Andrea Ostrihoňová
Svetielka
Svetielka na cintorínoch blikajú do tmy a my v ich tieňoch vidíme duše tých, ktorí nám odišli. Je taký čas, v ktorom sviečky horia, čečina vonia a chryzantémy trúsia farebné lupienky na chladný mramor hrobov.
Som aktívna. Niekedy. Zoznam autorových rubrík: Cool Curaçao, hlavoviny, knigy, knihy, books, Irečité Írsko, Nezaradené
Svetielka na cintorínoch blikajú do tmy a my v ich tieňoch vidíme duše tých, ktorí nám odišli. Je taký čas, v ktorom sviečky horia, čečina vonia a chryzantémy trúsia farebné lupienky na chladný mramor hrobov.
a vôbec sa za to nehanbím. Ba čo viac, som na seba celkom hrdá. Absolvovala som špeciálnu operáciu TCA s inštruktormi z britskej SAS. Áno, zas sme sa hrali na vojakov.
Pláž a more. Voda a piesok. A ten neskutočný pocit voľnosti, bezstarostnosti a šťastia. Áno, šťastia najviac. To ma v prítomnosti morskej vody, slaného povetria a slnka vždy prenikne skrz naskrz. No, to slnko ani nemusí byť....
Každé mesto má svoj jedinečný príbeh. Historický, spoločenský, reálny či literárny. Canterbury v anglickom Kente má príbehov toľko, že si ich nemožno ani zapamätať.
„Hlavne negrcaj na tú stranu, kde pláva plavec. A negrcaj proti vetru.“ Takéto rady som dostala pred tým, ako som vliezla na palubu sprievodnej lode Louise Jane. Boli štyri hodiny ráno a loď sa kývala ako list v prudkom vetre.
Šumenie mora narúša pravidelné ťap-ťap. Na pláži vo Folkestone nie je ani duša a tak sa doširoka doďaleka nesie každý zvuk. To ťap-ťap patrí k plaveckému štýlu kraul, ktorým Zuzana Jusková odkrajuje z denného tréningového prídelu.
Košičanka Zuzana Jusková v týchto dňoch čaká vo Veľkej Británii na najvhodnejšiu chvíľu, kedy sa ponoriť do vôd kanálu La Manche. Je historicky prvou ženou, ktorá bude takouto plavbou reprezentovať samostatné Slovensko
Pamätáte si ešte ten pocit letného prázdninového podvečera? Vzduch sa chveje dychtivým očakávaním neznámeho, zapadajúce slnko pozlacuje vašu čerstvo opálenú pokožku a žalúdok sa vám vlní rovnako ako ten vzduch.
„Už ti úplne hrabe?“ „To, čo si už zas vymyslela!“ „Kam na tie nápady chodíš???“ tak reagovali ľudia v mojom okolí, keď som medzi nimi inzerovala, že pôjdem so psom do tábora.
Je krásny, niekedy aj modrý, ale hlavne je úctyhodný. Dunaj. My, Bratislavčania, ho berieme ako samozrejmosť. Vidíme ho každý deň a tak nám akosi zovšednel.
alebo skôr tie milé okamihy, keď máte v duši ten dobrý pocit, že svet sa krúti tým správnym smerom. Každý z nás to pozná. Možno len krátky výjav, známa situácia a na tvári sa vám rozleje pobavený úsmev.
Keďže môj názor mal tendenciu plakať, vzhľadom na smutné udalosti v rodine a mne bolo príliš teplo na rozumné úvahy, šli sme sa vyvenčiť do divadla. Rovno do SND. Na premiéru Rodáci.
Mám na hlave čiernu kuklu a ruky zviazané pred sebou. Okolo mňa je čierno čierna tma, vzduch páchne stuchlinou a v krátkych okamihoch ticha počujem dýchať ľudí vedľa seba. Sme v malom priestore natlačení desiati.
k ľadovej vode. Náš vzťah je síce krátky, ale o to vášnivejší. Je trochu nevyvážený, pravdupovediac, je dooosť jednostranný. Ja sa bez plávania v ľadovej vode neviem zaobísť. Vode je to úplne jedno, či v nej plávam alebo nie.
Pokrčený lístok s takýmto textom som si našla na základnej škole vo vrecku kabáta. Nebol podpísaný aj v tom tkvelo jeho čaro. Nevedela som, kto mi ho napísal, ale potešil ma.
Cítim sa ako čerešnička v miešanom farebnom nápoji s kockami ľadu. Akurát, že môj drink sa nevolá Manhattan, ale Morava, a namiesto kociek ľadu ho chladia ľadové kryhy. A kryhy nie sú kamaráti
Niektorí sa na vojakov hrali v detstve. Podaktorí sa hrajú aj v dospelosti. Ale sú aj takí, ktorí vojakmi naozaj chceli byť. Ženy mojej generácie sa s armádou stretávali len vo vtipoch o blbých lampasákoch z vojenskej katedry.
Život ma zavial do takých bezútešných zariadení, akými sú dlhodobé stacionáre a domovy seniorov. Len ako diváka, nie obyvateľa. Ale aj tak je to, pre nás, relatívne zdravých a relatívne mladých, paralelný vesmír.
Momentálne neviem, čo je väčší anatomický nezmysel. Že mám srdce v krku, alebo že mi práve padlo do gatí! V každom prípade mi bije ako bláznivé. Som v pasci.
Štyri a pol ľadového medveďa plávalo vo Váhu. Teda, medveďov vo vode bolo oveľa viac. Na zimnom plávaní v Seredi sa pred stovkou divákov do ľadovej vážskej vody zanorilo 63 plavcov. No len 4 a pol bolo z Ľadových medveďov (ĽMB).