Martina Paulenová
Spievanky, spievanky
Vrchol svojej speváckej kariéry som dosiahla vo veku osem rokov na školskom kole súťaže Zlatý slávik, kde som bez výraznejšej pozitívnej odozvy predviedla pesničku Bola raz malá hviezdička.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Vrchol svojej speváckej kariéry som dosiahla vo veku osem rokov na školskom kole súťaže Zlatý slávik, kde som bez výraznejšej pozitívnej odozvy predviedla pesničku Bola raz malá hviezdička.
Je nedeľa ráno, pol šiestej aj päť minút. Už hodnú chvíľu v polospánku evidujem, že Emka nespí. Prevaľuje sa z chrbta na bruško, rukou búcha o postieľku.
Po šiestich mesiacoch, počas ktorých mi na utíšenie hladu našej dcéry stačilo rozopnúť podprsenku, konečne prichádza možnosť predviesť svoje kuchárske schopnosti a pripraviť jej nejakú delikatesu. Ako na to?
Spočiatku bolo všetko zmätené a nejasné. Spleť výrazných farieb a zvukov. To preto, že trvalo niekoľko týždňov, kým sa jej telo adaptovalo na podmienky v tomto novom svete.
Tehotenstvo malo blahodárny vplyv na moje šoférske schopnosti. Niežeby som zo dňa na deň zázračne omúdrela a získala závideniahodnú schopnosť orientácie v priestore, ktorú by som následne využívala pri cúvaní.
Ráno je jednoznačne mojou najobľúbenejšou časťou dňa. Vstať skôr než všetci ostatní, vychutnať si ticho, ktoré všade panuje.
Niektorí muži majú vraj z novorodencov strach. Áno, je to zvláštne, neboja sa takmer ničoho, medveďa ani skoku z lietadla a niečo také malé a bezbranné ako je čerstvo narodený človiečik v nich vyvoláva pocity neistoty a úzkosti.
Kedysi mávalo dieťa jednu obľúbenú bábiku. Vymyslelo jej pekné meno, oblieklo ju do čistých šatočiek, zaplietlo dva vrkoče a potom sa od nej nehlo ani na pol kroka.
Stojím v rade v novootvorenom bezobalovom obchodíku a čas si krátim nenápadným skúmaním mladej mamičky predomnou, ktorej pani predavačka práve do veľkého vrecka z hrubej hnedej vrecoviny nakladá ovsené vločky.
Podozrenie, že malá Emka nie je vo svojej koži, som začala mať v čase obeda, keď po tri a pol lyžičkách zeleninovo-mäsovej kaše zahlásila hotovo a začala si z krku strhávať podbradník.
O ľudských pocitoch toho netušila veľa. Stihla odpozorovať, že keď je mama spokojná, tvár sa jej rozžiari, kútiky úst podvihnú a so špičkou nosa sa spoja dvoma šikmými vráskami.
Nedávno sme boli na prvom očkovaní. Aj keď som skalopevne presvedčená o užitočnosti a potrebnosti očkovania, obavy som prirodzene mala.
Cestujeme z Nitry do Žiliny, práve na diaľnici míňame Beckov. Nenápadne nakúkam do autosedačky vedľa mňa. Dve veľké modré oči na mňa spýtavo hľadia. A dokelíčku. Prečo nespí?
Keď som bola malá, nikdy som nechápala, prečo moja mama robí z odchodu na dovolenku takú vedu. Už dva dni dopredu vystresovaná pobieha po byte, stále niečo robí a priebežne nám nadáva za rôzne nepodstatné maličkosti.
V súvislosti s malými deťmi sa častou používa slovo režim. „Treba si nájsť režim a všetko bude lepšie. Dieťa potrebuje istoty, čo v preklade znamená režim,“ hovoria jedni. „Ale kdeže, režim už dávno nie je v móde,“ protirečia druhí.
Americkí vedci vyskúmali, že po narodení potomka sa až 95-tim percentám ľudí záhadne zlepší sluch. Prejaví sa to zvýšenou, ba až prehnanou senzitivitou na zvuky, ktoré môžu narušiť krvopotone vybojovaný spánok ich drobčeka.
Trvalo takmer mesiac, kým som sa s Emkou prvýkrát odvážila opustiť územie nášho bytu. Bol začiatok zimy, vonku každým dňom prituhovalo a to malé stvorenie bolo také bezbranné, že čiapočku nosilo ešte aj doma.
Hoci som vyštudovala medicínu, pracovala na detskom oddelení a počas tehotenstva sa snažila o starostlivosti o dieťa čo najviac pozisťovať, aj tak sa po pôrode objavovali stále nové a nové otázky, na ktoré som nepoznala odpoveď.
Emuška je dobrý spáč viac-menej hneď od narodenia. Asi prvý týždeň sa budila tak, ako píšu múdre knižky - každé tri hodiny na papanie.
Ako čerstvá žienka v domácnosti, ktorá deväťdesiat percent svojho času komunikuje s trojmesačným dieťaťom štýlom „ťuťuli muťuli“, som vždy potešená, keď sa k nám nahlási nejaká návšteva.