Dieťa šťasteny a večný optimista.Možno zasnený romantik? Zoznam autorových rubrík: Zo života nevážne, Foto-články, Na rozmedzí, Moja rodina, Moje úlety, Pohľad do duše US tínedžera, ...iba slová, Kobyla - filozof, Tam za vodou v rákosí, Súkromné, Nezaradené
Keď pocit maximálneho štastia prejde do hlbokého smútku, keď sa očakávanie toho krásneho zmení na strach. Keď zúfalo hľadáme neexistujúce odpovede na naše otázky a stále narážame na stenu svojich pochybností. Keď sa život prevráti na ruby a strelí nám takú facku, o akej sa nám ani nesnívalo.
Keď si prečítate môj prvý článok, a potom preletíte nadpisy mojich ostatných článkov, zistíte, že všetci členovia mojej rodiny už majú svoj článok, okrem jedného. Možno si pomyslíte, že to iba znamená, že mi na tomto členovi až tak veľmi nezáleží, ale opak je pravdou. A hoci je to iba obyčajný kôň, má v našej rodine veľmi privilegované miesto.
Keď som mala 18-násť rokov, tak som bola najinteligentnejší človek na celej zemeguli, čoby, priam vesmíre. Všetko som vedela, všade som bola, všetko som videla a bola som neomylná. Proste dokonalosť sama. Svet (najmä ten mužský ;-)) mi kľačal pri nohách. Súvislosti boli jasné, mali ostré okraje, farby boli dokonalé a ja som bola nad všetkým povznesená. Ale ako roky plynú, farby začínajú nejako blednúť a už ani tie okraje nie sú to, čo bývali. Zrazu začínam vnímať trhlinky môjho pohľadu a nie všetko je úplne jasné. Kde tu sa dokonca objaví aj Zádielská dolina v mojom ponímaní sveta (a vesmíru :-)). A preto si myslím, že čím som staršia, tým som nevedomejšia. Lebo zrazu zisťujem, že už mám len asi štvrtinu vedomostí, čo som mala, keď som mala 18-násť. Keď to pôjde takto ďalej, tak už načisto osprostiem. Lebo s hrôzou zisťujem, že (nech parafrázujem môjho otčima Peťa) všetko je ináč!
Letci sú zvláštny druh ľudí. Nekonečne ich priťahuje azúrovo modrá obloha, prísľub dobrodružstva a nebezpečenstva. Málo ľudí má privilégium poznať sa s letcom, počúvať ich príbehy a poznať ich zblízka ako osobu. Ja som to šťastie vo svojom zivote mala, lebo môj dedo bol jeden z nich.
Teda okrem farebného orgazmu :-). Dobre, dobre, nebite ma už! Sľubujem, že sa polepším.
Orgazmus: Vrchol vzrušenia pri pohlavnom styku. Alebo aj iná definícia, čo sa mi viac páči: Najvyšší bod sexuálneho vzrušenia. (Páči sa mi viac kvôli tomu, že orgazmus nemusí byť vždy viazaný len na pohlavný styk.) Slovo orgazmus pochádza z Gréckeho slova orgainein, čo znamená opuchnúť, ako opuchnúť od žiadostivosti. Ale táto suchá definícia nevysvetlí ten skutočný pocit a preto sa dnes o to pokúsim ja. A tiež preto, lebo dnes sa cítim tak roztopašne. ;-)
Pred pár týždňami, ako tak pozorujem z môjho trónu služobníctvo, všimol som si nejakú zvláštnu aktivitu okolo psiny. Viete, ten taký tvor, čo má večne jazyk až po zem (nechutné) a chodí môjmu služobníctvu večne za pätami (ešte nechutnejšie). Tak som spozornel a započul som slovo blcha. Po všeobecnom vzrušení, sa zrazu služobníctvo stratilo, aby prišli za pár chvíľ aj s igelitkou. Blahosklonne som zostúpil z môjho trónu, aby som preskúmal obsah tašky, ale bol tam len šampón. Mrchy, nič pod zub mi nekúpili a tak som sa vrátil naspäť na svoj trón.
Naše spoločenstvo bolo, je a naďalej bude delené na rôzne spoločenské vrstvy. Všeobecne známe indické kastovanie sa nevyhne ani iným národom, kde možno tieto jednotlivé kasty existujú iba ako nepísany zákon, ale kde sa napriek tomu jednotlivé vrstvy medzi sebou miešajú iba veľmi sporadicky. Dokonca aj v našom socializme, kde sme všetci mali byť rovnocenní, existovali kasty vyvolených. V západnej spoločnosti toto delenie prebieha viac menej na úrovni matérie (a nie dedičnosti ako v Indii), kde čím viac materiálnych statkov máme, tým viac sa posúvame do vyššej sociálnej vrstvy.
Ako som sa priznala hneď vo svojom prvom článku, považujem sa za feministku. Nebojím sa to priznať, aj napriek tomu, že toto slovo sa na Slovensku považuje za pejoratívum. Feministky sú v našej silne patriarchálnej spoločnosti vykresľovane veľmi nelichotivým štetcom. Vraj sú to ženy, čo nenávidia mužov, či prípadne ženy, čo sú frustrované z mužského nezáujmu a teda mierne (a niekedy aj hrubo a bez obalu) sa naznačuje, že sú to škraty, čo si takto vybíjajú zlosť na mužoch.
