Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Z úst nejednej osobnosti (osoby) politického, verejného a mediálneho života zaznieva dnes tak častá a módna kritika namierená proti tzv. konzumnej spoločnosti. Tá sa údajne až príliš sústreďuje na materiálnu stránku života.
V roku 1971 sa na Stanfordovej univerzite v USA uskutočnil experiment (tzv. stanfordský väzenský experiment), ktorého autorom bol psychológ Philip G. Zimbardo. Vybraní (psychicky a fyzicky) zdraví univerzitní študenti boli na základe žrebovania rozdelení na väzňov a dozorcov. Pohybovať sa mohli len v určenom, obmedzenom prostredí interiéru.
Minister vnútra Róbert Kaliňák verí, že v prípade zrúteného mosta pri Kurimanoch "nedošlo k šetreniu na nesprávnom mieste" a že "nehoda nemá žiadne spojenie s cenami". Ďalej pre médiá uviedol, že "ak by boli dodržané všetky technologické postupy a bezpečnostné predpisy, k tragédií by nedošlo". Minister Kaliňák tak verejnosti povedal samozrejmosť, na ktorú netreba mať zvlášť predĺženú miechu. Bez príčin totiž nie je následkov, často aj nepríjemných. Žijeme vo svete nezamýšľaných dôsledkov, ktoré nás občas zastihnú nepripravených a to aj na to najhoršie...
Obsahová vyprázdnenosť spoločenskej a politickej scény s najväčšou pravdepodobnosťou v dohľadnom čase vygeneruje nové politické strany a hnutia. Tie sa budú snažiť občanom vsugerovať, že čo je nové formou, je nové tiež obsahom.
Neodmysliteľnou súčasťou duševného sebaubíjania takzvaného proletariátu a roľníctva je tvrdenie, že svet je veľká divadelná scéna na doskách ktorej hrá hlavnú úlohu kapitalista s cylindrom na hlave, poťahujúc sústavou nitiek upevnených na tele "bezbranného pracujúceho".
Alojz Hlina sa svojim rozhodnutím opustiť "združenie" jedného muža vzdáva svojej budúcej popularity. Môže mať však aspon fajn pocit, že už nebude naďalej politicky pomáhať slovenskému Caligulovi, šéfovi OĽaNO. Vnútorná sebaočista odchodom z "paláca" je to najlepšie, čo mohol Alojz Hlina urobiť. Dejiny novodobej slovenskej politiky ukazujú, že nemá zmysel pomáhať politikovi, ktorý uprednostňuje politickú sedliackosť pred uznávaním pravidiel.
V roku 1996 denník Sme publikoval môj článok pod názvom: Vegetovanie v hodnotovom rozklade. Napísal som ho pri príležitosti výročia udalostí z novembra 1989. Text článku sa mi zdá aktuálny aj dnes a preto si dovoľujem publikovať na mojom BLOGu jeho najdôležitejšie pasáže. Slová uvedené v článku z roku 1996 ako napríklad "mečiarovci a antimečiarovci" si v súčasnosti môžeme zameniť s povestným "ficovci a antificovci". Ako včera, tak aj dnes... Začítajme sa do spomienok na prítomnosť.
"Nevidím z tejto mentálnej kazajky inú cestu, ako celkovú generačnú obnovu slovenskej politiky", povedal nedávno Radoslav Procházka (platforma Alfa v KDH). Problém slovenskej politiky (a zvlášť pravice) však nespočíva ani tak v generačnej obnove, ale skôr v povahovom socializme, ktorý nám neutále trčí z topánok.
Predseda SaS Richard Sulík sa vo volebnej kampani v roku 2010 na bilboardoch nechal zobrazovať ako parafrázovaná kreslená postava Supermana. V reálnom (politickom) živote má však od Supermana ďaleko. Prečo?
Volanie časti verejnosti po príchode silnej osobnosti sa stalo v tejto krajine nepovinnou rozcvičkou mysle. Ako však môže fungovať osobnosť (nie iba osoba) v podmienkach, ktoré sú zrelé skôr na padnutie únavou?
Až budú predsedovia SDKÚ, KDH, SaS a Most-Hid "kádrovať" svojho potencionálneho "spoločného prezidentského kandidáta", mali by mu položiť jednu zásadnú otázku: Aký je Váš postoj k okolnostiam, technológií a postupu povalenia Radičovej vlády z októbra 2011?
