Teší ma! Mám rada všedné a jednotvárne dni, lebo nie sú všedné a jednotvárne už vonkoncom! Milujem "ulitu", pohybujem sa rýchlosťou slimák/hod., a moje obľúbené hobby? - tvorba PPS. Inak inval. dôchodkyňa, milionárka času a nápadov... Ahoj! Zoznam autorových rubrík: Úvahy, Zo všedného života niečo nevše, Postrehy, Otázky a odpovede, Žijem a verím, Minipoviedky, Súkromné, Nezaradené
alebo reflexie k diskusnej stránke k môjmu článku „Teta, jemu ste dala viac“ (uvedené nižšie, možno čítať v celom rozsahu). Plod sa počne v lone matky a je to celkom bežný zázrak a predsa „veľký zázrak“. Dieťa si nevyberie rodičov ani okolnosti do ktorých sa narodí a nemôže si vybrať ani farbu očí, vlasov či pokožky. Ba ani kontinent. Teda nič, vôbec nič si nevyberie.
Jedného sychravého dňa volám na susedku: Počkajže chvíľu! Chcem s tebou hovoriť,... Zajtra musím ísť k protetikovi na meranie topánok, nezobrala by si ma autom? Susedka bola samá ochota, a tak som mala o jeden problém menej a tešila som sa na dobrodružstvo, ktoré na mňa pravdepodobne čaká.
... a stala som sa človekom, vďaka svojej mamičky. Áno! Prešiel sviatok matiek, tých dobrých duší, ktoré si dali námahu a vychovali nás podľa svojho svedomia a možností. Sviatok tých matiek, ktoré nepoznali nemožné ak išlo o ich dieťa.
Zhrozene som počula v správach STv, že sa opäť majú zvyšovať dôchodky. Prosím, ja si neprosím vyšší dôchodok! Len to nie! Ja mám také zlé skúsenosti. Lebo akonáhle mi zvýšia dôchodok, zrazu som na tom horšie. Lebo okamžite zvýšia ceny plynu, elektriny a potravín a všetkého možného, čo sa len zvýšiť dá.
Slečna Evka „kráča“ s otcom ulicami okresného mesta. Potrebuje si vybaviť isté veci, a musí zájsť aj k lekárovi na kontrolu. Ako tak s otcom prechádzajú popri úrade práce, čo nevidia jej bystré oči? Vidí vychádzať z budovy mladého chlapca opierajúceho sa o francúzsku barlu. Na chvíľu sa zastaví a zamyslí: - Čo tu tento hľadal? Snáď sa nebol podpisovať? Žeby bol nezamestnaný?...
Neviem aké majú dojmy iní ľudia, ktorí chodia na návštevy do domova dôchodcov, možno aj oni majú podobné skúsenosti, ako ja. Unudene sedia starí ľudia v chodbe na lavičkách, len ťažko si viem predstaviť, že aj oni boli kedysi mladí,...
Minulý piatok bol piatok, ale celkom iný ako tie predošlé,... Totižto dostala som od sestry „domácu“ úlohu, navariť obed a to bryndzové halušky. Nič mimoriadne, poviete si,...
Pred mesiacom som sa zúčastnila svätej omši v istom nemenovanom meste. Pri východe z kostola, ani neviem odkiaľ sa vzali, ale zrazu sa objavili dve rómske deti a oslovovali odchádzajúcich: „Teta, prosím si korunu.“
Niečo veselého pre tých mojich „známych - neznámych“ priateľov, ktorý si to výslovne želali na mojej verejnej diskusnej stránke, alebo e-mailom.
Žiaľ, smutný ale skutočný príbeh jedného mladého muža, ktorý mal jedinú chybu,... Bol nadpriemerne inteligentný, rád sa učil, ale nevedel žiť bez vlasti!
Milí Blog-ári, prosím dajte pozor, - možno máme na stránke blog.sme.sk TELEPATA - jasnovidca.
Mám priateľku, Barborku, ktorá sa narodila celkom zdravá, hneď po druhej svetovej vojne. Keď však mala osem rokov, ochorela na záhadnú chorobu, dostala vysoké horúčky,... nevyliečiteľná choroba napadla jej útle telo. A aký bol napokon verdikt lekárov? – Roztrúsená modzgo-miechová skleróza (Sclerosis Multiplex). Táto choroba prináša so sebou rokmi sa zhoršujúci zdravotný stav a napokon ochrnutie celého organizmu. Počas štyridsať rokov jej choroby sa o ňu starali v prvom rade jej rodičia, súrodenci. Každý človek má sen,... Aj ona mala. Jej snom bolo pracovať v zdravotníctve ale len s ťažkosťami dokončila základnú školu a na ďalšie štúdium už ani pomyslieť nemohla. Jej stav sa rapídne zhoršoval a tak sa uzavrela do seba, nechodila medzi mládež, ani medzi ľudí. Nechcela aby na ňu ľudia zízali na každom kroku. Zavrela sa medzi štyri steny a zamestnala sa čítaním knižiek o liečivých bylinkách a aj nejaké lekárske knihy jej zohnali a tak sa vzdelávala.
Milí čitatelia mojich, „ťažko chápateľných“ riadkov! Tak! Už mám to najhoršie za sebou,... aspoň si to myslím,... Predstavte si, aj keď nie som zdravotná sestra v tento deň som zmerala TK niekoľkým oblievačom. Hovoríte, že je to nezvyčajné?... Moje nervy! Ja sa však už ničomu nečudujem! Je po pól šiestej večer, a ževraj: to najhoršie máme za sebou. Bodaj by to bola pravda! Tak!... a namiesto olovrantu som si dala koňačik! A že koľko ml? To Vám neprezradím!... Nejaké to tajomstvo si predsa len môžem nechať aj pre seba, no nie? A pravdaže s kým iným, ako s oblievačmi! Ono, aby som uznala pravdu, oblievačka sa u nás začala už včera, v nedeľu poobede,... lež dobre som odolala oblievačom s tým, že mám alergiu, čo je pravda, lež táto pravda obstojí len u tých jedincov, ktorí sú aspoň - minimálne inteligentní.
„Sú to činy, nie ich plody, čo je dôležité. Snaž sa robiť to, čo považuješ za správne. Možno to nebude v tvojich silách, možno Ti nebude stačiť čas, potom to však prinesie ovocie. To však neznamená, že by si mala prestať robiť správne veci. Možno sa nikdy nedozvieš, aký bol výsledok Tvojho činu. Ale ak nebudeš robiť nič, potom nebudú ani výsledky.“
Závidím dievčatám a ženám, ktoré bývajú vo veľkomeste. A že čo? V kľude prežitý jeden deň - Veľkonočný pondelok! K nim nezaklope také množstvo známych, priateľov a príbuzných ako k nám na dedine. A nemusia rok čo rok pre... Veľkonočný pondelok.
