Zuzana Široká
Mama, ty si teploš, alebo čo o „tom“ vedia druháci
Môjho sedemročného syna zaujíma vesmír, lyžovanie, technika, lego, detské knihy a hľadanie pokladov v garáži. O sexe a veciach s tým súvisiacich nemá ani potuchy. Myslela som si...
Kto vlastne som a koľko nás je?Kúpte si moje knihy! Zoznam autorových rubrík: Jabloňové lásky, Literárne Nobelovky, Každodennosti
Zoznam článkov blogera
Zuzana Široká
Naši noví susedia – utečenci zo Sýrie
Každý druhý utečenec, ktorý sa dostane do Európy, skončí v Nemecku alebo vo Švédsku. Do konca roka 2014 očakáva Nemecko príchod 230 000 utečencov. Najviac zo všetkých štátov EÚ. Spolkový štát Bádensko-Württembersko,v ktorom žijeme my,sa pripravuje na prijatie 26 000 utečencov. K tomu ďalších 4000, ktorí sa pokúsia získať tu azyl po druhý, či dokonca tretíkrát. Hromadné ubytovne praskajú vo švíkoch, mestám prerastá utečenecká otázka cez hlavu. Niektoré okresy uvoľnili pre azylantov telocvične, kostoly, či opustené hotely. Niektoré sa rozhodli pre výstavbu nových obytných komplexov. V susednom meste pre nich nachystali budovu starej školy – triedy predelili stavebným oplotením, kvôli zachovaniu súkromia ubytovaných ich ešte prekryjú plachtami. A predsa predstavuje pre mnohých utečencov chránený priestor medzi štyrmi drôtenými plotmi nepomerne lepšiu alternatívu ako vlastné štyri steny v krajinách zmietaných vojnou, hladom rasovými a náboženskými čistkami.
Zuzana Široká
Zmeňte si meno - Zuzana je také nenemecké
Po desiatich rokoch v Nemecku žiadam o nemecký pas. Aj ten slovenský si nechám, to je jasné, ale keď už tu žijem, chcem využiť svoje právo voliť a iné práva (a správanie a prístup) prináležiace nemeckým občanom. Všetko sa uberá pozitívnym smerom, žmurkol na mňa pri našom piatom stretnutí pracovník príslušného úradu. Veď už sme skoro kamoši. A keď už budete mať ten pas, zmeňte si meno na Susanna, lebo, viete, Zuzana je také nenemecké. Vyslovuje to ako Cucana a mne to trhá uši. Aj srdce.
Zuzana Široká
Tebe sa s nami dobre žije, však mami?
Obyčajný každodenný blázinec - stratená teniska na telesnú, ogrcané periny, mačka plná kliešťov, ofučaná šéfka, nezvestný muž, záhadný smrad v aute, pripálená ryža, roztrhané gate, rozbité jedno koleno a jeden lakeť a ešte milión vecí. Deti rozbesnené a do večera ešte ďaleko. Kam by som sa schovala?
Zuzana Široká
Na raňajky playstation, na desiatu cola (alebo nič)
Kým náš syn nezačal chodiť do školy, bola som presvedčená, že žijeme v jednom z posledných kútov sveta, ktorý ponúka deťom idylické detstvo. Také, kde sa decká popoludní čvachtajú v potoku, trhajú gate na stromoch, v zime zanechávajú bobové stopy cez tri záhrady. S mamičkami v škôlke sme si namiesto nadávok vymieňali neškodné klebety, recepty na mrkvové koláče a romány o Afrike. Stokrát som sa chystala napísať mierne ironický blog o švábskych stratfordských mamičkách a ich dokonalých detičkách, nenapadla mi však žiadna duchaplná pointa - nekonfliktný, nekomerčný život sa mi celkom páčil. Potom však Dávid začal chodiť do školy a rousseauovská ilúzia sa rozplynula.
Zuzana Široká
Literárna Nobelovka 2013: Alice Munro
Tak a je to tu! Konečne sa aj ženskej literatúre dostalo oficiálneho uznania. Nič proti hyperintelektuálnej literatúre pre hyperinteligentnú čitateľskú menšinu, veď aj takých treba. Autori ako Günter Grass či Imre Kertész isto majú čo povedať a vedia ako to povedať. Len nie vždy je čitateľ na príjme. Munrovej reálne, nesentimentálne príbehy oslovia aj široké väčšinové publikum. Pri čítaní máte pocit, že jej poviedky niekto zaznamenal z uvoľneného rozprávnaia príbehov pri krbe a červenom víne. Niektorým svojím poviedkam Munrová dopraje happy end, iné skončia veľmi zle a niektoré sa iba pomaly presypú dostratena. Ale taký je život (ženy), či už v Kanade, na Slovensku alebo v Tadžikistane - len málokedy sa dočká geniálne vykonštruovanej duchaplnej pointy.
