Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Po rokoch korešpondencie som sa konečne stretol naživo s našim VIP blogerom Jankom Urdom. V diskusii pod jeho blogom som mu navrhol spoločnú túru cez roklinu Kyseľ v Slovenskom raji. Janko, turista telom i dušou, neváhal ani chvíľu. Ráno o deviatej ma už čakal na peróne železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi. Ľahko som ho spoznal podľa typickej pestrofarebnej čelenky. Po srdečnom zvítaní sme sa presunuli k autobusu na Čingov.
Žijem v okrese Sobrance bez jediného metra železničnej trate, no napriek tomu si každé leto kupujem mesačný sieťový lístok Železničnej spoločnosti Slovensko. Ak chcem absolvovať na otočku zaujímavý vlakovýlet, musím si privstať.
Ako som už spomenul vo včerajšom blogu, cestou na horskú túru k prameňu Laborca, sme sa zastavili pri monastieri (baziliánskom kláštore) v Krásnom Brode pri Medzilaborciach. Monastier, nadväzujúci na cyrilo-metodskú tradíciu, založený už v 14. storočí, nazývajú aj "rusnackým Devínom".
Aj keď mám prelezenú väčšinu zákutí Slovenska, v okresnom mestečku Medzilaborce, ani v priľahlých dedinách Habura a Čertižné som nikdy nebol. Preto mi ponuka kamaráta - fanatického turistu z Michaloviec, na hľadanie prameňa Laborca, prišla veľmi vhod. Vo štvorici sme sa autom presunuli z Michaloviec na sever zemplínskeho regiónu, k poľským hraniciam.
Rozmýšľal som, kam zaviesť návštevu z opačného konca Slovenska. Keďže Zemplínsku šíravu, Vinianske jazero, Morské oko a Sninský kameň dobre poznajú, išli sme sa napokon pozrieť na tyrkysové jazierko v Beňatine a blízke drevené kostolíky v dedinkách Inovce a Ruská Bystrá, všetko v blízkosti ukrajinských hraníc.
Okrem známeho Sninského kameňa máme vo Vihorlatskom pohorí aj Rakovský kameň. Nachádza sa vzdušnou čiarou necelé 4 kilometre od brehov Zemplínskej šíravy vo vojenských lesoch na hranici vojenského obvodu Valaškovce.
Včera som sa za pekného, takmer letného počasia, zúčastnil 8. medzinárodného stretnutia turistov na Veľkom Miliči. Naša 100-členná výprava milovníkov prírody z Michaloviec pozostávala najmä zo študentov a učiteľov gymnázia Pavla Horova a členov Prvého michalovského klubu slovenských turistov. Trasu pochodu sme si zvolili rovnakú, ako pred 2 rokmi, z maďarskej prihraničnej obce Pusztafalu cez hraničný hrebeň k jazeru Izra, popri Malej Izre a po hraničnom hrebeni na Veľký Milič a napokon späť do Maďarska na hrad Füzér.
Prírodná rezervácia Chlmecká skalka o výmere iba 1,1 hektára sa nachádza v západnej časti Vihorlatských vrchov, južne od mesta Humenné. Leží na hranici Prešovského a Košického kraja medzi obcami Chlmec a Oreské. Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988 na ochranu sucho a teplomilnej vegetácie Vihorlatu s výskytom endemitov poniklec veľkokvetý a veternica lesná.
Zdravotný stav a manželka mi nedovolili zúčastniť sa posledných zimných túr s michalovskými turistami. Potešil som sa aspoň pekným fotkám, ktoré mi poskytol kamarát Miro a dovolil mi podeliť sa o ne aj s ostatnými milovníkmi prírody a zimnej turistiky. Na Sninský kameň vo Vihorlatských vrchoch si v posledný januárovy deň vyšla dvojica - peší turista a lyžiar na bežkách. Kamaráta turistu Mira som požiadal aj o krátky komentár k fotkám.
V mrazivom sobotňajšom počasí sa skupina michalovských turistov vydala na túru po neznačkovaných kopcoch Laboreckej vrchoviny, severozápadne od Sniny. Cieľom túry boli pre nás netradičné pohľady na hrebeň Vihorlatu zo severnej strany.
Takmer nenarušená príroda pohoria Čergov sa nachádza v regióne Šariš na území okresov Sabinov, Stará Ľuboňa a Bardejov. Do centrálnej časti pohoria je dobrý prístup zo Sabinova cez lyžiarske stredisko Drienica.
