https://www.facebook.com/pivacekblogRád píšem a rád stretávam inšpiratívnych ľudí, preto som okrem článkov začal robiť rozhovory, ktoré publikujem na mojom blogu. Mojím detským snom je vydať knihu. Zoznam autorových rubrík: Business Stories, Moji veľkí priatelia, Rozhovory, Spoločnosť a tak, Spolok sv. Vincenta de Paul -, Zamyslenia, Recenzie, Reality & stavby, Deti, mládež, tábory, Stalo sa..., Ľudia, kamaráti, Fotografie, Slovensko moje, Veď už ma nekop:-), Depresia, Súkromné, Nezaradené
Alebo ako nás mladé Francúzky učia vzťahu k našej kultúre. Slovensko je krásna krajina. Vysoké štíty hôr, rieky, doliny pokryté rosou, stáda oviec, zvony kostolov. Stačí si otvoriť niektorú z fotopublikácií. Tých máme neúrekom, vždy ma chytí pocit gýčovitosti, keď ich vidím niekde na pulte nejakého „fancy" turistického obchodu v Bratislave. Predsa - lepšie raz vidieť... na vlastné oči.
Keď ma prvýkrát oslovili zo spoločnosti Hyundai, prvé auto, ktoré sa spomenulo, bola práve ix35-ka. Nakoniec som dostal Hyundai ix20. Nasledovalo čakanie niekoľko týždňov a predsa som sa dočkal! Ix35. Auto, na ktoré som sa tešil. A najmä auto, ktoré pohladilo moju dušu
Priznám sa, bol som trochu skeptický, keď ma oslovili ako blogera otestovať zánovné auto. Nevedel som prečo a kto sa so mnou skontaktoval. Nakoniec sa z toho vykľul importér Hyundai Česko a Slovensko a z auta Hyundai ix20. Po pár dňoch jazdenia môžem povedať, že vôbec neľutujem. Na pohľad malé autíčko, voči ktorým mávam občas predsudky (priestor, výkon a podobne), ma prekvapilo už po niekoľkých metroch.
Včera som prechádzal autom okolo hotela Tatra, kde sa práve nakladali dánski borci po prehratom zápase so Slovenskom. Na klimatizovanom autobuse svietil Gooly a dnes už trochu tragikomický slogan: Slovak Republic. Hockey Republic.
Musí to byť veľmi zlé, keď už aj ja píšem o politike. Zažil som niekoľko parlamentných volieb ako aktívny volič (vždy som rád využil svoje volebné právo) a takmer vždy som sa musel hanbiť za to ako to dopadlo...
Obávam sa, že týmto článkom pobúrim a nahnevám nejedného čitateľa. Nechcem sa nikoho dotknúť a vôbec nie znevažovať utrpenie. Avšak...
Prvý článok zo série Business Stories bude o mojej srdcovke... o automobilke s "dvojitým véčkom", za ktorým sa skrýva história, kvalita a nesporne imidž spoľahlivosti. Volkswagen. Das Auto.
Vždy ma fascinovala, ako dieťa som ju nikdy nemal, musel som čakať celých 27 rokov… až raz… moja manželka sa zľutovala a kúpila mi ju… trápil som sa, odložil ju do kúta, niekoľko mesiacov na ňu padal prach… a potom to vyšlo. Zažil som vzrušenie, aké prežíva vynálezca pred ukončením veľkého úsilia – poskladal som ju – Rubikovu kocku. To som však netušil, že existuje aj iný Rubik, ktorý si nemenej podmaní moju dušu.
Žijeme v 21. storočí. V storočí s neuveriteľnými vymoženosťami, s autami od výmyslu sveta, s all inclusive dovolenkami v Tichomorí, so stále väčším komfortom. Nie však pre všetkých...
Nie som teológom a všetko, čo teraz napíšem, nie je interpretácia učenia Cirkvi, ale moja osobná skúsenosť a názory.
Myslím, že to bol Abraham Lincoln, kto povedal: „Človek vydrží pretrpieť mnoho, ale ak chcete vyskúšať jeho charakter, dajte mu moc.“
Otvorený list Jánovi Krstiteľovi Balázsovi, novému šéfovi poradcov pani Radičovej.
... alebo moja malá spoveď z jedného krásneho večera plného anjelov s dobrým srdcom.
Kuk... a som na svete! Som malé a bezbranné bábätko, mám len 47 cm a nevážim ani toľko, čo dve minerálky Lucka, ktoré pije moja mamina. Na svet som prišlo po dlhom pôrode, ktorému predchádzalo ešte dlhšie očakávanie mojich rodičov. Hlavne ocko sa nedevel dočkať, kedy uvidí svoju princeznu a často ma prosil, hladkajúc mamine bruško, aby som už viac nečakala.
Rád by som napísal dodatok k mojej sťažnosti voči spoločnosti Orange. Nakoľko sa môj problém dlho neriešil, preposlal som uvedený článok so žiadosťou o prešetrenie p. Lančaričovi, generálnemu riaditeľovi spoločnosti. Ako to už býva, kontaktovali ma ihneď. Dokonca viackrát. Vraj na zľavu nemám nárok a uvedený telefonát, kde mi ju prisľubili (ako odpoveď na písomnú reklamáciu) sa bohužial nenašiel. Nevedia, prečo nebol nahratý. S poľutovaním mi oznámili, že sa s tým už nič nedá robiť. Avšak pre moju spokojnosť sú ochotní mi poskytnúť 10% zľavu do konca doby viazanosti (približne 1,5 roka). Namiesto 20%, ktorú som očakával po celé dva roky a ktorá mi bola opätovne prisľúbená. Na druhej strane vidím istú snahu problém riešiť, minimálne od mojej novej fakturantky. Faktom zostáva, že ešte stále som rozhodnutý zmluvu nepredĺžiť. Bude sa musieť stať niečo výnimočné, aby som tak urobil. Jedno oko sa už smeje, ale druhé stále plače.
Dlhé roky som bol hrdým držiteľom Prima karty, dokonca i v časoch, keď som pracoval pre konkurenčného operátora. Každý mesiac som ju poctivo nabíjal v miestnom bankomate banky, za ktorou idú najlepší. Až raz... nevinný flirt s pomarančovou spoločnosťou prešiel do vážnej známosti. Zlákal ma rýchlosťou svetla svojho internetu a všetkými možnými sľubmi... tešil som z tohto perspektívneho vzťahu ako malé decko, veď nie je nič lepšie ako mať silného partnera. Moja radosť však skončila čoskoro – v momente, keď som otvoril prvú faktúru.
Narodil som sa v metropole Záhoria, v Malackách. O pár mesiacov tomu bude okrúhlych 30 rokov (to nemôže byť pravda... J). Mal som šťastie na dobrých rodičov, kamarátov, prácu, dokonca i koníčky (miestami to boli poriadne kone), ktoré mi priniesli veľa pekného. A... stále som bol s niečím nespokojný.
