Gabriela Remisova
Znehybnieť
Znehybnela som v zenite. Na vrchole. V radostnej extáze. A ten dátum bol 24. máj. Páči sa mi výraz zalúbetý. Voľne si vykladám slová, nevidím chyby ani sentiment. Zohrievam slnko v dlaniach.
smiala si sa a tárala do vetra a ja som cítil, že je to presne to, na čo som tak dlho čakal... (Thákur) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Znehybnela som v zenite. Na vrchole. V radostnej extáze. A ten dátum bol 24. máj. Páči sa mi výraz zalúbetý. Voľne si vykladám slová, nevidím chyby ani sentiment. Zohrievam slnko v dlaniach.
Vraj by som mala o svojom živote napísať román. Podľa mňa však nie je ničím zaujímavý, tak to skrátim na tento článok. Na pár dní. Hoci kus môjho života je aj v ostatných článkoch. Potichu čupiaci, oblečený v maskáčoch. Teraz si obliekol neónovo ružové rifle a žlté tričko k tomu ;)
Už večnosť sa mi to nestalo. A keď aj hej, ráno som si nepamätala zo sna ani kúsoček. Dnes to však bola záplava snov. Vlastne skôr útržkov, obrazov... dosť zvláštnych.
Ležím na koberci... dumám. Čo som zase spravila zle? Škola v pohode. Skúšky pomaly zmáknuté. Rodina v pohode. Všetci sú zdraví... priatelia usmievaví... Len ty sa neustále na niečo sťažuješ!
Na čo dospeláci toľko riešia to euro, keď deti majú dávno všetko ujasnené...
Niekedy sa zasmejem a hneď potom mimovoľne zakašlem... chcem zakryť, že som sa vôbec smiala. Ako keby to bol hriech v tomto problémovom svete. Ohavný čin! Mať radosť. Hanbite sa tí, čo nesúcitíte s ostatnými. Ale dnes nie... dnes vám vravím, ako mi je superne! A smejem sa z plného hrdla a šalím sa ako by povedala Bašawell. Veď možno to aj tým smutným zdvihne náladu...
Sú krajšie veci, ktoré ešte treba spomenúť...
Napísať na blog o chate, ktorá bola maratónom alkoholu, bordelu a super pesničiek? A ak aj napísať... Podstúpiť tie nevraživé pohľady? No a čo! Veď ich aj tak nikdy neuvidím. Najprv sa však treba rozpamätať alebo aspoň zozbierať a dať dokopy aké také fakty od tých, ktorí si na to všetko spomínajú, pretože s nami nezažili beh na dlhú trať. Iba sa pristavili... Chvíľu neverili vlastným očiam a potom sa s radosťou pridali. Tak len tak útržkovito... (veď inak sa to ani nedá)
Asi začnem neznášať to číslo. A ževraj ideálny vek na ideálny život... teda ideálny spoločný život. Ani o rok viac, ani o rok menej.
Čo iné zostáva študentovi (ak nechce byť stále na dne... čo sa financií týka), ako zarobiť si nejaké tie peniaze na brigáde poprípade brigádach...
Nudím sa jak pes... pretože v niektoré dni to žije a v iné je to celkom mŕtve...
Pár útržkov z rozhovorov... náhodne vybraných... alebo Kam ľudia odkladajú svoje vysávače?
Vraví sa tak u nás... tu dolu... na jednom kúsku Poddunajskej nížiny (no prečo by som to nemohla povedať, keď aj iní bývajú v nejakom meste a povedia, že sú z Oravy alebo zo Záhoria, pch...tak aj ja sa opičím :) , že...
Ževraj dni sú zas o niečo dlhšie. Svet sa znova nakláňa na správnu stranu...
Moja sestrička čmariky čmariky robila a niečo veruže aj stvorila, tak sa jej pýtam či by to uverejniť nechcela a ona, že by to snáď skúsila... :)
Chcem vám len povedať, že v odbdobí, kedy sa veľa ľudí pozastavuje nad ľudskou dobrotou a od každého očakáva len to najhoršie, zisťujem, že na svete je veľa úžasných bytostí... :)