Prostý občan Slovenska, ktorého zaujíma udržateľná mobilita, turizmus, ochrana prírody a pamiatok a všetko okolo toho. A popri tom ešte amatérsky fotografujem :-) Zoznam autorových rubrík: Fotoblogy, Súkromné, Nezaradené
Prvý jarný deň, slnečno, teplo, sucho. Ide jar, po nej leto a po nej jeseň. Začína cyklistická sezóna. Stále viac a viac ľudí vyťahuje bicykle. Popri rekreačných cyklistoch a cykloturistoch stále viac a viac ľudí jazdí na bicykli do práce, na nákupy, do školy a to najmä vo väčších mestách.
Strávil som pár dní v rakúskom turistickom regióne Salzkammergut. Len tak, júlový týždeň rodinnej dovolenky, týždeň aktívneho pohybu najmä na bicykli. Aj keď išlo o dovolenku, tak stále som nechtiac „pracoval“, keďže som sa týždeň pohyboval v turistickej destinácii prinajmenšom európskeho významu a tak aspoň takto z rýchlika som si všímal manažment turizmu a porovnával ho zo Slovenskom. No a v porovnaní zo Slovenskom ma upútali tri veci.
Po príprave likvidačnej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá ak prejde, tak významne obmedzí možnosti živobytia turistických sprievodcov na Slovensku (pozri môj blog tu), pripravilo tentokrát ministerstvo pôdohospodárstva ďalšiu fatálnu ranu turistike na Slovensku. Táto je ešte horšia, týka sa miliónov Slovákov a významne obmedzuje pešiu turistiku v slovenských horách.Doplnené: Do textu som doplnil možnosť podporiť hromadnú pripomienku k novele lesného zákona.
Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela je odbornou verejnosťou odmietaná, zatiaľ som nepočul jediný ochranársky (sic!) názor, ktorý by s navrhovanými zmenami súhlasil. Veľmi kontroverzné sú veci, ktorá sa v nej navrhujú pre lesné hospodárstvo, manažment ochrany prírody a iné. Ako turistického sprievodcu ma zaujal návrh na regulovanie sprievodcovskej činnosti v chránených územiach. No, zaujal je dosť nevhodné slovo, vhodnejšie je napísať, že ten návrh ma šokoval.
Čakal som s kamarátkou Dittou v jej penzióne na skupinu fínskych hostí, ona im mala dať v reštaurácii najesť a ja ich uviesť do slovenských reálií. Keďže riadne meškali, tak sme ako profesionálne postihnutí ľudia kecali zase len o turizme na Slovensku a v našom regióne. No a tu som zrazu dostal od nej vynadané, že môj článok o slovenskom turizme, ktorý som uverejnil pred pár mesiacmi, je jednostranný, opisuje iba zápory a ako k tomu prídu tie zariadenia a služby, ktorým predsa len záleží na kvalite a ja ich hádžem do jedneho vreca s tými nekvalitnými.
Prečítal som si v Hospodárskych novinách článok o tom, že Slovensko je v cestovnom ruchu Popoluškou, že nevyužíva potenciál, ktorý pre turizmus má. Je to pravda, Slovensko naozaj nie je turistická krajina, aj keď si snažíme nahovoriť si opak. Slovensko je šedá nevýrazná myš na turistickej mape Európy, krajina, o ktorej cestovatelia poväčšinou ani nevedia, že je tu možné niečo vidieť či zažiť, krajina, do ktorej sa turisti nehrnú a ak sem aj nejakí zablúdia, tak nie kvôli jej spoznaniu, ale kvôli trochu nižším cenám bazénov, párkov či lanoviek. Aj tých pár skalných, ktorých generácie na Slovensko po desaťročia chodili aspoň kvôli tým horám, už stále častejšie mieri inam. Toto svoje konštatovanie nemyslím zle, nedostatočnú atraktivitu Slovenska pre cestovný ruch nepovažujem za chybu, ale za vlastnosť a z toho aj vychádzam pri svojej turistickej praxi. Navyše, nedostatok atraktivity nepovažujem za nedostatok potenciálu, takže do budúcnosti sa pozerám optimisticky. Ale reakcie v článku ma udivili.
