Domnievam sa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, An angry young man, Dobré správy zos Varšavy, Fero z lesa v hlavnom meste, From Prishtina with love, Kraków - miasto smaków, Listy Karolovi, Sama Mareca príhody a skúsenos, Samo na Balkóne 2011, Samo v Rumunsku, Scotland-the mother of all rai, Slovákov sprievodca po kade&ta, TA3, Thrash the TV trash, Univerzita Mateja a Bélu, Veci súkromné, Veci verejné
Roky, priatelia, roky. Aj by som to na väčšie zdôraznenie veľkým napísal, ale veľké písmená v perexe sú veľké ee. (Ak ste si nevšimli, práve som v jednej vete štyrikrát použil rovnaké slovo v rôznych formách. Vlastne by som predchádzajúcu vetu ako správnu poznámku mal napísať kurzívou, ale kurzíva v perexe je tiež veľké ee.)
...A taký pekný deň to mohol byť, hovorievam si občas. Niekedy hneď pri zobudení a niekedy až po tom, čo si prečítam prvé dve strany SME.
Nemyslím si, že na tohoročných majstrovstvách čokoľvek dosiahneme, lebo časy keď sme čokoľvek dosahovali sú jednoducho preč. Že z toho nič nebude je jasné už len z toho, že kapitánom je môj najneobľúbenejší hráč. Ľuba Bartečka fakt nemôžem asi preto, že som raz mal tú česť nachádzať sa, našťastie krátko, v jeho spoločnosti. Ktovie či sú všetci takí. V rámci toho, že im chcem fandiť aj naďalej, nad tým radšej nerozmýšľam.
Takže som bol na pošte. Sranda bola. Desiata sa mi zdala byť ideálnou hodinou, reku, ranný nápor sa už skončí, mohlo by to prebehnúť viac-menej rýchlo. Som si myslel. Aj vy ste si mysleli? Tak si myslite. Potreboval som poslať jeden doporučený a jeden obyčajný list. Namiesto toho som bohatší o duchovný zážitok. To, čo ma naučila pošta, sa s prehľadom vyrovná múdrosti zenových majstrov.
V druhej a naozaj pevne verím, že poslednej časti miniseriálu o dokonalosti slovenskej autobusovej dopravy mi nedá nepovenovať sa medzimestským a diaľkovým autobusom. Nepoviem nič nové, ale aj nič nové treba pravdepodobne opakovať, kým sa staré nezmení.
Vždy, keď som z Bystrice preč dlhšie ako mesiac, podarí sa mi zabudnúť akou skvostnou atrakciou skanzenového charakteru je miestna autobusová doprava. Asi úmyselne, lebo ľudská pamäť je milosrdná a negatívne zážitky zatláča do úzadia. Návrat do reality je potom neúprosný. Veľmi. Neúprosnejší ako spomienky na časy, keď som jedával Vifon. Na rozdiel od Vifonu sa ale bez mestskej dopravy nezaobídete.
Nechcem to s článkami preháňať, ale som taký rozzúrený, že to musím napísať. Ak bude mať tento text aj nejaké racionálne jadro, bude to len zhodou okolností. Prepáčte.
Cestujúc minule v autobuse, vypočul som si rozhorčený monológ jedného starého pána. Trápilo ho všetko a zakončil ho slovami: Spravíme povstanie! Ľudí máme, len zbrane nám chýbajú!. Bola by to len zábavná anekdota, keby Bystrica ešte stále tak trochu tým povstaním nežila.
Práve som sa vrátil z krátkeho výletu po Španielsku a Portugalsku. Bolo výborne, ale o tom hádam niekedy inokedy. Teraz len toľko, že najsilnejšie dojmy vo mne rozhodne zanechalo bratislavské letisko a železničná stanica.
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Ruskí navrátlici z frontu vraždia, mučia a týrajú. Beztrestne. Veď sú hrdinovia.
Strana si volila nových členov do orgánov.
Sú späť. Trvalo to 80 rokov.
Unikátna lokalita vydala aj rekordné kúsky.
