoj let. Opájala som sa falošnou predstavou, že ak ma lietadlo vynesie nad oblaky, môžem ujsť pred vlastnou identitou.
„Sranda, že ťa tam držia tak dlho,“ hovorí mi kamarát bez okolkov. „V takýchto firmách vraj človek po piatich odpracovaných rokoch už zavadzia a očakávajú od neho, že sa sám od seba zdvihne a odíde.“
„Vieš, kto som?“ prihovorila sa mi jedna pani na spoločenskej akcii. Hoci som ju nevidela tridsať rokov, spoznala som ju okamžite. Bola to vedúca tábora, ktorá mi vysvetlila, ako sa používa vložka.
Firma ďalej rástla. Presťahovali sme sa do novej budovy s väčšími a luxusnejšími priestormi. Jedného dňa mi na stole pristála nová pozícia a ja som ju prijala. Po sedemnástich rokoch som postúpila.
Šéf si raz v jednom denníku prečítal rozhovor s utečencom so skrytou identitou. Oslovil ho migrantov osud, ktorý navyše študoval v našom odbore. Požiadal redaktorku, aby mu na neho poskytla kontakt.
Mužský svet je pre mňa nečitateľný. Mätú ma reakcie mužov, nikdy s určitosťou nedokážem odhadnúť, čo urobia a ako sa zachovajú. Neviem, čo si myslia a to ma škrie.
Mať psychológa je v dnešnej dobe takmer nevyhnutné. Už to nie je tabu, mnohí o svojich terapeutoch hovoria otvorene. Ja som sa s tým svojím zoznámila, keď som mala pätnásť rokov.
Zachovať si súdnosť počas adventu je v korporácii náročné. Najmä keď klient pošle inštrukciu o 21:00 a ráno chce mať výsledok. Buďte netopierom, keď ste sa narodili ako človek!
Blížil sa šéf. Nemusel nič hovoriť, ten výraz tváre som už poznala. Nadýchol sa a spýtal sa: „Dievčatá, ktorá z vás má kapacitu cez víkend?“
Sedieť v open space má jednu veľkú nevýhodu. Človek sa nedokáže sústrediť na prácu. Po mnohých rokoch odkrútených v spoločnom priestore volám SOS. Syndróm open space.
Naberali sme ďalších ľudí a obsadzovali nové pozície. Práca sa rozdelila medzi viacerých a ja som to pocítila na vlastnej koži. Konečne som mala čas aj na obed.
Na sklonku prvého dňa v práci si ma nadriadená zavolala do kancelárie na koberček. Netušila som, čo som mohla pokaziť. Veď kopírky a kávovaru som sa zatiaľ ani len nedotkla.
K práci som sa dostala ako slepé kura k zrnu. Zo začiatku som ani nedokázala vysloviť meno spoločnosti, s ktorou som podpísala zmluvu. A trvalo ešte dlho, kým som si uvedomila, že pracujem vo firme snov.
Zúfalo som potrebovala vzťah. S niekým, o koho by som sa mohla oprieť, keď by som sa cítila slabá a nevládala uniesť ťarchu všedných dní. A tak som sa vydala.
„Vitaj na ostrove bohov, tu tvoja duša pookreje,“ povedal mi pred dvoma rokmi miestny sprievodca na Bali a na krk mi zavesil veniec čerstvých kvetov.
Minulý rok som moderovala autogramiádu Dary Rolins. Po jej skončení ma oslovila jedna zo speváčkiných fanyniek: „Vy sa na ňu tak podobáte, nie ste jej mama?“
Prilepšia si čerpacie stanice i firmy, ktoré robia rozvoz alkoholu a prinesú vám ho až pred dvere ako pizzu. Ale čo tí, ktorí majú vyrátaný každý cent a predražené liehoviny si nemôžu dovoliť?
Raz sa na mňa kamarátka pozrela pohľadom, ktorý vravel, že teraz pôjdu žarty bokom. Spýtala sa: „Povedz mi úprimne, ako sa dokážeš zmieriť s tým, že nikdy nebudeš mať deti?“