Jana Slobodová
Májový princ
Májový princ prišiel už v apríli... a moje líca sa trochu pýrili – nežne, zľahka. A s princom prišla láska a s ňou aj chaos. A zrazu On bol celým mojím vesmírom.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík: ZAJEZKA, Poézia, O veciach mimo nás, Rozprávky, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Jana Slobodová
Milá Moja!
Kučeravé oči, kučeravé myšlienky – vplietli sa mi zaránky - pod perinu. A už nechcem žiadnu inú, Milá Moja!
Jana Slobodová
Domov
Moje, vieš, vtedy som nedočkavo, so strachom, že neprídeš, že sa niečo zmenilo, pozerala skoro každú chvíľu na mobil aj na net, či mi neprišla správa od Teba. Tak som potom prestala pozerať a čakať, bo nemám rada čakanie, bolí to keď sa človek nedočká, tak ako som sa nedočkala pred dvoma a či troma rokmi - vidíš - už sa čas stiera. Tak som potom kvasila na tej hodjačke, čistila si hlavu hojdaním a potom meditovaním až som začula Tvoj zvonivý hlas - dočkala som sa v šere prichádzajúcej noci.
Jana Slobodová
Indiánske leto
Bolo ticho a prišla tma. A z nej zrodilo sa svetlo a nastalo indiánske leto s indiánskym slnkom na oblohe.
Jana Slobodová
Váhavé váhy II.
Som nepokojná, rozorvaná duša, stále niečo nové skúšam. Nikdy neviem, na ktorú misku váh postavím sa.
Jana Slobodová
Váhavé váhy I.
Váhavé váhy, nerozhodné, zmätené od reality často vzdialené. Váhavé váhy, stvory zvedavé čo chcú vždy vidieť aj tú druhú stranu mince. Niečo je občas úplne inšie ako sa zdá. Váhavé váhy, rozorvané duše, hľadajú v daždi slnečné lúče.
Jana Slobodová
Vône života
Sedím si tu na posteli a ruky si mädlím. Zrazu vychutnávam život až neskutočne náruživo. Každý deň má novú vôňu. A práve to je na živote pekné...
Jana Slobodová
Prečo?
Neviem prečo, na všetko chcem mať odpoveď? Konštruktívnu, a to hneď. Je to úskok, lesť? A či šťastie preveľké? Odpoveď dať mi neviete.
Jana Slobodová
Bezduchí ľudia
Bezduchí ľudia. Dosť sa ich desím. Počúvať bezduché reči bezduchých ľudí. Zo sna sa budím a bojím sa, že budem ako Oni.
Jana Slobodová
Túžba
Mám pocit, že v živote nič nemá význam. Tieto pocity nerada si priznám. Potláčam ich ako sa len dá, sama bývam nerada - cítim sa byť zrazu taká bezradná.
Jana Slobodová
Sen o koníkovi
Chcem bežať s Tebou po lúke ruka v ruke. Cítiť ako rastie tráva a vetrík sa tíško poihráva s vlčím makom, či nevädzou poľnou. Chcem sa cítiť voľnou jak obláčik pary na oblohe a spoznávať diaľky nové.
Jana Slobodová
Hľadanie
Smrť smrťou smrdí a bludička bludiskom blúdi, slepý hľadá cestu, nemý hľadá reč a ja by som chcela vypariť sa preč. Preč od úloh, ktoré dávam sama sebe.
reklama
Jana Slobodová
Partička šachu
Nechaj sa viesť - - nie je to žiadna lesť – svojim šiestym zmyslom a nekonaj bez rozmyslov. Keď prehovára Tvoj vnútorný hlas, počúvaj ten odkaz. Odkaz niekde z vesmíru, počúvaj aspoň na chvíľu.
Jana Slobodová
Báseň o dotyku
Nemá mi kto pomasírovať chrbátik, a Tebe je to jedno. Sedíme na posteli spolu, vedno, hľadíme na štyri prázdne steny a bojíme sa pohnúť. Čakáme, kedy naše city zomrú. Kedy pochováme lásku pod posteľ a budeme ďalej fungovať, hoc nebudeme o to stáť.
Jana Slobodová
O strachu
O strachu I. Často mám strach z reality, ktorá príde, ktorá ešte neprišla. Iba klope za dverami na ustráchané steny môjho srdca.
Jana Slobodová
Lesná rozprávka
Rozprávočku chcem Ti dať. Len sa Tvojich dlaní dotýkať. Pobozkať Ti líca a vysušiť uslzené oči. Tvoj ručníček vyšívaný stále nosím pri srdci tak ako Teba.
