Dôchodca s pestrou škálou záujmov. Zoznam autorových rubrík: Genealógia, Turistika, Cykloturistika, Cestovanie, Fotoreportáže, Súkromné, Nezaradené, Ako to vidím ja, Storočné noviny, Šariština
Každý víkend si prelistujem noviny spred 100 rokov za predchádzajúci týždeň. Slovenská národná knižnica v Martine zverejňuje v rámci projektu DIKDA (digitálna knižnica a digitálny archív) každý piatok popoludní periodickú tlač za uplynulý týždeň z roku 1914.
Pekné počasie láka do prírody aj cykloturistov. Tohtoročná teplá a suchá zima spôsobila, že aj ja som mal odstavený bicykel iba v druhej decembrovej dekáde. Môj posledný cyklovýlet smeroval na Zemplínsku šíravu.
Včera som zažil nádherný deň. Strávil som ho s facebookovým priateľom z Japonska, rodákom z neďalekej zemplínskej obce Vinné. Matej je uprostred dvojtýždňovej návštevy rodičov a po týždni stretnutí a posedení s priateľmi a príbuznými sa už potreboval nadýchať nášho zdravého horského vzduchu. V stredu ma navštívil a po krátkom zoznámení sme si dohodli výlet na Sninský kameň a Morské oko na sobotu s očakávaným pekným počasím. Meteorológovia sa nemýlili a tak sme obaja strávili nádherný deň v lone Vihorlatských vrchov.
O politike nezvyknem často písať, to však neznamená, že ju nesledujem a nemám vlastný názor. Nebudem písať o prezidentských voľbách a nadávať na Fica, na to je tu odborníkov a článkov požehnane. Dnes ráno som sa rozhodol napísať o Ukrajine, ktorú mám "za humnami" a mám tam aj priateľov.
Od roku 2010 každoročne v marci publikujem na tomto blogu fotoreportáž o bleduli jarnej karpatskej. Tento endemit kvitne v marci pod južnými svahmi Vihorlatu, východne od Zemplínskej šíravy. Doposiaľ som prinášal fotoreportáže z prírodnej rezervácie Jovsianska hrabina, pri hlavnej ceste medzi obcami Jovsa a Poruba pod Vihorlatom. Tentoraz Vás prevediem náleziskom o 2 kilometre južnejšie od Jovsianskej hrabiny, nachádzajúcim sa v katastri mojej rodnej obce Úbrež, na západnom okraji lesa Karná. Podľa mojich dlhoročných pozorovaní, bleduľa jarná kvitne v našom chotári priemerne o 2 dni skôr, ako v prírodnej rezervácii Jovsianska hrabina.
16 km západne od Košíc sa nad obcami Kojšov, Zlatá Idka, Opátka a Prakovce vypína výrazný hôľny vrchol. Je to Kojšovská hoľa (1246 m n.m.), najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch. Na vrchole sídli meteorologická radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, na južných svahoch je vybudovaná sedačková lanovka a lyžiarsky vlek.
Pred rokom som sa o novej súťaži o najkrašiu ľadovú sochu v Tatrách dozvedel neskoro. Tohtoročné neoficiálne majstrovstvá sveta v tesaní ľadových sôch na Hrebienku som si už nenechal ujsť. Neoficiálne označenie majstrovstvá sveta umožnila médiam a usporiadateľom účasť Japoncov. Aj účasť európskych krajín sa oproti minulému roku zvýšila.
Pri surfovaní po internete som predvčerom objavil zaujímavé čítanie. Slovenská národná knižnica v Martine začala priebežne zverejňovať noviny a časopisy spred 100 rokov. V rámci projektu DIKDA (digitálna knižnica a digitálny archív) od 20. decembra 2013 postupne zverejňujú každý piatok periodickú tlač za uplynulý týždeň. Môžte si prečítať, čo písali denníky Slovenské noviny a Slovenský denník od 16. decembra 1913. Narodnie noviny vychádzali trikrát týždenne. Z týždeníkov sú naskenované a zverejňujú sa Slovenský týždeník, Národný hlásnik, Robotnícke noviny, Ľudové noviny a Slovenské pohľady. Z mesačníkov vychádzal ženský časopis Dennica, humoristicko-satiristický časopis Rarášek, humoristický časopis Veselé noviny, zábavno-poučný časopis Živena a rodinný a učiteľský časopis Domácnosť a škola.
Pred desiatimi rokmi som sa ešte na oslovenie dedko hneval, aj keď som už mal 12-ročného vnuka. Za posledných 10 rokov mi pribudlo toľko zdravotných problémov, že som musel pripustiť, že tým dedkom som. Svojimi zdravotnými problémami nikoho zaťažovať nechcem, radšej poukážem na to, čo ma dokáže na staré kolená ešte potešiť.
Už sedemnástykrát sa prišli turisti a milovníci prírody rozlúčiť so starým rokom na najkrajší vihorlatský vrchol - prírodnú pamiatku Sninský kameň. Od rána prúdili k Sninskému kameňu skupiny turistov zo všetkých strán.
Tejto turistickej akcie 1. michalovského klubu slovenských turistov som sa zúčastnil prvýkrát, aj keď to bol už jej 9. ročník. Bolo to vraj prvé naozajstné túlanie sa po Vihorlatských vrchoch, pretože doterajšie Štefanské túlačky sa konali po značkovaných turistických chodníkoch.
