Nora-Soul Slížová
Kórejčina a jej krása..hudba
Mám veľmi rada kórejský jazyk, aj kórejskú kultúru. Tento krát Vám ponúkam zopár piesní v tomto krásnom jazyku.
Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Mám veľmi rada kórejský jazyk, aj kórejskú kultúru. Tento krát Vám ponúkam zopár piesní v tomto krásnom jazyku.
Zabúdam. Zabúdam na spomienky, tváre, telefóne čísla, dátumy. Zabúdam aké veľké dobrodružstvo bolo skákať po posteli, a ováľať sa vankúšmi, a naším deckám venujem prísny pohľad , keď ich uchváti toto pokušenie. Občas proste zabúdam na to , čo je vlastne dôležité.
Roman zaplatil. A to tvrdo, a so všetkým čo mal. Nemal toho veľa, len svoj život, nuž nezostal mu ani ten...
Svet sa zdá byť iný, výrazný, tichý a predsa plná príbehov, ak sa človek naňho pozerá z poza objektívu. Príbehov sa nám ponúka mnoho, ale niektorým sa proste nedá odolať.
Sú to len kecalkovia, alebo chcú skutočne pomôcť?
Bolo pár minút pred siedmou, ešte rozospatí cestujúci čakali na rýchlik do Bratislavy. V preplnenej čakárni bolo počuť útržky študentských rozhovor a zopár zívaní, toto všetko v sprievode rytmického chrápania...
Keby sa nejaká krivda napravila už na tomto svete, nikto by si na jej napravovanie nebol vymyslel druhý svet. Anatole France
Niekedy stačí tak málo k tomu, aby sa zmenil celý náš život. Pár minút, sekúnd postačí pre jeden nerozvážny skutok, ktorý sa nedá vrátiť späť. Chvíľka amoku, strata sebakontroly, agresia voči dieťaťu v najlepšom prípade môže skončiť s plačom, v prípade Bennyho sa to však s plačom len začalo...
Karol by bol dnes mladý muž s tridsiatkou na krku, možno s krásnou manželkou po boku, a malými deťmi obšmietajúcimi sa vôkol nôh. Žiaľ príbeh Karola nabral iný smer. Zvolil si inú cestu, cestu z ktorej nie je návrat, cesta ktorá sa skončila dramaticky.
Kto by to bol o mne povedal?! ( No dobre, ale rodina sa predsa neráta). Vlastne, už som to dávno tušila...
Píšem Ti list, veď 25 máš len raz za život. A je toho toľko veľa, čo Ti chcem povedať ...
Aká to nezmyselná otázka?! Veď predsa odpoveď, je jednoznačná...
Odpoveď možno nebude, až taká jednoznačná...
Ako by ste opísali krásu? Čo vlastne krása je? Aké sú jej charakteristiky? Kde sú jej hranice?
Možno mi to raz niekto vysvetlí.... Ale docela by ma zaujímal názor bloggerov..
Možno to vyznie jednoducho, zovšeobecnene ba až ironicky. Ale podľa mňa, to najdôležitejšie v živote je schopnosť tešiť sa...