Pri návrate z Bratislavy domov na krajný východ som prerušil cestu vlakom a zašiel sa pozrieť na Súľovské skaly. Presunul som sa osobákom z Považskej Bystrice do Bytče a autobusom do Súľova. Mal som na Súľovské skaly k dispozícii dve hodiny času, aby som stihol posledný vlak.
Keďže som sa ocitol v Roháčoch prvýkrát, vydal som sa po klasickom okruhu Zverovka - Roháčska dolina - Roháčsky vodopád - Roháčske plesá - Smutná dolina. Rád by som si Smutnou dolinou vyšľapal na hrebeň Roháčov do Smutného sedla. Ak budú priaznivé okolnosti, skúsim po hrebeni prejsť na Plačlivé.
Preliezol som v živote takmer všetky kúty Slovenska, len jeden región sa mi doposiaľ vyhýbal. Oravu, jeden z našich najkrajších regiónov, som v uplynulých dňoch navštívil prvýkrát. Začať sa patrí tým najkrajším, moja voľba preto padla na Roháče. Zaistil som si nocľah na dve noci v Zuberci a v utorok ráno som sa posadil na prvý rýchlik z Michaloviec na západ. Z Liptovského Mikuláša do Zuberca som sa zviezol poľským mikrobusom, premávajúcim o 10:40 hod. z Mikuláša do Zakopaného. Orava ma po opustení Liptova privítala dažďom. V Zuberci som si zašiel na obed a ubytoval sa. Ako správny turista som v pláštenke vyrazil do neďalekej Brestovej obdivovať chýrny oravský skanzen. Chýry neklamali, oravský skanzen sa mi veľmi páčil a aj napriek poprchávaniu sa fotky celkom vydarili.
Ďalším z kopcov Malej Fatry, ktorý sa dá prejsť z Terchovej za dopoludnie, sú Boboty. Hrebeň Bobôt je dlhý dva a pol kilometra a tiahne sa od Tiesňav na východ k sedlu Vrchpodžiar pri Jánošíkovych dierach. Zo severu masív ohraničuje obec Terchová a jej časť Biely Potok, z juhu Nová dolina vo Vrátnej a Štefanová.
Ocitnúť sa v Terchovej a nevybehnúť si na nejaký malofatranský kopec, to by som považoval za hriech. Mojim prvoradým turistickým cieľom počas tohtoročných Jánošíkovych dní bol Malý Rozsutec, na ktorý som minulý rok nestihol vyliezť. Keďže som vlani z Veľkého Rozsutca schádzal dolu Hornými dierami, teraz som si to namieril opačne.
Najnavštevovanejšou roklinou Slovenského raja je Suchá Belá. Dôvodom jej obľúbenosti je ľahká dostupnosť z osady Podlesok pri Hrabušiciach, ale aj jej podmanivá krása. Roklina bola dlhý čas panenským územím. Prvá skupina prešla celou 4 km dlhou roklinou s prevýšením 409 m v roku 1910. Sprístupnená verejnosti bola až v roku 1959 po zabezpečení kritických miest technickými pomôckami.
Včera sa mi splnil ďalší turistický sen. Prešiel som sa po úseku schengenskej hranice a zároveň vystúpil na najvyšší kopec svojho rodného okresu Sobrance. Tým najvyšším kopcom nášho okresu je Vetrová skala (1024 m n.m.) v podcelku Vihorlatských vrchov Popriečny.
Včera otváral humenský Klub vojenskej histórie Beskydy nový náučný chodník Po stopách Veľkonočnej bitky v Karpatoch 1915/2012. Akcie som sa zúčastnil s michalovskými turistami a gymnazistami. Do obce Výrava pri poľských hraniciach, juhovýchodne od Medzilaboriec, nás prišla z Michaloviec takmer stovka. S Humenčanmi a miestnymi sa nás nazbieralo cca 150.
28. ročník Veľkonočného výstupu na Šimonku (1092 m n.m.), najvyšší vrch Slánskych vrchov, už tradične zorganizovali prešovskí turisti. Náš Prvý michalovský klub slovenských turistov absolvoval výstup, podobne ako vlani, spoločne s turistami zo Strážskeho. Po vlaňajšom 20-kilometrovom okruhu z Hermanoviec sme si tohto roku zvolili menej náročnú trasu z lokality Laš nad obcou Zamutov.