Slovo psina je odvodené od psa. Však viete koľko psiny zažijete so psom? S mačkou toľko psiny určite nezažijete, lebo mačky sú kráľovské bytosti, ktoré psinu neuznávajú (viď „Jeho Veličenstvo - pán kocúr). S koňmi si síce užijete koniny, ale psinu rozhodne nie.
Čítajúc niektoré reakcie diskutérov na Američanov, človek neznalý pomerov môže veľmi ľahko skĺznuť do záveru, že sú to samí primitívi, blbci, nevzdelanci a idioti (tí Američania, nie diskutujúci, hoci... :-D). Nuž, a kedže v USA je presne také isté rozloženie IQ ľudí, ako na Slovensku (predsa len ľudkovia, Gaussova krivka nepustí :-)), tak sa problém hľadá niekde inde, ako napríklad v ich dobre ohováranom školstve. Ja som v jedinečnej situácii, kedy viem tieto dve školstvá porovnať.
Veľmi rada fotím kvety. Minulý rok sme tiež navštívili botanickú záhradu a tak minulý rok bol bohatý na kvetné orgie. Nakoľko som vtedy ešte blog nemala, tak fotky putovali do útrob počítača, kde sa medzi ostatnými fotkami pomaly po špičkách odkradli do zaprášených spomienok. Ale ako sa tu tak špŕtala vo fotkách, tak som ich objavila a bolo mi ľúto ich vrátiť naspäť do zabudnutia. Lebo predsa len, kvety boli stvorené na to, aby boli obdivované.
Anjeli sú bytosti veľmi prefíkané. Často si ani neuvedomíte, že sú to vlastne anjeli, lebo sa vedia veľmi dobre zamaskovať. A niekedy sa môže stať, že toho svojho anjela neprekuknete, a on zostane zamaskovaný do konca Vášho života. Ale ja som toho môjho prednedávnom prekukla. Anjeli do Vášho života prilietajú často v tej najmenej očakávaný okamih. Ten môj priletel pred 6-timi rokmi, a tak Vám napíšem príbeh, ako to vlastne bolo.
Mať mechanika v dome je fajn. Mark je automechanik, a v prvom rade je to obrovská úspora, čo sa týka udržby auta. Zvlášť v USA, kde auto je životná potreba. A tak sa nemusím zaujímať, kedy bol menený olej, či treba prezuť, či odchádzajú brzdy... lebo Mark to má všetko pod palcom.
Jeden krásny aforizmus hovorí: Pes sa pozerá na svojho majiteľa a myslí si: Kŕmi ma, stará sa o mňa a miluje ma aj cez všetky moje neplechy. Musí byť boh.; Mačka sa pozerá na svojho majiteľa a myslí si: Kŕmi ma, stará sa o mňa a miluje ma aj cez všetky moje neplechy. Ja musím byť boh. :-).
Po prečítani pár diskusií ku článkom ohľadom zákona o sexuálnom obťažovaní som dospela k názoru, že mnoho ľudí nemá predstavu, ako to vlastne funguje. Samozrejme, že nie raz zazneli výroky, že dopadneme ako USA. Takže pár mojich pohľadov, aby ste sa mohli dopredu pripraviť na to, kam to spejeme. Či to ide dobrým smerom, alebo zlým bude Vaším rozhodnutím.
Mnoho starších ľudí spomína na minulý režim s miernou nekritikou. Svedčia o tom pomerne početné e-maily, čo kolujú, nadávanie na dnešnú skorumpovanú dobu a v neposlednom rade aj to, že sa ku moci dostávajú socialistické vlády. Upozorňujem, že tento článok sa nevenuje momentálnej situácii v politike.
Akonáhle je niečo zakázané, zatláča sa to do podsvetia. Nádherný príklad toho je prohibícia v USA, a následný vzostup mafie, nelegálnej činnosti a kriminality. Lebo kontrola nad danou činnostou prechádza do rúk tým, čo nemajú žiadne škrupule. Síce si určia svoje zákony, ale nie vždy sú to zákony v záujme spoločnosti, ako takej. Myslím si, že marihuanu (aspoň tu v USA) snáď každý aspoň raz skúsil. Známa humorná veta, na ktorej sa smial snáď celý svet: "Ale ja som neinhaloval." ma v tom len utvrdzuje. Clinton bol celkovo humorista, ale nie o ňom som chcela.
Včera ráno, ako tak s Briankou umývame riad po raňajkách, Brianka zrazu vykríkla: „Iva, pozri na tú veveričku!. Pozrela som von oknom a tam po tráve bežala veverička - albínka. Takú som ešte na živo nevidela. Svižne sa vyšplhala na strom pri našom dome a sadla si na konár. Tam si sedela a pozerala na nás. Jej pohľad ako keby sa ma pýtal: „Tak čo, prídeš si ma odfotiť? . A tak ja som rovnako svižne schytila fotoaparát, aby som ju nesklamala, keď už mi tak pózuje.
Keď sme prišli s manželom prvýkrát na Slovensko, Mark sa ma opýtal zaujímavú otázku. Spýtal sa ma, že prečo sú tu ľudia takí zamračení. Prekvapená som mu povedala, že prečo si to myslí. Povedal mi, že nech sa poobzerám okolo seba. Mark je veľmi všímavý človek, extra všímavý, keď nerozumie jazyku a teda reč tela a mimika je pre neho jediná reč, ktorej rozumie. Ja som ho počúvla a musím priznať, že mal pravdu.
