Monika Nagyova
Denník starej dievky – Nevestin hod kyticou
Občas ľudí upodozrievam, že mi závidia slobodu, ale ruku na srdce, kto by naozaj chcel zostať slobodný po tridsiatke?

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue. Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra

Občas ľudí upodozrievam, že mi závidia slobodu, ale ruku na srdce, kto by naozaj chcel zostať slobodný po tridsiatke?

Dnes zahajujem sériu článkov, v ktorých sa budem venovať fenoménu starodievoctva v našich končinách.

Pozemok má dnes cenu zlata. Záhrady sa scvrkávajú na minimum a na mieste broskyňových stromov vyrastajú domy. A tak sme na suseda nalepení a vidíme mu až do hrnca.

Na filmovom festivale v Karlových Varoch stretnete dva typy ľudí - služobníkov Instagramu a fanatikov filmu.

Zavolali sme si s kamarátkou taxík. Keď pri nás zastavilo auto, nasadli sme doň a vyrazili na najväčší slovenský hudobný festival.

Niekedy sa cítim ako Marfa z Mrázika. Sedím na lavičke, hompáľam nohami a mračím sa na svet. Koláče zajedám jablkami a splachujem to všetko mliekom.

Keď ho profesorka vyvolala, kráčal k tabuli v topánkach na vysokých podpätkoch, ktoré mu opticky predlžovali nohy v sieťkovaných pančuchách.

Otvorila mi dvere, vľúdne sa na mňa pozrela a pozdravila. Pozvala ma dnu, oči sa jej smiali a vlasy mala skryté pod ružovou šatkou.

Volá sa to sabatikal. Dáte si pauzu, lebo už nevládzete. Potrebujete si dobiť baterky a zabudnúť na všetko, čo súvisí s vašou prácou.

Nič ma nezastaví, potrebujem ísť na záchod. Vojdem dnu, zadržím dych a oči mi vylezú z jamôk. Nie, nepotrebujem. Ešte vydržím.

Z Bruselu k nám do firmy zavítala vzácna návšteva. V rámci spestrenia programu sa rozhodlo, že delegáciu prevezieme po Dunaji na hrad Devín.

Driemem na sedadle, už takmer spím, keď ma vyruší hlas sprievodcu: „Vážení, teraz vám rozdám lístočky a perá, aby ste Bohu mohli napísať vaše priania.“

V jednom filme sa rozčúlený dospelý syn pýta matky: „Mami, ak existuje Boh, prečo dopustí takú krivdu?“

Stála som na balkóne, hore nebo plné hviezd, dole zurčiaci potok. Oblohu preťal blesk, kdesi v okolí zúrila búrka. Vyzeralo to, akoby niekto fotil hviezdy. Ach, magické Tatry.

Mesto občanov vyzýva, aby kvôli dopravným obmedzeniam vypli kone pod kapotou a presedlali na hromadnú dopravu. Milí noví pasažieri, vitajte. S nudou nepočítajte.

Vyrástla som v prostredí, kde sa starodievoctvo považuje za lepru. V prostredí, kde má farár vždy pravdu, inžinier je poloboh a doktor, to už je niečo! Uloviť lekára sa zatiaľ nepodarilo žiadnej.

Bola som na premiére prvej slovenskej divadelnej adaptácie románu Rozum a cit. Po predstavení som sa zúčastnila slávnostnej recepcie, na ktorej sa to celebritami len tak hemžilo.

Niektorí taxikári majú o dianí vo svete neuveriteľný prehľad. Ich záber má širokospektrálny rozmer a cítia naliehavú potrebu sa oň so zákazníkom podeliť.

Dvadsaťjedenročný Bartolomej Horváth sa zobudil, obliekol si montérky a šiel na stavbu košického hotela Slovan, kde pracoval. Nemohol však robiť, lebo v ňom kypela zlosť.

Môj pradedo bol bubeníkom obecnej kapely. Na Štedrý deň postavil v obývačke stromček, obliekol si zimník a manželke dal letmú pusu na líce. Bol čas ísť.