Zuzana Široká
Starký, veď ty už máš deväťdesiat!
Starký, Lacko Široký z Rochoviec, ty máš dnes narodeniny! Už po deväťdesiatykrát si na Teba otvoríme dobré červené, dáme si chlebíčky, trošku zaspomíname, trošku popolitizujeme, všetko najlepšie, ale hlavne veľa zdravíčka Ti zažel
Zuzana Široká
Nobel na December: Orhan Pamuk - Sneh
V Turecku padá sneh. Dni a noci sa sypú z oblohy veľké vločky: niekedy je z toho skutočná metelica, inokedy visia na oblohe akoby ich tam niekto zavesil. Sneh zasype všetky cesty, ktoré vedú do ospalého mestečka Kars na severovýchode Turecka. Hlavný hrdina, vlastne jeden z dvoch, uviazne v bielom absurdne. Islamisti, tureckí nacionalisti, kurdskí nacionalisti a množstvo etnických skupín žijúcich v tomto zabudnutom kúsku sveta sa postará o dramatické udalosti. Ešteže je tu aj Ipek, veľká láska hrdinu, spisovateľa a novinára menom Ka... Táto kniha má všetko, čo má mať aby zaujala, potešila a primäla rozmýšľať - je tam romantika, poetika, dráma, trochu (vlastne dosť veľa) politiky, ale aj závan sviežej irónie.
Zuzana Široká
A na Vianoce Ježiško deťom zasa knižky prinesie
V záhrade máme vykopanú pascu na vlky. Presne takú, ako mal Emil z Lönnebergy. Hneď vedľa nej svieti na terase laterna zo snehu – presne taká, ako si stavali Deti z Bullerbü. Pod stromčekom nájde náš Dávid Pipi Dlhú Pančuchu a už teraz sa bojím, ako si podľa jej návodu namieša superlepidlo, s ktorým sa dá chodiť po stenách. Lebo Dávid je taký – svoje obľúbené knižky si dáva čítať stále dookola, až kým ich nepozná naspamäť, identifikuje sa s postavami a skúša každú vtákovinu, ktorú vymysleli. Niekedy sú to dosť nebezpečné veci, v ktorých hrajú úlohy pasce na myši, kladivá, laná visiace z balkóna a vlastnoručne vyrobené udice. Ale nevadí, rada to riziko podstúpim, lebo rada vidím svoje deti čítať.
Zuzana Široká
Nobel na November: Elfriede Jelinek - Deti mŕtvych
Grafomanka Elfriede vo vrcholnej forme. Metafory, slovné hračky, dejové motanice, absurdné „nemŕtve“ postavy, realistické miesta deja, ktoré sa zrazu zbláznia, posunuté časové osi a nábytok, z ktorého vyrastajú ľudské vlasy. Všetko poprepletané zložitými narážkami na holokaust a národný socializmus. Spolu 666 strán. Nezvládla by som ani jednu navyše. Jelineková bola ocenená Nobelovou cenou za literatúru v roku 2004 za „muzikálny tok hlasov a prostihlasov v románoch a drámach, ktoré s jedinečnou jazykovou vášňou odhaľujú absurditu a nútenú moc spoločenských klišé.“ Tak na to som ja nedorástla, prepáčte.
Zuzana Široká
Nobel na Október: Jaroslav Seifert - Svatební cesta
Pekné. Seifert osloví asi každého, kto si jeho básičky prečíta. A ja zrazu neviem, čo napísať do blogu o chronicky známom spisovateľovi a chronicky známom diele. Hlavou sa mi preháňajú naspamäť naučené vety zo školy, úryvky z textov na obálkach Seifertových diel či z doslovov. Seifert má už dávno miesto v srdciach slovenských čitateľov aj na mojej podobločnici s básnickými zbierkami na toalete.
