Dnes je tretie výročie víchrice, ktorá v piatok poobede 19. novembra 2004 vyvrátila a polámala množstvo stromov, predovšetkým smrekov, na úpätí Tatier. Podtatranské lesy dostali šancu vysporiadať sa s očistným mechanizmom prírody. Rovnorodé smrekové porasty až monokultúry sa už od momentu lámania a vyvracania starších smrekov začali stávať rôznorodejšími, rozmanitejším a preto v konečnom dôsledku ekologicky stabilnejšími ekosystémami, stabilnejšími spoločenstvami. Začal prirodzený proces. Záležalo a ešte stále záleží na nás ľuďoch, či to budeme chcieť, či im to v horizonte našich krátkych životov umožníme. Záležalo na nás, či im dáme šancu. Šancu však dostal nielen tatranský les, ale i my - ľudia. Začala sa - po týchto udalostiach - stávať rôznorodejšou, rozmanitejšou a (sociálne) stabilnejšou aj naša spoločnosť, naše spoločenstvo?