Prvý pokus
Ako nás banky okrádajú na hypotekárnych úveroch
Tento článok je adresovaný všetkým majiteľom hypotekárnych úverov z obdobia, keď štát prispieval na hypotéky štátnym príspevkom a banky sa rozhodli zneužiť situáciu.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Tento článok je adresovaný všetkým majiteľom hypotekárnych úverov z obdobia, keď štát prispieval na hypotéky štátnym príspevkom a banky sa rozhodli zneužiť situáciu.
My zákazníci sa rozčuľujeme, aké služby máme na Slovensku, ale často si za to môžeme sami, lebo nikto sa nesťažuje, každý len frfle, nakoniec skloní hlavu a nechá to tak.
Pred pár dňami som sa v bratislavskom Ružinove na konečnej zastávke električky č. 9 stala svedkom jedného nemilého incidentu, ktorý ma prinútil zamyslieť sa nad nespravodlivosťou, s ktorou sa musia denne stretávať naši menej šťastní spoluobčania. Práve som ako posledná vystupovala z električky, keď som z druhého vozňa súpravy začula akýsi krik. Vodič električky vulgárne nadával postaršiemu bezdomovcovi, ktorý dovtedy pravdepodobne spal na zadnom sedadle. Možno si poviete – bežná vec, aj tak bývajú títo smradľaví ,,bezďáci“ väčšinou opití a agresívni, prečo by sme im to mali tolerovať? Nech sa chodia zdržiavať niekam inam a neobťažujú slušných cestujúcich v električkách!
Vážený tím televízie JOJ,hneď na úvod by som Vás chcel ubezpečiť, že nie som žiaden rasista a nepatrím ani medzi klasických „všehokritikov“ , ktorým sa nepáči absolútne nič a nikde. Za posledné roky som si vlastne na najrôznejšie formy primitívov a primitivizmu vo Vašej programovej štruktúre vcelku zvykol. Podľa nej som nadobudol pocit, že aspoň trošku normálny jedinec sa stáva na Slovensku minoritou.
Sedela na posteli, veľké, takmer dospelé oči na mňa pozerali z detskej tváre. Na svojich 12 rokov bola rozumovo veľmi vyspelá, citovo stále ešte dieťa.Prebiehal medzi nami priam absurdný dialóg:
Začul som, že Ministerstvo školstva zakúpilo fotoaparát v cene 5400 eur. Tak som si dal tú námahu, pozrel som na ich stránku a vyhľadal si faktúru. A fakt je to pravda. Ministerstvo kúpilo zrkadlovku Nikon D600 s troma objektívmi, blesk, tašku a iné príslušenstvo za takúto super cenu. Hovorca ministerstva to komentoval požiadavkou médií, ktoré požadujú fotky vo vysokej kvalite. Ach, tie zlé, hnusné médiá.
Vážený pán premiér,s hrôzou som sledoval Vaše vyjadrenie na tlačovej besede, kde ste predniesli informáciu, ktorú máte o zneužívaní detí v prospech protestov. Keďže som členom Rady rodičov, ktorá úzko spolupracuje s vedením školy, viem zaručene, že neprichádzalo k žiadnemu ovplyvňovaniu žiakov.
Pred približne dvomi rokmi som si chcel kúpiť cestovný lístok cez SMS. Bolo to asi o pol tretej v noci na pustom sídlisku, kde široko ďaleko nebol žiaden automat. Napriek tomu, že na telefóne som mal kredit vyše 20 €, lístku som sa nedočkal. Namiesto toho mi prišla nečakaná odpoveď o nedostatočnej výške kreditu. Niektorí už možno tušíte, v čom bol problém, pred dvoma rokmi to však tušil asi málokto, pretože skutočný dôvod som sa nedozvedel ani po telefonáte na linku Služieb zákazníkom.
… nie len tak, šmahom ruky. Pokúsim sa pozrieť na vec z opačnej strany a veľmi ma zaujíma, či sú učitelia ochotní takéto niečo akceptovať. Mám pedagogické vzdelanie, 15-ročné skúsenosti so vzdelávaním dospelých a absolvoval som desiatky hospitácií na stredných školách. Preto môžem porovnávať.
Už na začiatku formovania našej spoločnosti sa stretávame s odovzdaním časti našej slobody v prospech spoločenskej zmluvy. Dobrovoľné odovzdanie, na ktoré sa nikoho z nás nikto nespýtal. Žiadnu dobrovoľnosť sme neprejavili. Jednoducho sme sa narodili do systému nejako „fungujúceho“.
Tak je to tu. Dvadsaťtri rokov. Ako by nám len bolo krásne. Ako by nám len bolo krásne, keby nebolo tých, ktorí v novembri 1989 kričali: „Čo chcú a o čo im ide. Asi je im ľúto, že majú všetko zadarmo!“, a ktorí potom začali kričať niečo iné a dnes majú zadarmo oveľa viac, ako sa kedy odvážili dúfať.
Človek nemusí byť politológom ani jasnovidcom, aby niekedy dokázal predvídať udalosti či správanie sa niekoho na určité podnety. Stačí mať zdravý úsudok, pamäť na súvisiace udalosti a schopnosť logicky spájať veci.
Potupa. Cítim sa potupne, keď čakám. A čakanie je náplňou každého jedného dňa, ktorý prežívam. Chcem písať, rozprávať, inšpirovať ľudí, robiť svet lepším, ale veci sa nedejú iba preto, že človek chce. Musí chcieť v ten správny čas alebo aspoň chcieť, kým ten správny čas príde. Človek musí niečím prejsť, niečo zažiť, niekam sa dostať alebo odniekadiaľ odísť. Ja čakám.
Do pojednávacej miestnosti vstupuje predseda súdu. Privíta prítomných a začne pojednávanie. Vyzve právnych zástupcov, aby v mene svojich klientov prečítali a zdôvodnili ich žiadosti. Navrhovateľ i odporca sa vyjadria k predmetnej kauze. Nasleduje vypočúvanie svedkov. Po zhodnotení všetkých za a proti sudca vyriekne konečný verdikt. Súd sa skončil, prítomní odchádzajú.
Chcela by som sa podeliť o nepríjemnú skúsenosť s Trenčianskou nemocnicou, konkrétne úrazovou chirurgiou, JIS-kou a ARO-m.
Ešte v roku 1997 Hlavné mesto SR Bratislava v pozícii povinnej osoby predalo za podozrivých okolností lukratívny pozemok na bratislavskom Bôriku v jasnom rozpore so zákonom, hoci to urobiť nesmelo.
Vážený Dopravný podnik mesta Prešov,dlhodobo už tolerujem zvyšovanie cien prepravného, aj keď zlepšenie kvality nebadám.
V týchto dňoch sa schvaľuje zmena dôchodkového systému. Vráťme sa však na začiatok. Do roku 2005 sme mali prakticky jeden pilier dôchodkového sporenia – priebežný.
Záujmom bratislavského dopravcu vraj nie je len represívna forma pokutovania, ale taktiež výchova cestujúcej verejnosti. Len sa mi zdá, že na to ide akosi z opačného konca.
Vrátila sa. Vláda jednej strany začína naplno podnikať kroky, ktoré majú od demokratických spôsobov tak ďaleko, ako náš premiér od štátnika.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Ruskí navrátlici z frontu vraždia, mučia a týrajú. Beztrestne. Veď sú hrdinovia.
Strana si volila nových členov do orgánov.
Sú späť. Trvalo to 80 rokov.
Unikátna lokalita vydala aj rekordné kúsky.