Žijeme vo svete plnom rituálov, opakovania, napodobňovania a zdania často zbaveného kontaktu s realitou. Albert Einstein raz povedal: Kto chce byť členom ovčieho stáda, musí sa stať ovcou. Som človekom, ktorý chce uvedené meniť alebo sa o to aspoň Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Slovné spojenie "sociálne cítenie" sa v mentálnych podmienkach Slovenska stalo neodmysliteľnou súčasťou diskusných klišé, rečníckych kreácií politikov a profilovania sa voči názorovému oponentovi. Kto uvedené slovné spojenie nepoužíva, alebo ho dokonca kritizuje, ten je považovaný takmer za potencionálneho kriminálnika.
Keď ôsmeho decembra 1980 mladý muž menom Mark David Chapman v New Yorku zastrelil hudobníka, textára, speváka (ex-beatla) Johna Lennona, masmédiá po celom svete mylne tvrdili, že ide o "psychicky narušeného fanúšika". Chapman rozhodne šialencom nebol a jeho čin bol vopred chladnokrvne naplánovanou akciou. Potreboval vykonať "niečo", čo ho dá do nesmrteľnej spojitosti so známou osobnosťou.
Niekdajší politický "spolujazdec" Igora Matoviča poslanec NR SR Alojz Hlina nedávno na svojom BLOGu uverejnil článok pod názvom: Čo je zmyslom bytia v politike. V texte sa (ne)priamo obracia na Ľudovú platformu. Spomína aj jej Memorandum pre zodpovednú politiku a... má slová uznania...
Zbabraný štrajk slovenských pedagógov bol (je) v skutočnosti pseudoštrajkom, ktorý poukázal na dlhodobú absenciu premysleného a reálneho vzdoru Slovákov voči politickej moci. A kde niet racionálneho vzdoru, tam niet ani tvrdohlavosti, disciplinovanosti a... spoľahlivosti. Štajkoparódie na pokračovanie.
Niekdajšia Strana demokratickej ľavice (SDĽ) mala v rokoch 1990 až 1992 vo svojej rétorickej agende jednu z tém, ktorá bola nesmierne populárna: "Odliv mozgov do zahraničia". Slovné cvičenia na danú tému zažívajú svoj návrat a sú znovu populárne...
V roku 1988 si strana a vláda niekdajšej ČSSR pripravovala a verejne deklarovala vízie vládnutia do roku 2018. Umelohmotná propaganda tento nezmysel rozširovala a to bez ohľadu na sociálne, politické, hospodárske, medzinárodné, fyzikálne a časové spoločenské preferencie. Súčasná strana a vláda hypnotizérov sa snaží verejnosti vsugerovať niečo podobné a síce, že má vízie vládnutia a hospodárenia na "najbližších tridsať rokov".
Na masmediálnej mape Slovenska sa dnes opakuje to, čo sa dialo v rokoch 1992 až 1998. Meno jedného človeka - politika je každodenne skloňované tak často, ako slová: Sex, peniaze, práca, počasie, zdravie...
"Zmeňme politický a spoločenský systém a bude nám lepšie", povedal mi nedávno v debate stavebný robotník. "Ľudia k sebe budú lepší, keď sa zmení systém", skonštatoval účastník na internetovom diskusnom fóre. "Je čas na zmenu systému", hovoril politológ v rozhlasovej debate. Viedla by však prípadná zmena politického a spoločenského systému k reálnej pozitívnej zmene? Boli by k sebe ľudia lepší? Mali by pootvárané dvere svojich domov, bytov pre kohokoľvek neznámeho a tváre vytapetované úsmevom?
Frfleme, nadávame a konštatujeme, že na dôležitých štátnych a odborných postoch nie sú dostatočne a charakterovo zdatní ľudia. Zjednodušená odpoveď na uvedenú tému by mohla znieť: "Nejsou lidi". Lenže... kde sú...? Alebo... ak tu boli, kam sa stratili...? Kde sú ich potomkovia...?
"Antikapitalisti", neomarxisti a nacionálni socialisti hovoria a píšu o negatívach "kapitalizmu", o potrebe jeho potlačenia, odstránenia v mene "všeobecného blaha". Existuje však "kapitalizmus" ako politický systém?
