Jana Slobodová
Fajčiarky
„Ty chceš fajčiť, ja chcem fajčiť.“ rozprávajú sa dve cigánky.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Snažím sa ŽIŤ najlepšie ako sa len dá - žiť a živiť sa tým, čo ma baví, napĺňa... zacina sa to darit... spievam a hram na ulici a "predavam" RADOST, divam sa ludom do oci... Zoznam autorových rubrík: ZAJEZKA, Poézia, O veciach mimo nás, Rozprávky, Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Jana Slobodová
Schôdzka naslepo
Už ste niekedy išli na schôdzku naslepo? Vraj je niečo také možné len v amerických filmoch? Veru nie! Na jednu takú schôdzku naslepo som veru išla aj ja.
Jana Slobodová
Vonku
Vonku je treskúca zima a nik nepovie, že je to príma. Každý radšej sedí doma za pecou a snaží sa byť nad vecou. Len bezdomovci na lavičkách sedia a čučom si krvný obeh riedia. Čučom si hrejú svoje útroby a nikto si to s nimi nechce vymeniť.
Jana Slobodová
Rieka detstva
Už utícha Pieseň môjho detstva. Vylizujem prstom z misky sladký lekvár. Vonia lesnými jahodami a detskými snami. Už vysychá Rieka môjho detstva. Ostáva už len hmlistá spomienka na vôňu matky, na hry...
Jana Slobodová
Babičke
Ahoj babi! Vo sne videla som deda. Vie, že spávať sa Ti nedá. Chcel by Ti pomôcť, milá moja, ale nevie ako. Skúša sa Ti prihovoriť dáko, len naráža na zvukotesné steny – Tvojho vedomia - okom neviditeľné.
Jana Slobodová
List Deduškovi
Ahoj Deduško, bolo to super byť znovu s Tebou. Priala by som si, aby si tu bol snami. Môcť tak opäť počúvať Tvoj sarkastický humor. Môcť Ti tak znovu pomasírovať chrbátik alebo pršteky.
Jana Slobodová
Tichá krása
Zastala som v nemom úžase. Duša, ktorá piští po kráse, niečo nové zrazu objavila. Je to škriatok a či víla? Pod pňom si to čupí, a oči na mňa pučí. A ja tiež.
Jana Slobodová
Nemilovaná
Vieš, stokrát sa pýtam samej seba, kedy nastala tá zmena. Kedy sa to všetko zmenilo? Kedy nastal zlom, že Tvoja láska ku mne vyprchala a v Tvojom srdci iná miesto zaujala?
Jana Slobodová
Princ na bielom koni
Čakám na princa na bielom koni, ale neprichodí. A možno si kôň nohu zlomil, a možno princ má srdce ľadové. A možno slúži u Snehovej kráľovnej. Ktohovie?
Jana Slobodová
Anjeli strážny
Mám anjelov strážnych, keď moja nádej umiera, vždy poprosím jedného z nich: „Anjelik môj, prosím, svetielko na cestu mi zažni!“
Jana Slobodová
Rozprávka o ufónskej mačke
V jednom dome, ďaleko, ďaleko od civilizácie na lazoch Lazoch žila mačička Eleonóra. Oproti svojim rovesníčkam bola oveľa, oveľa menšia a chudšia. Stále vyzerala ako mláďa, hoci už mala takmer rok. Mala veľké šikmé oči a vydávala také divné zvuky. Nepriadla ako bežné mačky. Všetci vraveli, že je to Ufónka. A veruže aj bola. Zoslali ju Ufónci na výzvedy na Zem. Bola to malá Ufónka, ktorá sa premenila na mačku, preto, aby sa jej ľudia nezľakli. Veď predstavte si, že by sa pred Vami z čista-jasna zjavil zelený Ufonec so svetielkujúcimi očami a rukami, ktoré si vie predĺžiť, keď treba. No, asi by ste utekali kade ľahšie. A veru aj ja. Ale tie veľké ufónske oči a uši jej ostali. A ľudia, ktorí už predtým Ufóncov videli, hneď vedeli odkiaľ pochádza. Škoda len, že nerozumeli ufónčine – tak sa nazýva reč Ufóncov – pretože Eleonóra by sa vyhla mnohým problémom.
Jana Slobodová
Duch mesta (Banská Bystrica)
Je sobota poobede a námestie je vyľudnené. Dumám, či nezomrel duch mesta a či odviedla ho niekam inam jeho cesta. A možno, dal sa na zlé chodníčky. My, ľudia sme pred ním takí maličký – ako mačný máčik.