Zuzana Široká
O jablkách a veciach s nimi spojených
Na svete dozrieva vyše 20 000 druhov jabĺk. Ak máme šťastie, v supermarketoch nájdeme nanajvýš sedem z nich: Granny Smith z Nového Zélanndu, Braeburn z Čile, Gala z Talianska, Pink Lady možno z Izraela. Aj niektoré jablká z
Zuzana Široká
Tunel duchov v Slavošovciach ožíva
Tým tunelom nikdy nijaký vlak neprešiel. Koľajnice a železničné semafory by ste hľadali márne. Nájsť v kroví a vlhkej húštine vchod vedelo už len zopár zasvätených z okolia. Ale všeličo sa zmenilo a dnes je opustený tunel medzi Sl
Zuzana Široká
Nobel na September – Imre Kertész: Kaddiš za nenarodené dieťa
Kaddiš za nenarodené dieťa je obsahom aj formou najzvláštnejšia kniha, akú som kedy čítala. Nemala som na ňu veľkú chuť; bála som sa toho Kertésza ako čert kríža, ale dostal ma. Namotala som sa a prinútil ma rozmýšľať o veciach, ktorými sa mi nikdy zaoberať nechelo. Zimomriavky z knihy mám aj teraz pri písaní blogu.
Zuzana Široká
My, kengurie mamy
"Mama, ty si moja nosnica", povedal Dávid láskyplne, keď som večer niesla do postele. Ja by som možno zvolila iný výraz, ale má pravdu. Svoje deti prevlačujem ako mačka mladé. Na rukách a vo všelijakých pomôckach. Má to množstvo výhod pre deti aj pre rodičov. A pre susedov je to aj po piatich rokoch skvelá téma na pokec na lavičke pod javorom.
reklama
Zuzana Široká
Nobel na August - Nadžíb Mahfúz: Putovanie Ibn Fattúmu
Mahfúz je niečo ako islamský Coelho. Pracuje s rovnakými ingredienciami: cestovanie a hľadanie; či už tých správnych hodnôt, správnej viery alebo aspoň seba samého. Úspech u čitateľov presýtených upírmi a pánom Greyom je zaručený.
Zuzana Široká
Nobel na Júl - Yasunari Kawabata: Kjóto
Kjóto bolo pre mňa terra incognita. O diele, autorovi, a ak nerátame Spomienky gejše, ani o japonskej literatúre som toho veľa nevedela. Pod pojmom japonská literatúra som si predstavovala opisy kvitnúcich čerešní, šušťanie hodvábnych kimon a hlboké emócie predstavené extrémne redukovanými vyjadrovacími prostriedkami. A tak som sa pri čítaní Kjóta nechala viesť labyrintom japonských písmeniek takmer bez predsudkov: google a wikipediu otvorím až po dopísaní tohto blogu.
Zuzana Široká
Spievanky, spievanky, kdeže ste sa vzali?
Neviem presne kde sa vzali, ale sú ich stovky. Vyspevujeme si od rána do večera. Pesničky ľudové aj zľudovené, pesničky z telky, populárne hity z rádia, detské odrhovačky ... . Niekedy sa cestou do škôlky hráme s Dávidkom takú hru - on povie slovo a ja mu o ňom zaspievam pesničku. Ani som netušila, že ich toľko poznám a keby ste mi pred piatimi rokmi povedali - "zaspievaj!", odpovedala by som "neviem, nechcem, nebudem, šibe ti?" A potom sa narodil Dávid a spolu s ním naše pesničkové dni. Tú prvú som mu zaspievala ešte keď bol úplne čerstvý, zabalený vo vyhriatom uteráku. Bola to "V hlbokej doline srnka vodu pije." Neviem prečo.
Zuzana Široká
Nobel na Jún - Rudyard Kipling: Kniha džunglí
Myslela som si, že Knihu džunglí poznám, že si čítaním pripomeniem nedeľné predpoludnia pred telkou, a že príbehy o Mauglím a vlčej svorke budem rozprávať Dávidovi pred spaním. Ale - chyba lávky! Pôvodná Kiplingova verzia má s tou Disneyovskou spoločné máločo. Mauglí, Balú a Bagíra vystupujú iba v troch zo siedmych príbehov a ich výchovné metódy a opisy zabíjania tigra Šer Chána by namiesto sladkých snov prilákali iba ak nočné mory o bláznivých opiciach. Napriek tomu neľutujem, Kniha džunglí je naozaj o džungli a jej obyvateľoch takých, akí sú - o zvieratách bez antropomorfných čŕt a vlastností, ktoré nasledujú svoj inštikt. A len tak mimochodom, jeden z príbehov z džungle, Biely tuleň, sa odohráva uprostred Beringovho mora.
Zuzana Široká
O poézii na záchode
Polievala som kvety pred domom, keď sa pri mne zastavila susedka z horného konca ulice. Vraj či by nemohla použiť našu toaletu. Neviem, či jej naozaj bolo treba, alebo či len chcela vidieť ako vyzerá náš dom zvnútra, ale OK.