Nedávno zverejnené prieskumy verejnej mienky opäť poukázali na (v slovenských pomeroch prirodzenú) dominanciu Smeru - SD Róberta Fica. Nezanedbateľným faktom ostáva, že nemalú časť voličskej základne socialistov tvoria ľudia, ktorí sa označujú za priaznivcov Kristovho učenia a teda veria v Boha.
Spisovateľ a publicista Karel Čapek v roku 1924 v časopise Přítomnost zverejnil článok: Proč nejsem komunistou. Žijeme v časoch pokusov (mediálne nie iba lokálnych) o znovuoživovanie Červeného kohúta, ako údajnej nádeje pre "masu" a "chudobného človeka". Majster slova Karel Čapek sa svojim textom pozerá aj za pomyselné zrkadlo človečenstva. Článok prekračuje časové pásma a samotné hranice času. Píše sa rok 2012 a pre nás je stále aktuálny. Pozrime sa preto na niektoré najpodstatnejšie pasáže textu Karla Čapka.
Hudobný skladateľ, spevák a herec Jaro Filip v časoch komunistického režimu hovorieval, že "na päť detí pripadá jeden banán". Boli to časy, kedy bol vtip neoficiálnym komentárom dňa. Nejednému súčasnému človeku v zrelom veku by však bolo vhodné položiť otázku: Prečo Vám bolo tak dobre, keď bolo zle...?
Súčasťou staronovej rétoriky vládnucej strany a (jej satelitu) prezidenta Ivana Gašparoviča je (okrem iného) tvrdenie, že aktuálne problémy je možné riešiť zhodou na "spoločnom záujme" a "spoločných hodnotách" v mene "štátneho záujmu". Má ísť o bližšie nedefinované "zjednotenie spoločnosti".
Začiatkom roku 2008 vtedy ešte poslanec za KDH Vladimír Palko v rokovacej sále slovenského parlamentu vyjadroval svoje zásadné postoje k Lisabonskej zmluve. Dnešné dianie v EÚ dáva dôvod na opätovné prečítanie si kľúčových častí (pôvodne dlhšieho) textu, nad počúvaním ktorého sa v roku 2008 nejeden poslanec NR SR (a hlavne vtedajšej vládnej koalície) uškŕňal.
Z úst nejednej osobnosti (osoby) politického, verejného a mediálneho života zaznieva dnes tak častá a módna kritika namierená proti tzv. konzumnej spoločnosti. Tá sa údajne až príliš sústreďuje na materiálnu stránku života.
V roku 1971 sa na Stanfordovej univerzite v USA uskutočnil experiment (tzv. stanfordský väzenský experiment), ktorého autorom bol psychológ Philip G. Zimbardo. Vybraní (psychicky a fyzicky) zdraví univerzitní študenti boli na základe žrebovania rozdelení na väzňov a dozorcov. Pohybovať sa mohli len v určenom, obmedzenom prostredí interiéru.
Minister vnútra Róbert Kaliňák verí, že v prípade zrúteného mosta pri Kurimanoch "nedošlo k šetreniu na nesprávnom mieste" a že "nehoda nemá žiadne spojenie s cenami". Ďalej pre médiá uviedol, že "ak by boli dodržané všetky technologické postupy a bezpečnostné predpisy, k tragédií by nedošlo". Minister Kaliňák tak verejnosti povedal samozrejmosť, na ktorú netreba mať zvlášť predĺženú miechu. Bez príčin totiž nie je následkov, často aj nepríjemných. Žijeme vo svete nezamýšľaných dôsledkov, ktoré nás občas zastihnú nepripravených a to aj na to najhoršie...
Obsahová vyprázdnenosť spoločenskej a politickej scény s najväčšou pravdepodobnosťou v dohľadnom čase vygeneruje nové politické strany a hnutia. Tie sa budú snažiť občanom vsugerovať, že čo je nové formou, je nové tiež obsahom.
Neodmysliteľnou súčasťou duševného sebaubíjania takzvaného proletariátu a roľníctva je tvrdenie, že svet je veľká divadelná scéna na doskách ktorej hrá hlavnú úlohu kapitalista s cylindrom na hlave, poťahujúc sústavou nitiek upevnených na tele "bezbranného pracujúceho".