Jana Slobodová
Iná
„Asi si iná“ – hovorí mi moja tichá chvíľa. „Asi som iná,“ – pritakávam – „iná ako tí, čo ostalo zrazu po nich ticho.“ „Asi sme iný“ – hovoria aj tí druhí, ktorých som tu stretla v tejto chvíli.
Jana Slobodová
Samotár
Som samotár odjakživa, na čele vpísané to mám - od prvopočiatku svojho detstva. Vydaná napospas Ničote nachádzam blaženosť v samote.
reklama
Jana Slobodová
Na železničnej stanici (alebo úvaha o bezdomovcoch)
Je päť hodín ráno. Na železničnej stanici čakám a vlečúce minúty rátam. Vlečú sa neskutočne, sú ako moje mory nočné. Stále na stanici čakám a bezdomovcov rátam. Tu jeden v kúte trčí a ďalších päť na lavičke sa krčí. Po dlážke cupitajú holuby, občas vzlietnu nad hlavu. Naozaj neviem, či mám rozrobené s nočnými morami a či s Hitchkokovými filmami.
Jana Slobodová
Chcem ľúbiť
Chcem ľúbiť, ale nemám koho. Toľko citu, toľko lásky mohlo by sa do jedného srdca zmestiť.
Jana Slobodová
Hľadač pravdy
Som hľadač Pravdy, svoju Pravdu večne hľadám. Raz podarí sa mi to hádam. A možno niečo celkom iné zbadám. Možno zistím, že všetko je len Ilúzia, mylná, pomíjívá. Občas zdá sa, že Pravda kľukatí sa ako zmija.
Jana Slobodová
Moje šamanské chodníčky so Zorou Frešovou – deň druhý
16.3.2008 Zora nás ráno oboznamuje s programom na dnešný deň a podáva nám informácie o medicínskom liečivom kruhu, ktorý postavili v Belušských Slatinách. Ďalší takýto liečivý kruh sa nachádza na Zaježke na Polomoch, na ktorého „stavbe“ som sa pod vedením ďalšieho šamanského praktikanta Mariana Benku podieľala aj ja minulý rok v jeseni. To bolo vlastne moje prvé stretnutie so šamanizmom. Je to dobrá technika na sebapoznanie a je to skôr o stíšení seba samého a načúvaniu vnútornému hlasu. Medicínsky kruh je tvorený z dvoch kruhov – vnútorného a vonkajšieho – v každom kruhu je 8 kameňov, ktoré sú orientované na jednotlivé svetové strany a každý z nich má svoj význam. Prvý rok sa odporúča, aby človek pracoval so štyrmi kameňmi vo vnútornom kruhu: - na VÝCHOD-e je to DUCH – DUŠA – SPIRIT – SOUL na úrovni Zeme a na úrovni vesmíru je to VEĽKÝ DUCH, - na JUH-u kameň predstavuje naše VNÚTORNÉ DIEŤA – je to vlastne naša zložka dieťaťa, na ktoré sme my dospeláci väčšinou zabudli alebo ho potlačili (aj keď nie všetci) kvôli vonkajším okolnostiam alebo vplyvom výchovy atď. – predstavuje EMÓCIE, spontánnosť, radosť, ktorú zažívame v detstve, bez toho aby sme sa kontrolovali. Je to živel V
Jana Slobodová
Moje šamanské chodníčky so Zorou Frešovou – deň prvý
Dve noci pred šamanským kurzom som poprosila o sen ako nám Zorka uviedla v inštrukciách. Snívalo sa mi s chodbou v mojej bývalej práci. Išla som na koniec chodby smerom do kancelárie, kde som naposledy robila. V sne bola moja bývalá šéfka, teraz riaditeľka personálneho oddelenia. Mala som divný pocit, nie zlý ani dobrý ale divný... Potom sa mi snívalo so Zaježkou – dáke 3 baby v kuchyni dačo robili – ja som šúpala cesnak a som sa im tam natlačila, hoci som vedela, že zavadziam ale bolo mi to jedno aj keď zo začiatku nepríjemné. A tretí sen bol, že odchádzam z privátu a beriem si ruksak. Dáky chlap mi vraví (poznám ho ale neviem kto to je), že som si zabudla oranžovú deku. Chcem ju zobrať a zisťujem, že je pripevnená na ruksaku. Štvrtý sen je s mojou spolužiačkou a najlešou kamarátkou zo základnej školy, s ktorou sa už nevídavam, ale mám o nej správy cez jej maminu, ktorá robí v lekárni a viem, že kamoška teraz študuje Artterapiu. Neviem čo to všetko má znamenať. Uvidíme.