V spoločenskom organizme (krajina - štát - národ) je prítomnosť extrémistickej politickej organizácie prirodzená. Ak predstavitelia vlády a parlamentu tvrdia, že rôzne verejné prezentácie radikálov sú nenormálne, tak zavádzajú občanov. Rovnako zavádzajúce je tvrdenie, že existencia a vystúpenia extrémistov sú dôsledkom zlej spoločenskej situácie. Radikál, extrémista tu je a bude, bez ohľadu na vážnosť, alebo nevážnosť spoločenskej atmosféry. Politický extrémizmus je (takpovediac) zákusok na divoko a zvyčajne vegetuje na periférií spoločenského diania.
Je zvláštne počúvať občasnú kritiku na adresu Mariana Kotlebu z úst politikov SNS, či Smeru - SD. Označujú ho za extrémistu a možný zdroj nebezpečenstva. Podobne ako on sa však hlásia k rovnakej, alebo minimálne podobnej voličskej základni. Tej, ktorá má svoje mentálne korene v Hlinkovej slovenskej ľudovej strane (autonomistický blok HSĽS).
Je pravdepodobné, že ak by sme Rómov na Slovensku nemali, tak si ich vymyslíme. Kritizovanie Rómov je často(takpovediac) ventilovaním našich vlastných spločensko - osobných nepodarkov, frustrácií, nenaplnených túžob, ktoré s rómskou problematikou väčšinou nemajú nič spoločné. Na úrovni politickej je rómska téma obľúbenou mucholapkou určenou pre nalepovanie potencionálnych voličov.
Predseda SDKÚ Pavol Frešo a predseda KDH Ján Figel v nedávnej diskusií na TA3 prezentovali cieľ "spoločného hľadania" prezidentského kandidáta. Taktiež hovorili o "spločnom postupe opozície" voči dominantnému Smeru - SD. Vágnosť povedaného v televíznej debate bola ubíjajúca a plná fráz. Na televíznu obrazovku tak bola prenesená politická adolescentnosť osôb, ktoré veľa hovoria, ale málo povedia.
Ústava SR, piata hlava, prvý oddiel, čl. 73 hovorí: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Politický systém akejsi liberalizovanej diktatúry sa stal módnym snom nejedného ľavicovo ("revolučne") zmýšľajúceho mladého muža, ženy, študenta, ľavicového intelektuála, umelca, novinára. Domnelá aj skutočná "dekadentnosť dnešného sveta" ich spojuje v snívaní o "lepšej, spravodlivejšej" planéte, kde sa voda sype a piesok leje. O svete, kde niet chudoby, bohatstva, nepriateľstva, vojen, iba úsmev, láska. Túžba po lepšom zajtrajšku ako vystrihnutá z piesne Imagine od Johna Lennona.
V roku 2014 čakajú Slovensko voľby prezidentské, ktoré budú mať vážny vplyv na voľby parlamentné (2016). Nový prezident bude pre slovenských voličov kompasom pre voľbu poslancov NR SR. Vzhľadom na slovenské pomery je pravdepodobné, že sa dočkáme nacionálne - socialistického prezidenta a následne aj "nového" vládnuceho subjektu podobného charakteru. Je však možný obrat. Otázky súčasnej politickej "opozície" by preto mali znieť: "Ako nespáchať politickú samovraždu v čase predvolebnom a volebnom? Ako neskončiť na politickej patológií?"
Róbert Fico ešte ako člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ) pozorujúc Vladimíra Mečiara pochopil, že na slovenského človeka (voliča) z ľudu neplatia žadne intelektuálne rečnícke kreácie. V jednoduchosti je krása a tak začal "otecka vlasti" v trochu kultivovanejšej podobe neskôr úspešne imitovať. Igor Matovič potom pozoroval Fica a uvedomujúc si rozsah svojich možností začal s procesom imitácie tiež.
Už dnes je takmer isté, že po roku 2014 (voľby prezidentské) a po roku 2016 (voľby parlamentné) bude dnešná slovenská (takzvaná) opozícia v hlbokej kóme. Už dnes je unavená z vlastných neúspechov. Únava z únavy sa stala jej odevom. Občas je dokonca počuť názory, že by potrebovala povzbudiť a "dobiť batérie". Skúste ale povzbudzovať bežca - športovca, ktorému sa príliš behať nechce, no napriek tomu čaká na potlesk z tribún.
