Ľubomíra Romanová
Kritcký stav XLIV. Vrátiť sa.
Ako málo stačí, aby sme stratili všetko. Peniaze, slobodu, zdravie, život. Aké ťažké je, vrátiť to. Aké ťažké je, vrátiť sa.
Anestéziologička. Má sestru - fyzik, otca - literárny vedec a anglického špringeršpaniela menom William (Shakespeare). Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Koncert, Anestéziológia, Môj priateľ Timi, Intenzívna medicína, Povzdychy, A vôbec
Ako málo stačí, aby sme stratili všetko. Peniaze, slobodu, zdravie, život. Aké ťažké je, vrátiť to. Aké ťažké je, vrátiť sa.
Starenka hospitalizovaná na psychiatrii. Jej príbeh. Nevedela či má plynovú bombu plnú. Otvorila ju a zapálila sviečku. Zborila pol domu, ju vyhodilo von. Skončila takmer bez zranení. S odreninou čela a popáleninou ruky. - Ešte šťastie, že doma neboli deti. Ja by som asi zošalela.
Orgován voňal do krásy. Zmrákalo sa. Z hlbín mysle sa mi vynorila spomienka na dávnu májovú noc.
Áno je. Životabudič. Metla ľudstva. Podanie ruky medzi svetmi a dimenziami.
Vesmír a mozog sú nekonečne, neprebádané inštitúcie.
Teraz to už viem. Môj blog je emocionálna obrana. Obrana proti tomu, že pracujem za podmienok, ktoré sú v nemocniciach na Slovensku neľahké a nedokážem ich zmeniť. Jadro mojej obrany( aj blogu) stojí na tom, že chcem ukázať, že nielen ja, ale aj moji spolupracovníci, moji známi aj mnohí neznámi kolegovia sme ochotní venovať pacientom mnoho psychických síl, vedomostí, prežívať emocionálne aj fyzické stresy, nepohodlie a nedostatok spánku, lebo ich chceme zachrániť.
Bežím. Bolestivo sa potkýnam. V tme. Hľadám. Rukami habkám po poličke. Aspoň si myslím, že by tam niekde mala byť. Hľadám laryngoskop. Prístroj, ktorý ma svetielko. Zosypú sa nejaké ľahké škatule, padajú mi na hruď. Mám ho. Malé nitkovité svetielko. Nedosiahnem nič iné, iba to, že do mňa nevrážajú iní. Prekrikujú sa. Konečne zamávam svetielkom a zakričím. - Stáť. Ostaňte pri posteli!
Je zopár pacientov, o ktorých vieme, že len vďaka úsiliu celého tímu, lekárov a sestier z ARO, pri ideálnej súhre mnohých ďalších odborníkov, ktorí s nami spolupracujú ( chirurgovia, hematológovia, rontgenológovia, biochemici a internisti....) sa vylízali, vyškriabali, ušli z druhej strany.
Zimné sústredenie budúcich záchranárov. Jasná. Přibarveno, aromatizováno E5/2/2008.
Rozhodnúť o riešení proti pravidlám si vyžaduje odvahu. Odvahu vziať na seba veľkú zodpovednosť. Potom nie je ľahké pýtať sa. Som hrdina, či hazardér ?
Och, bože. Neviem, či to je skúška. Ale zdá sa, že v nej neobstojím.
Chodili za ním piati. Deti. Dospelé. Štyri baby a jeden chlapec. Najstaršia bola najmenšia, najvýrečnejšia a tehotná. - ...prosíme, prosíme....on na nás ostal zrazu sám. Naša mama zomrela na rakovinu, keď ja som mala sedem. Ostal s nami sám . A bolo s nami trápenia. Ach bože! - So mnou. - Poznamenal chlapec
Nedovolili jej zomrieť... alebo, najprv aj dostala víza do neba, ale zresuscitovali, vzkriesili ju a trochu dlhšie čakala na ďalšie. Nepustili ju.
Jaké multi...orgány? Veď je zaškodili len arašidy, jak sa napchávala!