V poslednom období sme zaregistrovali, že na Slovensku sa stále viac otvára problematika integrácie mentálne postihnutých žiakov do bežných tried ZŠ a to najmä z dôvodu riešenia rómskej problematiky. Týmto chceme poukázať na dôsledky, ktoré môže integrácia so sebou priniesť a pokúsime sa navrhnúť vhodné riešenia tejto otázky.
Ako to vlastne je s tými žiakmi z marginalizovaných komunít v špeciálnych školách? Udalosti (nielen) posledného obdobia si vyžadujú aj reakciu priamo z učiteľskej komunity. Nech sa páči.
Vážení priatelia, byť na konci záujmu spoločnosti a stať sa predmetom záujmu spoločnosti a dosiahnuť akceptovateľné ciele a výsledky je cesta, ktorou musíme kráčať my všetci, zomknutí v úsilí dosiahnuť spoločenský status slovenského európskeho učiteľa. Je to cesta o našom entuziazme, o optimizme, o nádeji, o našej spoločnej výnimočnosti. Po otvorení železnej opony sme s nádejou začali kráčať po demokratickej ceste, kde hodnota vzdelania výrazne akcentuje v školských vyspelých systémoch a postavenie učiteľa nesporne nie je vnímané na okraji záujmov spoločnosti, ale ako prioritný prvok celého socializačného a globalizačného procesu sveta. S nádejou a v intenciách poslania učiteľa chrániť hodnoty spoločnosti sme očakávali, že v programovom vyhlásení všetkých vlád téma školstva bude predmetom dôležitosti a učitelia sa na „chvíľočku“ stanú „V.I.P“.
Na stránkach facebookovej skupiny Skúsenosti, nápady a rady pre učiteľov sa objavila zaujímavá debata, ktorú rozvíril dotazník k rigoróznej skúške p. Tomáša Kozáka k problematike násilia na školách páchanom na učiteľoch. Ako sa ukazuje aj na základe predbežných výsledkov, či v samotnej debate uvedeného linku, toto je to závažnejší problém ako sa niekomu môže zdať.
Sociálne siete sa stali promptným priestorom nielen pre osobnú komunikáciu, relax a získavanie informácií, ale prostredníctvom vytvorenia skupín i odbornou platformou pre riešenie a diskusiu niekedy mimoriadne závažných tém, ktoré čakali na otvorenie niekoľko rokov. Prostredníctvom písmeniek, slov a často nedokončených a nepresne formulovaných myšlienok vznikajú názorové „búrky", ba dokonca nevhodne zvolené slová vyznievajú ako strieľajúce guľky.
Prehodnotí vláda kvôli nim nepriaznivý rozpočet? Učiteľ Hnízdo z kultového českého filmu Obecní škola si zrejme privlastnil všetku úctu a váženosť žiakov, rodičov i spoločnosti, no dnes postavenie učiteľa stráca voľakedajší punc. Situácia sa vyostrila natoľko, že za svoje práva štrajkujú.
Dovolenka sa skončila a učitelia sa vrátili do svojich škôl, aby pripravili nový školský rok. Prebehli školenia, prvé pracovné porady i pedagogické rady, schválil sa mnohé dokumenty. A tak ako každý rok prišlo i na diskusiu o tom, či známkovať alebo neznámkovať výchovy. Vypočul som si skonštatovanie, že disciplína žiakov upadá a keď chceme, aby mali predmety potrebnú vážnosť, je potrebné klasifikovať. Lebo známky majú svoju moc. Ak v ne veríme.
Určite ste už počuli o projekte RTVS "Trieda 9.A" a videli aspoň niekoľko častí. Nebudem tu opisovať jeho klady a zápory, pretože táto reality šou už skončila. A napriek možno nevyužitému potenciálu vyvolala množstvo otázok, ktoré by zodpovednému obyvateľovi tohto štátu nemali byť ľahostajné. Napríklad či externé meranie vedomostí na celoštátnej úrovni ovplyvňuje umiestnenie žiaka na strednú školu, či môže krátkodobá zmena pedagóga a štýlu vyučovania rapídne zlepšiť výsledky a hlavne kam kráča náš školský systém. A najmä pri tejto poslednej sa treba pristaviť a podľa môjho názoru sa znova pokúsiť o podobný projekt bez bombastických vyjadrení typu "Váš pohľad na školu sa navždy zmení." O projekt, ktorý by ukázal vzdelávanie Rómov z najchudobnejších rómskych osád. Volal by sa Trieda 0.A.
Páni poslanci Igor Matovič a Peter Pollák spolu s Alojzom Hlinom sa vybrali priamo medzi Rómov do osád zisťovať reálny stav a perspektívu možnosti progresu týchto sociálne vylúčených občanov. Chvályhodný čin, ale s výsledkom, ktorý ako súhrn zverejnil Igor Matovič, sme všetci rátali. Prečo? Pretože tento stav už dlho, dá sa povedať od začiatku, je najmä pedagógom známy. Pokúsim sa teraz odpovedať na niektoré pripomienky, najmä z pohľadu učiteľky, špeciálneho pedagóga z praxe, ktorý rómske deti vyše 10 rokov vzdeláva.
V jednom blogu sme sa nedávno na otázku „Najviac hlupákov pokope?" dozvedeli odpoveď: „V školstve!" Dozvedeli sme sa aj, že: „Kvalitu školstva určuje kvalita učiteľov a tá je horšia, ako sa nám zdá." Nadpis článku bol však zavádzajúci a mnoho senzáciechtivých čitateľov už po prečítaní prvých viet zistilo, že v tomto blogu nepôjde o všeobecne obľúbené kydanie na učiteľov.
Schopnosť kritického a zároveň konštruktívneho myslenia je ovplyvnená formovaním nášho správania v detstve. Zážitky, overená skúsenosť v kontakte s vyslovením opačného názoru, vzory správania - to všetko ovplyvňuje naše reakcie. Vyslovenie názoru, jeho prehodnotenie a pod silou dobrých argumentov aj jeho možná zmena si vyžaduje zrelý prístup tých, ktorí naše názory majú šancu formovať - rodičov, učiteľov, vychovávateľov. Skúsme porozmýšľať.
Keďže sme všetci boli žiaci, väčšina z nás má svoju teóriu o tom, aký by mal byť dobrý učiteľ. Aj ja som bol žiak, teraz som učiteľ a tiež mám svoju teóriu o dobrom učiteľovi.
