Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zimné obdobie je pre nejedného bezdomovca chladným peklom. Pre nejedného majiteľa teplého bytu, domu zas časom zvýšených obrátok frflania na bezdomovcov a ich spôsob života.
Keď počúvam, alebo čítam, že homosexualita je chorobou, mám sa sto chutí takzvaných odborníkov na danú "problematiku" opýtať: Ak je sexuálna orientácia chorobou, je chorobou aj heterosexualita?
Albert Einstein raz povedal, že vesmír a ľudská hlúposť sú nekonečné, len v prvom prípade si nie je celkom istý... Spomenul som si na jeho výrok pri sledovaní neustále sa opakujúcej, neproduktívnej, povrchnej a bulvarizovanej kritike voči premiérovi a Smeru - SD zo strany veľkej časti masmédií a opozície.
My Slováci o sebe častokrát hovorievame, že sme dobrosrdeční a pohostinní. Uvedené považujeme takmer za národnú vlastnosť. Dokonca sa v debatách predháňame, ktorá oblasť Slovenska je dobrosrdečnejšia a pohostinnejšia, kto má väčšiu dávku dobráctva. Ženy (priateľky) v diskusiách o svojich mužoch občas robia niečo "prízemne" podobné: Hovoria o tom, "kto ho má väčšieho"... a predháňajú sa (pokiaľ na to majú dôvod) v chválení toho "svojho samca".
/Som dobrý, dobrý, či zlý..?/ Neviem, neviem.../ To je časť textu staršej piesne od skupiny Elán. Aj v iných piesňach, básňach sa spieva a píše o dobrom a zlom človeku. Jestvuje však dobrý a zlý človek? Je jedinec iba dobrý a ďalší iba zlý? Prečo cítime potrebu vnášať do vzájomnej komunikácie zjednodušené vyjadrenia typu: Tamten je dobrý a tamten zlý...
Slovné spojenie "sociálne cítenie" sa v mentálnych podmienkach Slovenska stalo neodmysliteľnou súčasťou diskusných klišé, rečníckych kreácií politikov a profilovania sa voči názorovému oponentovi. Kto uvedené slovné spojenie nepoužíva, alebo ho dokonca kritizuje, ten je považovaný takmer za potencionálneho kriminálnika.
Keď ôsmeho decembra 1980 mladý muž menom Mark David Chapman v New Yorku zastrelil hudobníka, textára, speváka (ex-beatla) Johna Lennona, masmédiá po celom svete mylne tvrdili, že ide o "psychicky narušeného fanúšika". Chapman rozhodne šialencom nebol a jeho čin bol vopred chladnokrvne naplánovanou akciou. Potreboval vykonať "niečo", čo ho dá do nesmrteľnej spojitosti so známou osobnosťou.
Niekdajší politický "spolujazdec" Igora Matoviča poslanec NR SR Alojz Hlina nedávno na svojom BLOGu uverejnil článok pod názvom: Čo je zmyslom bytia v politike. V texte sa (ne)priamo obracia na Ľudovú platformu. Spomína aj jej Memorandum pre zodpovednú politiku a... má slová uznania...
Zbabraný štrajk slovenských pedagógov bol (je) v skutočnosti pseudoštrajkom, ktorý poukázal na dlhodobú absenciu premysleného a reálneho vzdoru Slovákov voči politickej moci. A kde niet racionálneho vzdoru, tam niet ani tvrdohlavosti, disciplinovanosti a... spoľahlivosti. Štajkoparódie na pokračovanie.
Niekdajšia Strana demokratickej ľavice (SDĽ) mala v rokoch 1990 až 1992 vo svojej rétorickej agende jednu z tém, ktorá bola nesmierne populárna: "Odliv mozgov do zahraničia". Slovné cvičenia na danú tému zažívajú svoj návrat a sú znovu populárne...
