Kto vlastne som a koľko nás je?Kúpte si moje knihy! Zoznam autorových rubrík: Jabloňové lásky, Literárne Nobelovky, Každodennosti
Sú skoro všade a je ich stále viac: staré telefónne búdky, skrine, chladničky, vydlabané kmene stromov či dokonca inkubátory plné knižných pokladov. Prídeš, presnoríš, vyberieš si a čítaš. Pochválený buď, kto ich vymyslel!
Slovensko má zlú povesť: korupcia, rodová nerovnosť, katastrofálne zdravotníctvo, neandertálske služby... všetko vraj ide dolu vodou. Hore to nikdy nepôjde, čítaš. A potom prídeš domov a vydýchneš si: Slováci sú urobení dobre.
170 kilometrov optických, gastronomických a kultúrnych chuťoviek. Víno, bociany, farebné hrazdené domčeky, praclíky a aromatický munster. Môj najobľúbenejší francúzsky región, v ktorom s francúzštinou ďaleko nezájdete.
Môjho syna bez odretých kolien a lakťov či bez modrín na holeniach asi neuvidíte. Zranenia však berie športovo - opráši, opľuje, pricapí skorocel a ide sa ďalej. Ešte dobre, že medecína je vždy poruke. Na lúke.
Syn mal šesť týždňov, keď som si ho v šatke priniesla do práce. Bolo mu jedno, kde je, len nech je so mnou. Dnes má deväť a cez prázdniny spolu so sestrou triedi spinky v kancelárii. Či som to tak chcela? Ani nie, stalo sa.
V období od apríla do septembra si nosíme viac vitamínov zo záhrady ako zo zelovocu. Kytičky od detí nedávam len do vázy. Časť z nich končí v šaláte. Teraz hrá prím štiav, žihľava, žerucha, púpava a sedmokrásky.
Šiltovka s pavúčím mužom, tričko s mačkou bez papuľky, na rifliach nášivka so žralokom s pirátskou páskou cez oko. Invázia žltomodrých okuliarnikov, licencovaných pirátov a princezien vzala detské oblečenie dumpingovým útokom.
Niektorí ľudia, napríklad náš starký, majú taký dar. Pozrú sa na strom a hneď vedia, čo s ním - či ostrihať, presvetliť, prihnojiť alebo nechať tak. Keď chýbajú vlohy, mohla by zaskočiť technika, stromorezná aplikácia do smartfónu
Ozajstný deduško Večerníček sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach. Volal sa Pavol Dobšinský, zozbieral množstvo rozprávok a povestí. Neboli také neškodné ako večerníčky. Spomínate si na ne? Trúfate si čítať ich svojim deťom?
Tretiaci majú problém s krasopisom. Vlastne o krásu už ani nejde, len o čitateľnosť, vysvetľuje učiteľka. Mamy na rodičku si jej rady zapisujú do smartfónov a tabletov.
Jeden dom, deväť detí, štyri matky. Vonku snehodážď a čľapkanica, vnútri potenciálna ponorka. Zachránia nás piškvorky?
Za domom máme bobovú dráhu. Je parádne strmá a dlhá tak akurát, aby sa deckám chcelo šlapať dohora. Biele, čierne, kávové, kakaové i smotanové decká navlečené v pestrofarebných kombinézach zbierajú spomienky na detstvo.
Astrid Lindgrenová má už oddávna vyhradené čestné miesto v našej knižnici. A takisto pri stole: vždy, keď sa večer číta Pipi, Emil, Madita, Karlsson, Ronja a spol., rozvoniavajú u nás špecialy švédskej kuchyne. Niekedy mi nevoňajú
V našej časti Gemera ď, ť, ň, ľ nepoznáme. Zato však vieme, čo sú mókušky, zimórie, grúle a bvab. Aj moje deti tieto slová poznajú a používajú. Rovnako ako Gsäls, Gelbrieb a Weckle. Doma hovoríme nárečím. Vlastne dvomi. V pohode.
Je to teraz strašne moderné, trendy, totálne in: hlava-nehlava napchať všetkých, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, do jedného vreca s nálepkou ekonomický migrant. Otrieskalo mi ho o hlavu už aspoň desať ľudí. Dajte s tým pokoj!
Potrebujete: karavan, dobré mapy, trpezlivosť, vlhké obrúsky a optimizmus. Nepotrebujete, ale aj tak sa tomu nevyhnete: moskyty, mistrál a vykrádačov áut.
O americkú literatúru nie je v slovenských kníhkupectvách núdza. Kvantita diel je viac než postačujúca, ako je to však s kvalitou? Nuž... hojdačkovo. Vie ale priemerný slovenský čitateľ spoznať a oceniť literárnu kvalitu?
Po prvýkrát za päť rokov odkedy tam nakupujem, ponúkal náš obchod s potravinami knihy. Nie hocijaké, samozrejme, ale erotické. Aktuálne vydanie pornografickej trilógie. Kde sa vzal, tu sa vzal, medzi regálmi so zeleninou a akciovými zemiakmi sa objavil kartónový regál s knihami. Nie veľký, mal iba štyri poličky: tie horné obsadili tri samostatné diely Sivej, najspodnejší celá kolekcia pekne previazaná sivou stužkou. A poviem vám, knihy sa míňali rýchlejšie ako čerstvé rožky. Doslova.
Začiatok devätnásteho storočia ženám v Hornom Uhorsku neprial. Nie emancipácia a technologický pokrok, ale skôr existenčné problémy, rodina a domácnosť a okrajovo snáď i rastúce národné povedomie Slovákov boli v centre ich záujmu. Hŕstka žien predsa len vystúpila z radu a vtlačila svoju pečať budúcemu vývoju Slovenka, jeho smerovaniu a hospodárstvu. Jednou z nich bola Johanna Gyürkyová, žena, ktorá položila základný kameň papierenského priemyslu.
Dostávam ich do mailovej schránky takmer každý deň, za rok sú ich stovky: žiadosti o prácu v nemeckom hoteli. Všetky končia v koši. Ale o inom som chcela. O skladníkoch a upratovačkách s vysokoškolským diplomom.
