Martina Paulenová
Čo robí žienka domáca?
Moje predstavy o náplni práce žienky domácej boli značne skreslené. Až natoľko, že som bola schopná obávať sa, že sa na materskej dovolenke budem nudiť.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi
Moje predstavy o náplni práce žienky domácej boli značne skreslené. Až natoľko, že som bola schopná obávať sa, že sa na materskej dovolenke budem nudiť.
Myslela som si, že Vianoce s dvojtýždňovým bábom budú krásna rodinná idylka. Počas adventu budem celé dni doma, takže budem mať dosť času pekne poupratovať a vyzdobiť byt.
To, že malý kojenec nedokáže slovami vyjadriť svoje predstavy a potreby, väčšinou výchovu a starostlivosť oňho značne komplikuje.
Každé dieťa je iné. Deti medzi sebou netreba porovnávať. Doprajte deťom čas, oni najlepšie vedia, kedy a ako sa začať pohybovať.
Ako rodičia sme sa v prvom roku Emíliinho života stali svedkami neuveriteľného zázraku. V pôrodnici nám do náručia podali malú, bezbrannú, na našu starostlivosť stopercentne odkázanú bytosť.
S bábätkom sa úplne samozrejme a prirodzene začínate rozprávať hneď po narodení. Popisujete mu, čo sa chystáte robiť, predmety okolo ktorých prechádzate, pocity, ktoré práve zažívate.
Ako matka na materskej sa občas cítim osamelá. Stretnutie s kamarátkou je preto pre mňa malým sviatkom.
Malí ľudia majú rôzne záľuby, pre dospelých často nepochopiteľné, testujúce ich trpezlivosť a psychickú odolnosť.
Materská dovolenka a práca lekárky na detskom oddelení majú niektoré spoločné rysy. Pracovná náplň sa točí okolo detí, podmazom k denným aktivitám je často nespokojný plač.
Zobudila som sa dnes ráno s pocitom, že na mňa niečo lezie. A bohužiaľ, nie môj manžel, ale niečo oveľa nepríjemnejšie.
Postupne si uvedomila, že niektoré veci v tomto svete fungujú určitým spôsobom bez ohľadu na to, ako veľmi sa snaží ovplyvniť ich. Nevedela, že ide o zákony fyziky, no začala byť posadnutá ich skúmaním.
Aj keď milujem našu dcéru a život bez nej si neviem predstaviť, neznamená to, že by som na svoj „starý život“ už úplne zabudla a že nie sú momenty, keď by som ho aspoň na pár dní nechcela späť.
Raz pri prechádzke v kočíku, niekde medzi malým uštekaným psíkom a veľkým červeným náklaďákom, zakričalo na ňu z okoloidúceho kočára akési neznáme batoľa.
Detský smiech je ako prskavka. Trblietavý, žiarivý, roztopašný, nepredvídateľný. Rozžiari každú, hoci aj zachmúrenú tvár.
Keď sa vydám do ulíc s kočíkom, má to nejednu výhodu.Pochopiteľne, tou hlavnou je, že odveziem dieťa tam, kam potrebujem a môžem byť spokojná, že som mu zabezpečila pobyt na čerstvom vzduchu a plnohodnotný spánok.
Ešte predtým než začala hovoriť po slovensky, používala svoj vlastný jazyk, ktorému sme sa postupne učili rozumieť.
Mal to byť článok, v ktorom sa nájde každá matka. Prečíta si ho súhlasne prikyvujúc hlavou a po dočítaní bude mať dobrý pocit, že nie je jediná, ktorá sa potýka so stále novými útrapami rodičovstva. Článok o prvom zube.
„To máte chlapčeka?“ pýta sa ma s istotou v hlase starý pán v obchode. „Nie, dievčatko,“ odpovedám s úsmevom. Už som si akosi zvykla, že väčšina neznámych si o Emke myslí, že je chlapec.
Odkedy máme doma malé bábätko, je pre mňa dobrodružstvom každý deň. No nájdu sa aj zážitky, ktorých aspoň ako takú dobrodružnosť by boli ochotní uznať aj priemerní bezdetní.
Pôrod dieťaťa mi okrem mnohých zmien neviditeľných (myslím tým napríklad veľkú zodpovednosť, dovtedy nepoznané starosti a pravidelne dávkované radosti) priniesol aj niekoľko zmien celkom zjavných.