V roku 1988 si strana a vláda niekdajšej ČSSR pripravovala a verejne deklarovala vízie vládnutia do roku 2018. Umelohmotná propaganda tento nezmysel rozširovala a to bez ohľadu na sociálne, politické, hospodárske, medzinárodné, fyzikálne a časové spoločenské preferencie. Súčasná strana a vláda hypnotizérov sa snaží verejnosti vsugerovať niečo podobné a síce, že má vízie vládnutia a hospodárenia na "najbližších tridsať rokov".
Na masmediálnej mape Slovenska sa dnes opakuje to, čo sa dialo v rokoch 1992 až 1998. Meno jedného človeka - politika je každodenne skloňované tak často, ako slová: Sex, peniaze, práca, počasie, zdravie...
"Zmeňme politický a spoločenský systém a bude nám lepšie", povedal mi nedávno v debate stavebný robotník. "Ľudia k sebe budú lepší, keď sa zmení systém", skonštatoval účastník na internetovom diskusnom fóre. "Je čas na zmenu systému", hovoril politológ v rozhlasovej debate. Viedla by však prípadná zmena politického a spoločenského systému k reálnej pozitívnej zmene? Boli by k sebe ľudia lepší? Mali by pootvárané dvere svojich domov, bytov pre kohokoľvek neznámeho a tváre vytapetované úsmevom?
Frfleme, nadávame a konštatujeme, že na dôležitých štátnych a odborných postoch nie sú dostatočne a charakterovo zdatní ľudia. Zjednodušená odpoveď na uvedenú tému by mohla znieť: "Nejsou lidi". Lenže... kde sú...? Alebo... ak tu boli, kam sa stratili...? Kde sú ich potomkovia...?
"Antikapitalisti", neomarxisti a nacionálni socialisti hovoria a píšu o negatívach "kapitalizmu", o potrebe jeho potlačenia, odstránenia v mene "všeobecného blaha". Existuje však "kapitalizmus" ako politický systém?
Nedávno zverejnené prieskumy verejnej mienky opäť poukázali na (v slovenských pomeroch prirodzenú) dominanciu Smeru - SD Róberta Fica. Nezanedbateľným faktom ostáva, že nemalú časť voličskej základne socialistov tvoria ľudia, ktorí sa označujú za priaznivcov Kristovho učenia a teda veria v Boha.
Spisovateľ a publicista Karel Čapek v roku 1924 v časopise Přítomnost zverejnil článok: Proč nejsem komunistou. Žijeme v časoch pokusov (mediálne nie iba lokálnych) o znovuoživovanie Červeného kohúta, ako údajnej nádeje pre "masu" a "chudobného človeka". Majster slova Karel Čapek sa svojim textom pozerá aj za pomyselné zrkadlo človečenstva. Článok prekračuje časové pásma a samotné hranice času. Píše sa rok 2012 a pre nás je stále aktuálny. Pozrime sa preto na niektoré najpodstatnejšie pasáže textu Karla Čapka.
Hudobný skladateľ, spevák a herec Jaro Filip v časoch komunistického režimu hovorieval, že "na päť detí pripadá jeden banán". Boli to časy, kedy bol vtip neoficiálnym komentárom dňa. Nejednému súčasnému človeku v zrelom veku by však bolo vhodné položiť otázku: Prečo Vám bolo tak dobre, keď bolo zle...?
Súčasťou staronovej rétoriky vládnucej strany a (jej satelitu) prezidenta Ivana Gašparoviča je (okrem iného) tvrdenie, že aktuálne problémy je možné riešiť zhodou na "spoločnom záujme" a "spoločných hodnotách" v mene "štátneho záujmu". Má ísť o bližšie nedefinované "zjednotenie spoločnosti".
Začiatkom roku 2008 vtedy ešte poslanec za KDH Vladimír Palko v rokovacej sále slovenského parlamentu vyjadroval svoje zásadné postoje k Lisabonskej zmluve. Dnešné dianie v EÚ dáva dôvod na opätovné prečítanie si kľúčových častí (pôvodne dlhšieho) textu, nad počúvaním ktorého sa v roku 2008 nejeden poslanec NR SR (a hlavne vtedajšej vládnej koalície) uškŕňal.
