Monika Nagyova
Jesť začnem až keď budem mŕtva
Na tento výrok ultraštíhlej módnej ikony Daphne Guinness si spomeniem vždy, keď zahryznem do teplej, chrumkavej bagety. Vtedy viem, že som v nebi.
reklama
Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue. Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
Zoznam článkov blogera
Monika Nagyova
Vek ženy. Záleží na ňom?
Vždy v nedeľu ráno, ešte za tmy, veziem babku a jej kamarátky do kostola. Zbieram ich postupne, až kým nemám auto plne naložené dámami s vekovým priemerom 85 rokov.
Monika Nagyova
Lakomý muž. Utekajme, už ide!
V Bille, v rade na pokladňu, stál predo mnou urastený muž a nápadne si ma obzeral. Potom sa na mňa nesmelo usmial. Jeho záujem mi lichotil, aj keď účes, ktorý mal na hlave, vyvolal vo mne spomienky na osemdesiate roky.
Monika Nagyova
Kňaz a feťáčka
V jeden slnečný deň k nám dofrčal fotograf na bicykli s ospravedlnením, že sa mu spálil film. Z fotiek z Prvého svätého prijímania nič nebude. Vraj sa musím fotiť ešte raz.
Monika Nagyova
Zvrhlíci v hromadných dopravných prostriedkoch
V časoch, keď stodevina premávala z Dolných honov do Krasňan, ňou pravidelne cestoval aj jeden nemravník v šedom baloňáku.
Monika Nagyova
Historky z bratislavského fitnescentra
Muž vedľa mňa prudko dýcha. Na bežiacom páse si pridá rýchlosť, blíži sa do finále. Vzdychá oveľa intenzívnejšie. Keby som privrela oči, mohlo by sa zdať, že som s ním na úplne inom mieste.
Monika Nagyova
Som potomok vysídlených Maďarov
Vyrastala som obklopená príbehmi o nútenom odchode Maďarov z tohto územia. V roku 1947 sa Benešove dekréty dotkli mnohých mojich príbuzných a prevrátili im život naruby.
Monika Nagyova
Mala som vodový deň
Keď idem s kolegami na obed, často sa stáva, že na menu je vyprážaný syr s hranolkami. Deväť z desiatich ľudí si ho s nadšením objedná. Aké nezdravé! Preto sme sa s kolegyňami rozhodli, že si dáme vodový deň.
Monika Nagyova
Nech hodí kameňom ten, kto neberie žiadne lieky
Mladý úspešný právnik ráno vstal, umyl sa, obliekol sa a uviazal si kravatu. Potom zamieril do kuchyne. Načiahol sa pre škatuľu, z ktorej vytiahol tri krabičky liekov. Z každej krabičky vybral jednu tabletku a zapil ich vodou.
Monika Nagyova
Na konci dňa je každá z nás iba upratovačka
Mala som trému. Zazvonila som pri dverách a čakala, kto sa v nich objaví. Otvorila mi žena. Oblečená bola v domácom úbore a vlasy jej vyskakovali z drdola. Nadýchla som sa a oznámila: „Hello, I am your cleaning lady.“
Najčítanejšie blogy za posledný mesiac
reklama
Monika Nagyova
Mobily nám vzali mozgy. Stali sa z nás google girls a online boys
Mobilné aplikácie robia všetko za nás. Hovoria nám, že sa máme napiť a zhlboka dýchať. Upozorňujú, že sme dnes málo chodili a pripomínajú, kedy si dať liek. Dôležité je iba jedno. Nepúšťať telefón z ruky.
Monika Nagyova
Aj vy by ste svojho suseda občas najradšej zahlušili?
Steny nemajú iba uši, ale aj ústa. Tie moje nemlčia, ani keď ich o to žiadam. Vrieskajú, plačú alebo vzrušene vzdychajú. Márne si zapchávam uši. Život v paneláku je už raz taký, steny v byte vám prezradia všetko.
Monika Nagyova
Šampanské, limuzíny a odhalené dekolty – bola som na filmovom festivale
Upratovačka bola zhrbená nad vysávačom. Keď sa jej uvoľnil pramienok vlasov, vystrela sa a napravila si sponku. Vtedy som jej videla do tváre. Bola mladá, no celá spotená. Červený koberec jej dal poriadne zabrať.
Monika Nagyova
Na cestovaní sú najlepšie návraty domov
Nemám plán, iba dve zdravé nohy, nechám teda, nech ma mesto chytí za ruku a vedia ma. Luxembourg vyzerá akoby bol vytesaný do skaly.
Monika Nagyova
Najhorší krčmár na svete
Ani neodzdravil. Len zovrel dlane, zaprel sa nimi do stola, nahol sa ku mne a mlčal. „Víno máte dobré?“ prelomila som ticho pri výčape. „Nie. Víno máme výborné!“
Monika Nagyova
Lúštite radi? Život na štyri.
Predieram sa davom. V nákupnom centre akoby dnes dávali všetko zadarmo, všade je plno ľudí. Je tu zlý vzduch a hluk. Zo stánku na mňa volá pani, chce, aby som ochutnala parenicu, ktorú predáva.
Monika Nagyova
Posledná bohyňa
Priznám sa, som plná očakávania. Prečítala som knihu „Žítkovské bohyně“ od Kateřiny Tučkovej a teraz mierim na miesto, kde sa to celé odohrávalo. Na Žítkovú.
Monika Nagyova
Knihy sú odviate vetrom. Čítame len statusy a hashtagy.
Nastúpim do autobusu a naskytne sa mi pohľad, ktorý ma ohúri. Ani si nejdem sadnúť, keď sa uvoľní miesto. Zostanem stáť, aby som mala lepší výhľad. Dobre vidím! Kniha. A ešte k tomu v rukách pekného muža.
Monika Nagyova
V mene otca i syna i rezňa mletého
Mám šťastie na kňazov, ich kázne ma inšpirujú. Rozhliadam sa, poznám to tu. Široké stĺpy, drevené lavice, na stenách výjavy krížovej cesty, v kúte betlehem. Keď spieva zbor, je to také krásne, že mám počas omše zimomriavky.
Monika Nagyova
Súboj Slovákov: Kto dobehne prvý do Lidla?
Autobus je kompletne oblepený reklamou na krém proti vráskam. Sedím s hlavou opretou o obločné sklo a nevidím jeseň za oknami. Roztvorím teda letáky, ktoré držím v rukách.
