Rudolf Pado
Ad: Cyklotrasa namiesto stromov
Občianski aktivisti pripravili alternatívny návrh trasovania cyklistickej cesty v Liptovskom Hrádku. Na ťahu je radnica.
... som aktívny skeptik milujúci hory ... Zoznam autorových rubrík: Nelegálne skládky odpadov, Ochrana prírody a krajiny, Ekologická výchova, Odpadové hospodárstvo, Minimum odpadového hospodárstv, Stromy a my, Občiansky aktivizmus, Rýchle správy, Liptovský Mikuláš, Súkromné, Nezaradené
Občianski aktivisti pripravili alternatívny návrh trasovania cyklistickej cesty v Liptovskom Hrádku. Na ťahu je radnica.
Pred viac ako polrokom skolabovalo odkalisko nad liptovskými obcami a dnes ich obyvatelia márne hľadajú komplexné informácie o tom kto, čo, kedy urobil či plánuje ešte vykonať.
Ide o chorého pacienta, ktorému síce poskytujú základné medikamenty, ale bez záujmu o zásadnú zmenu jeho zdravotného stavu aplikáciou modernej terapie a rehabilitácie.
Na tisíckach lokalít sa desaťročia rozrastajú populácie druhov ohrozujúcich ľudské zdravie i biodiverzitu a slovenské úrady – vrátane ministerstva životného prostredia – uviazli v príprave akčných plánov.
Za 24 hodín sa vyše 30 000 občanov SR postavilo proti plánovanej premene vysokohorskej osady na preurbanizované korzo.
Podtatranskí myslitelia konečne našli odpoveď na odvekú otázku, kde sa nachádza prirodzený biotop mašiny z Kopřivnice.
Slovami Edmunda Burkeho: Nikto nerobí väčšiu chybu ako ten, kto nerobí nič v presvedčení, že to málo, čo urobiť môže, je bezvýznamné.
Na Slovensku existovalo v roku 2019 takmer 15 tis. monokultúrnych polí s rozlohou vyššou ako 30 hektárov, ktoré tvoria až 46 % celkovej rozlohy našej poľnohospodárskej pôdy. A to je problém.
Tam, kde sme očakávali panenskú krásu horskej rieky, sa na nás vyškierala civilizačná ľahostajnosť a alibizmus štátu i samosprávy.
V ďalšej podtatranskej samospráve si z platných zákonov a STN ťažkú hlavu nerobia. Úcta k dedovizni sa stala len frázou v prejavoch komunálnych politikov.
Kam smeruje naša príroda v dlhodobejšom horizonte a aké máme alternatívy? Odpovedá nová publikácia Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050.
Deň Zeme nie je dátum v kalendári, ale priestor okolo nás. Je to zasadený strom, ohlásená nelegálna skládka odpadu, vyčistený horský potok, pozbierané odpadky na sídlisku, petícia „za“ či „proti“, kvety na parapetnej doske.
A ktorá doba, pán minister Budaj, bude vhodná na principiálnu ochranu životného prostredia? To je otázka dňa.
Slovenské orgány činné v trestnom konaní zmenili boj s environmentálnou kriminalitou na bezhodnotovú frašku.
Právny štát má fungovať v časoch dobrých i zlých, bez skratiek a úľav. Všetko ostatné je len pohodlná cesta k bezpráviu.
Každá kríza iba vyplaví a umocní to, čo je uložené hlboko v ľuďoch. Znásobí dobro i zlo, zotrie prvoplánovú masku národa a preverí vyspelosť štátu.
Na Domaši vodohospodári odstraňujú nelegálne objekty, na Liptovskej Mare obce podporujú anarchiu a všade na Slovensku sa malí gauneri odvolávajú na hriechy veľkých.
V okrese 44%-ného poblúznenia - volebného - stranou SMER-SD a ĽSNS, mimo hlavného korupčného ťahu, sa hodnota za peniaze utopila v bažine ty mne - ja tebe.
Od vzniku SR čakáme na ministra životného prostredia, ktorý nebude buď neškodným akademickým teoretikom alebo vypočítavým biznismenom, na niekoho s osobným príbehom, morálnym kreditom, rezortným rozhľadom a vášňou.
Priemyselný gigant silou peňazí určuje trendy v meste, aj na úkor životného prostredia a zdravia, v krajine deklaratívnej ochrany prírody.