Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Stará múdrosť hovorí, že sa musíme naučiť odpúšťať, pretože inak škodíme sami sebe. A úprimne povedané, našla som mikro alternatívu, ako odpustiť tomuto štátu, že ma každé ráno naštve. Teda, odpúšťam ti Slovensko, samozrejme nie zadarmo, ale pre toto:
Hovorí sa, že kto je bez viny, nech kameňom hodí. A tak som dostala smelú myšlienku, čo tak namiesto hľadania pozitívneho tam, kde sa nájsť nedá, by tí, ktorí sú bez viny by sa nemuseli stiahnuť do ulít, ale smelo hodiť kameňom.
Snažím sa nájsť správne slová, ktoré by sa približili k mojím pocitom z tejto krajiny a zároveň by boli publikovateľné. V podobnej situácii sa ocitá asi milión občanov, ktorí sa každé ráno vyberú sa svojimi povinnosťami.
Vždy je zaujimavé pozorovať ľudí, snažiť sa dekódovať príbehy, ktoré ich mimika vyjadruje. Predvčerom som pri takom lenivom pozorovaní natrafila na niečo, pre mňa vzácne. Niečo, čo som už dávno nespozorovala. Člověk by měl číst jen to, co obdivuje.Johann Wolfgang von Goethe
Kultúry zanikajú a vznikajú zároveň. Je to dlhý proces trvajúci mnohé dekády, preto sa s týmto fenoménom stretávame častejšie v učebniciach a monografiách ako priamym pozorovaním. Ale posledné dva-tri roky, máme možnosť byť priamymi pozorovateľmi pri vzniku novej "teplákovej kultúry."
Celú noc sa mi snívalo s Tebou, cítila som tvoju blízkosť. Aspoň na chvíľu sme boli spolu, tak ako už dávno nie. Noc vystriedali ranné slnečné lúče a sen sa rozplynul.
Z komína včera vychádzal čierny dym, čo signalizovalo svetu, že v Sixtínskej kaplnke dve tretiny z 115 kardinálov nehlasovalo rovnako. A 266-tý pápež nebol zvolený. Dnes sa budú konať 4 daľšie kolá voľby, ráno a večer. Konkláve má svoje pravidlá, históriu a jeho priebeh je zrkadlom toho, čo sa deje v cirkvi. A tak v krátkosti niečo o konkláve
Ak máte chuť, poďte si so mnou zaspomínať na staré peniaze. Už od svojich 5 rokoch som čakala na dôchodok. Teta poštárka chodila k nám ráno, okolo 9 hodiny. Občas si u nás sadla, ak čas dovolil, dala si kávu, inokedy sa ponáhľala. Dôchodok sme dostávali štvrtého, každý mesiac. Teda, patril babke, ale bol to môj čas vreckového.
Nastúpila a sadla si hneď za nami. Roztrasenými rukami začala z peňaženky vyťahovať centy, naťahovala čas. Sprievodkyňa prísne nad ňou stála s natiahnutou rukou a hrozbou, že ak ich bude málo, bude si musieť vystúpiť.
Sedeli odo mňa len pol metra, dve mladé slečny. Pekne oblečené, človek by povedal, že sympatické, ale to by bola pravda s podmienkou. To by nesmeli, otvoriť ústa...
Cesta vlakom ma svoje svetlé, aj tienisté stránky, práve tak ako dnešná ranná cesta do práce. Prisadla si ku mne mladá dievčina, ktorú bolo najskôr cítiť, až potom vidieť..
Zimné počasie nám doprialo intenzívne sneženie a dopravné komplikácie. Sneh ako mäkká pokrývka zahalil naše mestá, a zároveň odkryla nás, ľudí. Aj počas týchto posledných dní sme mali príležitosť pozorovať, aký vlastne Slovák je.
Napriek tomu ako jednoducho zákrok vyznie, skutočnosť môže byť omnoho komplikovanejšia, finančne náročnejšia a bolestivejšia. Ako generál po boji, už viem čo všetko som mala urobiť. Ale možno sa rady zídu vám.
Život je srandista. Samozrejme neplatí to na každý deň a na každú situáciu, ale sú chvíle, keď toto tvrdenie je najvýstižnejšie. Vynakladáme veľa úsilia aj prostriedkov na to, aby sme na určitú chvíľu zažili pocit šťastia, oslobodili sa od bežných starostí. Ale často namiesto vytúženého pocitu šťastia, zažívame sklamanie.
Nevera má mnoho podôb. A v modernej dobe aj nevera má modernejšiu alternatívu. Aj keď som si vždy myslela, že mne sa to nikdy nemôže stať.
Hovorí sa, že čas všetko zahojí, že čas je dobrý lekár. Vraj časom bolesť zo straty pominie. A tak čakám, či ďalší deň, mesiac alebo rok niečo na tomto zmení, vylieči a zahojí.
Kontrast je bežnou súčasťou nášho života. Pred búrkou je ticho a po búrke je príjemný slnečný deň. Niektorí, to nazývajú jing-jang alebo odvrátená strana mince.Občas sú to kontrasty idúce za sebou a inokedy existujúce vedľa seba, tak ako dnes ráno..
Moja babka šedivela pomaly, vlastne farbu začala meniť až po sedemdesiatke. Brali sme to s úsmevom a možno aj s radosťou, hladila som ju po vlasoch a pozorne sledovala, ako pribúdalo striebra. A každá šedina bola objavený poklad, prírastok do rodinného striebra.
Dni plynnú rýchle, jeden únavný deň vystrieda ďalší. Sú takmer na vlas rovnaké, líšia sa len drobnými absurditami, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou života mnohých z nás. Expanzívna absurdita obyčajného človeka, ktorá sa šíri ulicami ako mor.
Snažím sa moc nepremýšľať, nehĺbať a neanalyzovať, lebo to bolí. Uvedomujúc si, ako neintelektuálne táto veta vyznieva, napriek tomu, je to pravda, a nič viac ako čistá pravda, odprísahané pri šálke čerstvej kávy. Bolesť (zatím) nespôsobuje samotný proces myslenia, ale ak už vás ovalí "aha efekt" ťažko sa vám bude hrať nevedomca. A kde kukáte tam kukáte samý kaleráb...
