Rudolf Pado
Sakovej svet druhoradých občanov
Ministerka vnútra Denisa Saková akosi pozabudla na hodnotové ukotvenie SR – voľný pohyb tovarov, služieb a obyvateľov v rámci ES, ako aj všeobecne akceptované ľudské a občianske práva.
... som aktívny skeptik milujúci hory ... Zoznam autorových rubrík: Nelegálne skládky odpadov, Ochrana prírody a krajiny, Ekologická výchova, Odpadové hospodárstvo, Minimum odpadového hospodárstv, Stromy a my, Občiansky aktivizmus, Rýchle správy, Liptovský Mikuláš, Súkromné, Nezaradené
Ministerka vnútra Denisa Saková akosi pozabudla na hodnotové ukotvenie SR – voľný pohyb tovarov, služieb a obyvateľov v rámci ES, ako aj všeobecne akceptované ľudské a občianske práva.
Iba Ježiš Kristus a páni z PS/Spolu vraj dokážu zvrátiť dianie v doline plnej toxických zmlúv a zložitých vzťahov - o ktorých bežná verejnosť ani netuší - medzi samosprávou, urbármi, developermi a samotným štátom.
Vtáka poznáš po perí a Vallo tím podľa skutkov a komunikačnej stratégie. Hlavné mesto SR Bratislava a jej mestské časti, zdá sa, si vybrali cestu ignorovania.
Ak od niektorej z politických strán očakávam principiálny a nekompromisný prístup k problematike ochrany a tvorby životného prostredia, tak pôjde predovšetkým o subjekt, ktorý sa s guľometnou početnosťou oháňa
Už Hermann Melville v Bielej veľrybe - ústami kapitána Achába - prehlásil, že sú ľudia, ktorí celý život ťahajú tu svoju káričku a sú takí, ktorí sa celý život len vezú. Akoby tento skúsený námorník hovoril o Slovensku.
Pomôž nám vrátiť stromy do lokality, ktorá je ukážkou zlyhania štátu pri ochrane a tvorbe životného prostredia, nekoncepčnosti plánovania a popretím konceptu trvalo udržateľného rozvoja.
Iba na Slovensku môže verejný činiteľ trinásť rokov problém obkecávať, aj za prítomnosti predstaviteľov vládnych štruktúr, bez akéhokoľvek viditeľného výsledku.
Polícia, prokuratúra a súdnictvo majú pracovať v pokornom tichu a v efektívnej zhode, nie prostredníctvom teatrálnych zásahov a statusov na sociálnych sieťach.
To už naozaj každý kus voľného priestoru je nutné transformovať na šuchotajúce balíčky eur a z romanticky ospalých liptovských dediniek urobiť Las Vegas?
Krajina, ktorá nedokáže ochrániť vlastných občanov, napokon vždy umiera – mentálne i fyzický. A iba vizionári dokážu spájať príčiny a dôsledky na politicky neuchopiteľnej časovej osi.
Kým v oblasti vodného diela Domaša registrujeme záujem samospráv o zásadné vysporiadanie sa s nelegálnymi stavbami a inými nešvármi na brehoch nádrže, na Liptovskej Mare tolerujeme anarchiu a obštrukcie.
S opilcami v parlamente sa nám akosi roztrhlo vrece. Populistov, demagógov a psychopatov už škoda rátať.
Zažil som to v komunálnych voľbách. To postvolebné ticho. Víťazí už nepotrebujú občana a porazení opäť upadajú do občianskej kómy.
Údajne stovky samospráv a státisíce v nich žijúcich občanov v súčasnosti nemajú platnú zmluvu s niektorou z organizácii zodpovednosti výrobcov, ktoré triedený zber majú obciam uhrádzať.
O projekte, ktorý sa okolo Rómov len ľahko obtrel a o obci v ktorej – zdá sa – zastal čas. A dopláca na to životné prostredie.
V krajine s 29%-ným čerpaním eurofondov – hejslováckeho búšenia sa do slovanskej hrude – sa naďalej rozpadá kultúrne i prírodné dedičstvo.
Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, rozhodnutím presmerovať obchádzkovú trasu pre automobily na Cestu Slobody, len vyjadril svoj vzťah k najstaršiemu národnému parku.
Starostlivo nanášaný náter zmeny sa včera olúpal a pod spŕškou štrajku autodopravcov sa zo strojene príjemného gremlina v pozícii premiéra razom stal vyhrážajúci sa komunista.
Všade tam, kde ruka štátu myje ruku samosprávnu, kde sa nehovorí, nevidí a nepočuje, sa problémy len prehlbujú a rozrastá sa podhubie budúcich – aj rasových – konfliktov.
Počul som veľmi veľa politikov hovoriť veľmi veľa slov, ale pri všetkých úspešných príbehoch – v zápase o stromy, vodu, čistú krajinu – pri mne napokon stálo len pár obyčajných ľudí.