Včerajšie pekné jesenné počasie som využil na odpoludňajší cyklovýlet po hrádzi Zemplínskej šíravy. Korunu východnej hráze medzi obcami Jovsa a Lúčky o dĺžke necelých 5 km tvorí kvalitná asfaltová cestička, využívaná najmä cyklistami a korčuliarmi.
Pár kilometrov severne od Bardejova sa na kopci vypína zrúcanina Zborovského hradu, nazývaného aj Makovica. Je to jedna z najkrajších a najzachovalejších hradných zrúcanín na východnom Slovensku. Za posledné tri roky sa pri konzervácii a rekonštrukcii hradu urobil značný pokrok.
Pri takmer každodenných bicyklovačkách po okolí sledujem nádherné farby jesennej prírody. Dnes napoludnie zasvietilo slniečko, tak som si na odpoludňajšiu bicyklovačku pribalil foťák. Vybral som sa smerom k Zemplínskej šírave. Už na rozhraní okresov Sobrance a Michalovce pri Remetskom potoku som sa nemohol vynadívať na pestrú paletu farieb.
Okresné mestečko pri ukrajinských hraniciach so 6 tisíc obyvateľmi. Okres bez jediného metra železničnej trate, bez jediného semafóru či kruhového objazdu, bez jediného hotela, kina, bez jedinej fabriky, donedávna bez jediného verejného WC. Najväčším zamestnávateľom je tu Úrad práce a Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície. Aj takéto sú Sobrance, ktoré boli okresným mestom za prvej ČSR, po 2. svetovej vojne do roku 1960 a sú ním opäť od Mečiarovej územnej reformy v roku 1996 (zriadenie 8 krajov a 79 okresov). Dovolím si zacitovať kolegu blogera Petra Farárika, ktorý tadeto prechádzal na bicykli: "Prečo sú Sobrance okresným mestom začíname chápať po opustení jeho chotára a prieniku do okolitých obcí. Blízkosť Ukrajiny bytostne cítiť, chudoba je priam hmatateľná a vzhľad domov sa výrazne líši od toho, načo sme zvyknutí zo stredného, či západného Slovenska."
Pár kilometrov severovýchodne od Košíc, na rozhraní chotárov obcí Rozhanovce, Čižatice a Chrastné sa pred 700 rokmi odohrala najväčšia bitka v Uhorsku od vpádu Mongolov v roku 1241. Kráľovské vojsko Karola Róberta tu 15. júna 1312 porazilo miestných šľachticov Omodejovcov, podporovaných Matúšom Čákom Trenčianskym. Na strane kráľa bojovali Košičania, Spišiaci a johanitskí rytieri. Keď počas bitky zahynul kráľov zástavník, panovník bojoval ďalej a zvíťazil pod zástavou Johanitov, elitných vojakov v jeho službách. Práve johanitský erb s bielym krížom v červenom poli symbolizuje architektúra prvej kamennej rozhľadne na východnom Slovensku.
V nedeľu bolo slávnostné otvorenie prvej kamennej rozhľadne na východnom Slovensku na pripomienku 700. výročia bitky pri Rozhanovciach. Naša 5-členná skupina 1. michalovského klubu slovenských turistov sa rozhodla spojiť účasť na tomto podujatí s výstupom na Rankovské skaly a zhliadnutím erupcie Herlianskeho gejzíru.
Najvýchodnejší cíp Slovenska, Uličská dolina, sa rozprestiera pri hraniciach s Ukrajinou a Poľskom v lone Bukovských vrchov a rozľahlých polonín. V deviatich malebných dedinách tu žije dokopy 2400 obyvateľov, z toho 932 v prirodzenom centre doliny, obci Ulič. Dolina s očarujúcim svetom rozkvitnutých strmých stráni, hlbokých lesov a pramenistých horských bystrín je oázou ticha a pokoja.
Druhé najväčšie zemplínske mesto a zároveň centrum Horného Zemplína Humenné sa nachádza na sútoku riek Laborec a Cirocha, severozápadne od Vihorlatských vrchov. Je to prestupná stanica na vlak do najvýchodnejšej slovenskej železničnej stanice Stakčín v okrese Snina. Stakčín je cestnou križovatkou, ústia v ňom dve najvýchodnejšie doliny, ublianska a uličská. Uličská dolina začína pri vodárenskej nádrži Starina a končí v najvýchodnejšom cípe Slovenska pod Kremencom. Tento severovýchodný kút Slovenska v Bukovských vrchoch, vyhlásený v roku 1997 za Národný park Poloniny, bol cieľom môjho predposledného augustového výletu.
Sokolia roklina je jednou z najzastrčenejších, ale zároveň jednou z najkrajších roklín Slovenského raja. Nástup k nej je pomerne dlhý a je to najexponovanejšia roklina s najvyšším vodopádom, preto ju vyhľadávajú najmä zdatnejší turisti. Výstup 75 metrov vysokým Závojovým vodopádom je zabezpečený odvážne vedenou sústavou takmer zvislých rebríkov, stúpadiel a železných lávok. Ľuďom, trpiacim závratmi, sa táto túra neodporúča.
