Som sociálna poradkyňa. Ľudské práva, práva dieťaťa, rodinná a sociálna politika sú témy, ktorými sa zaoberám celý svoj pracovný život. Túžim po slušnom štáte, ktorý by fungoval pre ľudí a myslel aj na tých najslabších. Zoznam autorových rubrík: Rodina, úvahy, Poézia, pocitovky, knižnica, Komentáre, u nás, Politika, foto, nezaradené
Po viacerých článkoch na podobnú tématiku, idem sa aj ja vyjadriť k bilbordu, ktorého ukážku tu neuvidíte a jednej humanitnej spoločnosti, ktorej taktiež nebudem robiť reklamu tým, že by som prelinkovala názov na jej stránky.
Dal a má dať. Zrejme základná premisa primárnej ekonomiky. Ja do nej teda prd vidím, lebo som Rómka z osady, ale niečo si ešte viem spočítať. To decko sa mi oplatí porodiť.
Mávam nutkavú potrebu niečo vytvoriť. Je to ako chuť na cigaretu, na čokoládu, chuť bežať, chuť niekoho pobozkať. Je to intenzívny pocit. Túžba niečo vytvoriť.
Opakovane dostávam mailom a prostredníctvom krátkych správ otázky týkajúce sa tejto blogovej hviezdy a na to, prečo ho nemôžete nikde nájsť. Aby som teda do toho vniesla trochu svetla...
Ak vymazes tento mail, bude to znamenat, ze nemas srdce.Som 29-rocny otec dietata, ktorym nas Pan Boh obdaroval. Nasa dcerka ma meno Renata. Nedavno lekar zistil rakovinu v jej m alej hlavicke. Jedina moznost je operacia, na ktoru vsak nemame dostatok financnych prostriedkov. AOL a ZDENT nam umoznili pomoct a to sposobom , ze posielam tento mail tebe a ty ho posles inym 3 ludom. AOL pocita ludi, ktori dostali tento list. Kazda osoba, ktora otvori a posle list dalej najmenej 3 osobam, daruje nam 32 centov. Prosim, pomoz nam!
Moja kamarátka je šťastná žena. Jej manžel je totiž prírodný úkaz. Niečo prazvláštne a vzácne, s čím sa len tak nestretnete.
Kým moji dvaja širóni takmer zrúcali škôlkársku šatňu, malé dievčatko s blonďavými copíkmi si spôsobne ukladalo vedľa seba topánočky, vešalo bundu do skrinky a prezúvalo papučky.
Tak toto sme všetci počúvali už od škôlkárskych čias. Až keď mám svoje vlastné deti, uvedomujem si nezmyselnosť tohto príkazu.
Teraz žiješ v tme a tichu, ktorý si si tak priala. Odkázala si mi, aj ďalším desaťtisíc ľuďom vo svojom liste na rozlúčku, že každému, kto by trápenie ako máš ty, zľahčoval,sa máme vysmiať do tváre.