Rozhodol som sa, že prispejem do diskusie o avizovanom zrušení premávky na trati známej Štiavnickej Anče z Banskej Štiavnice do Hronskej Dúbravy a tak som napísal a poslal list na príslušné miesta. Možno nie je odborne na úrovni, možno sú v ňom hlúposti, ja neviem. O prevádzke železníc je tak málo informácií, že nezasvätenému sa iba ťažko argumentuje. Možno by som ho ani nenapísal, keby sa práve v týchto dňoch neobjavovali nové a nové informácie o nových a nových železničiarskych zlatých parašutistoch. Tak si ho prečítajte, keď som sa s ním už tak trápil.
Idea komplexného manažmentu turistických destinácií je hádam polstoročia stará, ale na Slovensko sa dostáva iba v priebehu ostatného desaťročia. V niekoľkých „osvietených“ regiónoch pochopili aktéri turistického biznisu už pred pár rokmi, že spolupráca je kľúčom k úspechu a vo viac či menej podarených formách sa snažili robiť niečo, čo by sme mohli nazvať pokusmi o destinačný manažment na Slovensku. Situácia sa však prudko zmenila v priebehu posledného polroka, keď bol prijatý nový zákon o podpore cestovného ruchu a zvyšuje sa počet destinačných organizácií. Mení sa však situácia k lepšiemu?
Podobne ako po iné roky aj včera som sa bol pozrieť na prvom dni špecializovaného cyklistického veľtrhu Bike Brno. Je v strednej Európe považovaný za najväčší veľtrh bicyklov a vecí s nimi súvisiacich a zároveň sa popri ňom konajú aj veľtrhy športových a turistických potrieb a karavaningu. Stovky vystavovateľov, tisícky exponátov, desaťtisíce návštevníkov (vyše 40.000 v roku 2010). Popri mnohých iných veciach ma osobitne upútala novinka, ktorú považujem za veľmi vydarenú a nasledovania hodnú – stánok Česko jede. O čo ide?
Článoček o nefungujúcej Gotickej ceste ma primäl zamyslieť sa, v čom je vlastne problém tejto iste peknej a záslužnej idey, ktorá mala spropagovať Spiš, Gemer a priľahlé oblasti. Možno Gotickú cestu poznáte, možno nie. Ide o trasu, ktorá je dopravnými značkami vyznačená v teréne (neviem, či kompletne alebo iba čiastočne), má svoju stránku a kde tu je možné nájsť o nej nejaké letáčiky. Je prezentovaná ako „prvá tématicko kultúrno-poznávacia cesta na Slovensku”, odvolávajú sa na ne mnohé weby … a je prázdna, neznáma a turistovi nič neponúkajúca.
Niet pochýb o tom, že ťažba dreva v slovenských lesoch likviduje Slovensko ako destináciu pešej turistiky. Pozrite si ďalší príklad, mimochodom z národného parku.
Zhruba pred mesiacom som ako turistický sprievodca chodil po Slovensku s dvoma klientkami zo Singapúru. Robili sme túry v slovenských horách, boli to príjemné dni. Obe dámy precestovali veľký kus sveta, pochodili Himaláje, Alpy, Andy a čo ja viem ešte aké pohoria. Slovenské Karpaty sa im tiež páčili a ich dojmy boli výborné.
Podobne ako po minulé dni, týždne, mesiace a roky, aj dnes sa mi opäť prihodilo to isté. Kráčajúc hore mestečkom, v ktorom žijem, ma pozdravili dvaja ľudia, ktorých som vôbec nespoznal a ďalší dvaja, ktorých tváre s
Dnes som sa zúčastnil v Bratislave na zaujímavej akcii, na takzvanej Criticall mass, masovej cyklojazde ulicami mesta. Critical mass sa do sveta rozšírila zo San Francisca a jej cieľom je upozorniť vodičov a príslušné orgány na problémy a bariéry, ktoré bránia cyklistom využívať bicykel v danom meste
Na včerajšej uvoľnenej debate verejnosti s ministrom životného prostredia som urobil chybu (mimochodom, uvoľnená debata s ministrom životného prostredia je oproti ostatným piatim rokom veľký pokrok). Nechal som sa uniesť uvoľnenosťou a tresol som nepodložený argument, že lesy v Poloninách by uživili štyristo turistických sprievodcov.
