Dieťa šťasteny a večný optimista.Možno zasnený romantik? Zoznam autorových rubrík: Zo života nevážne, Foto-články, Na rozmedzí, Moja rodina, Moje úlety, Pohľad do duše US tínedžera, ...iba slová, Kobyla - filozof, Tam za vodou v rákosí, Súkromné, Nezaradené
Nemôžem si pomôct, ale musela som sa zasmiať nad jedným článkom od jedného z našich veľactených blogerov. Samozrejme, že každý článok, čo je tuná do blogu napísaný, je o vyjadrení svojho názoru. Čiastocne je to aj o karme (však kto by už nechcel mať tú karmu čo najvyššie), ale samozrejme v neposlednom rade aj o hladkaní si vlastného ega. A preto sa smejem, ako veľmi si niektorí to ego potrebujú hladkať.
Mnohokrát som videla v diskusiách vyjadrenia ľudí o tom, aká je tá Amerika nekultúrna, akí sú tam ľudia nekultúrni, ako nemajú žiadnu históriu (ako keby oni za to mohli), že je to tu o samom konzume a mnoho daľších nelichotivých názorov na ľudí v Amerike. Nakoľko tu už dlhší čas bývam, tak si myslím, že som celkom vhodný kandidát na vyjadrenie sa ku tejto téme.
Voda je veľmi dôležitá zlúčenina. Zem má skoro 70% povrchu vody a naše telo je z väčšieho percenta voda. Ale ako každé náboženstvo, aj toto má svojich fanatikov. Neviem, ako je to u nás na Slovensku, ale tu, v USA, platí nepísané 8 x 8 pravidlo. Vraj na to, aby sme boli zdraví, musíme vypiť minimálne 8 - 8 uncových pohárov vody. (Najlepšie čistej, pramenistej, filtrovanej a hlavne tej z reklamy ;-)). V preklade, zhruba 2 litre vody. A tak keď sa prejdete hocikde v USA, uvidíte množstvo ľudí s ich obligátnou fľaškou vody v ruke, z ktorej si pochlipkávajú každých pár minút.
Dodatok: Tento článok mal pôvodný názov "Hlásim sa na rajóny" kvôli tomu, že niekedy sa cítim iba ako podkoniar slúžiaci svojim zverencom, ale ktorý nepoukázal na fakt, že tento článok je o koňoch a určený pre milovníkov koní. Neviem ako Vám, ale mne čas letí ako stádo splašených koní- veľmi typické, u mňa je všetko o koňoch. A čím som staršia, tým viac ten čas letí. Brianna mi tvrdí, že som už stará vykopávka, ale ja si myslím, že ani nie tak vykopávka, ako skôr vzácny artefakt s ľahkým nánosom patiny. Minulý týždeň som chcela napísať aspoň zo tri články, čo sa mi tlačia na jazyk, ale skutek utek (dáko nechcú dozrieť, hnusoby). A tak tá múza nie a nie ma kopnúť.
Kone robia koniny, ľudia robia koniny a tak mi teda nejako z toho vychádza, že aj ten kôň je len človek. Rodia sa, rastú a dospievajú presne tak ak my. Ale keď už nejakú tú koninu tie kone vykonia, tak aspoň si môžu povedať. No a čo? Však sme kone. :-) Už ste sa aj vy z toho skonili? Tak iba pár záberov, že nie ste sami, a aj tie chudáci kone sa s tých konín nakoniec skonia. :-)
Hneď vopred by som rada upozornila, že je to manželstvo la ODeen. la znamená po francúzsky na spôsob. Teda samozrejme, tých spôsobov môže byť aj viac. V každom prípade by som sa však vyvarovala manželstvu la mode.
Od malička som bola dieťa šťasteny. Narodila som sa rodičom, ktorí na skutočne milujú. Keď vidím okolo seba ľudí, ktorí toto šťastie nemali (niektorí sú mi veľmi blízky a vidím, koľko utrpenia to nesie), uvedomujem si, že už len tento jediný fakt ma oprávňuje k tomuto vyhláseniu.
Áno, uvedomujem si, že práve dupem po krehkých eggách (odvodené od anglického slova egg :-)) našich mužov. Dokonca si aj uvedomujem, aké mám očakávať reakcie. (Mark mi to už vehementne predviedol. ;-)) Napriek tomu, pokračujem v písaní tohto článku. Mimochodom je slovo šofér spisovné (to len tak na okraj)?
Týmto by som chcela všetkým čitateľom blogov zaželať veselú Veľkú noc.
Včera ráno som vybehla na poslednú chvíľu z domu (ako zvyčajne). Mark tam na mňa už čakal v aute, ale užasntá pohľadom, čo sa mi nasktytol, som vbehla dnu po foťák. Veď uznajte sami.
Na začiatku bolo slovo. Možno bolo a možno nebolo. Jedno je však isté. Svetlo prišlo až po slove. Z toho jasne vyplýva, že Boh bol viac verbálne ako vizuálne založený. Je to celkom príjemné zistenie, lebo aj ja som viac verbálne založená. Tak ma teší, že mám niečo spoločné s Bohom. A kedže Boh bol aj grafoman (súdiac podľa Biblie - slova Božieho), tak to znamená, že bol aj dosť ukecaný. Celkom ako ja.
Prednedávnom tu cez blog prebehlo pár príspevkov o kráse a štíhlosti. Termíny ako vychrtlina, anorexia a misska tu poletovali ako Monarchove motýle, čo sa práve sťahujú do Mexika na svoju zimnú siestu. A chlapi sa nám tu pochlapili. Reku, vraj im sa aj bacuľky páčia, ale nejako sa to rozplynulo pri tých 65 kg. Ale 65 kg nie je v mojich očiach bacuľka, pokiaľ to nie je piadimužík (pardón, piadižienka). Pri 65 kg som postavičku v sexi tričku mala ham, ham, to Vám tuná čestne prisahám :-)
Som tu nový bloger, a tak slušnosť káže, aby som sa predstavila. Tento blog bude taký referenčný blog do budúcnosti, lebo osoby tuná predstavené budú častými hosťami na mojich blogoch. A tak teda nazaháľajme a predstavujme.
