Vraj som odjakživa konfliktný typ a rebel... Argumentujem, že to tak nie je a - som v konflikte! Zoznam autorových rubrík: Fíčer, Kritika, Názor, Utajená realita, Sociálnospoločenské, Zo života - reminiscencie
Všetky deti sa hrávajú radi na lekárov. Aj ja v predškolskom veku. Prečo, je všetkým jasné.... Vôbec nejde u drobcov o obdiv k tzv. "poslaniu", u vykonávateľov tohoto potrebného povolania. Veď nik rozumný ani nepredpokladá od nich toľko uvedomelosti, alebo chápania, ani u samotných rodičov - lekárov. Snáď až do dvanástich, je téma politiky a medicíny, s ich dôsledkami, pre detváky až "odporná"...! Kritický učiteľ potvrdí. Ľahko zistiť - opýtajte sa ich...
Niečo z toho má na svedomí aj počasie,- je zima, vietor, sneh sa šudí do očí a ak nepozeráš kam stupíš, rýchlo si "lezúci"... Ale aj tak, kto je zo "starej školy", alebo v dobe "formovania svojich prejavov", mal v rodine tvrdšie lekcie, neukrýva sa ani teraz do klišé "zlého počasia"...
Polihujem v posteli, nikam mi netreba a ráno iba ťažko vyhráva boj so zahmlenou nocou... Ale ide mu to, podobne ako križiackym výpravám dobíjajúcim svätú zem v dvanástom storočí... Tuším každý historický snímok z tohoto obdobia začínal, - ako sa z hmly vynára v železe oblečený rytier na koni, s kopijou a mečom na boku, - dupot koňa a cez "falošné oblaky mliečnej atmosféry", badať čoraz jasnejšie kontúry obrovského mestského múru - Jeruzalema...?...
Ach áno, aj ja občas podlieham "masážam zmyslových vnemov" - našou televíziou. Keď pri jej sledovaní, moje ironické poznámky k výkonom osôb na obrazovke, nezaberú u manželky, pevne zvierajúcej v rukách ovládač... Ten nepustí ani v driemotách ! Celkové hodnotenie "našich slávnych", majú u mňa pevné základy, v predstave - lacných seriálových sitkomov, bulvárnych rozhovorov o ?! v smotánke, improvizácie pri výbere "talentov"- s neodmysliteľnou tvárou A. Banášovej a - smiechu M. Ďurianovej... A ešte v riekanke, v štýle H.Pavlovskej : "...keď chceš zažiť zábavu a dobrý humor - zhoď zo seba televízny úbor, ...zdvihni zadok lenivý - zmeň svoj pohľad hanlivý, namaž rumom svoju hubu - a leť na horúcu Kubu...!"
Jedno leto, mal som tak dvanásť - trinásť a slivky "bystričky" provokovali už dlhšie, vykúkajúc z pomedzi listov v strapcoch. Stromoradie bolo pozdĺž cesty, v zarastenej, nekosenej záhrade, stúpajúcej od cesty v miernom svahu dohora. Z cesty bolo vidno hore, iba hrdzavú strechu dvoch chatrných obydlí, obsadených početnou rodinou cigánov. Poznali sme sa skoro všetci, vyrastali sme spolu i keď oni tak trochu - bokom... Po ceste do školy, naspäť, alebo na plaváreň - "centrum dorastu od osem do osemnásť" - každý vysoko hodnotil úrodu, pre mňa vždy zvlášť zaujímavého ovocia. -Prečo domáci degustátori doteraz nekoštujú,...?!-, ma trápilo najviac...
Dedina v ktorej teraz žijem, vďaka činžiakom postaveným pred štyridsiatimi rokmi, pripadá ako mestečko. Aj ruch z pohybu áut a ľudí cez deň, je "malomestský". Cementáreň, ktorá chrlí okrem dobre pletených výrobkov aj neviditeľný hnus do priestoru a pľúc dýchajúcich, je stále zaujímavou "baštou nenárodného hospodárstva" a "žblnkajúcim" prameňom financií obecného rozpočtu...
Doba všetkým prístupných výstav u nás, v Československu, je minulosť, nech teda žijú tie súčasné..! Bratislavská "Flóra", "Agrokomplex" v Nitre, "Země živitelka" - České Budějovice,... No nad všetkými "trónil", "Brněnský Veletrh"!
Dedina leží na hornom Liptove, na považí, hoci od Váhu vzdialená štyri kilometre bokom, smerom k Vysokým Tatrám. S krásnym výhľadom na Kriváň, tak často prekvapujúci scenériou farieb, odtieňov a obrysov. Raz s bielou čapicou tesne priliehajúcou k lomenému boku ľavého svahu, to vtedy, keď na listnáčoch okolo cesty na Poprad, prevláda farba žltá a medená. Inokedy s čiapkou našuchorenou rannou hmlou, či šedomodrým oblakom, s oblinami, ako od Ladu... Hlavná cesta je v dedine "strelená" po jednej strane štvorcového námestíčka, desať krát desať domov, stredom ktorého , v hlbšej rýhe, tečie Hybica. Po pravej strane potoka stojí katolícky kostol, obohnaný, na bielo nafarbeným múrom. Múr je kostrbatý, asi meter a pol vysoký, zastrešený šindľom, populárny skrývaním hrnca plného starých mincí, z dôb feudalizmu...Okolo celého námestíčka, napojená na hlavnú cestu, vedie asfaltová, značne zvetraná cesta.
Celý posledný novembrový týždeň, bol v dušiach /ako ináč nazvať to čo v hrudi vyvoláva divný, jedinečne povznášajúci pocit napätia z príjemne očakávaného..?/ hlavne detí, jeden "pestrý ohňostroj potláčanej radosti"!
